Pravoslávny krst: Význam, priebeh a príprava

Význam svätej tajiny krstu

Sviatosť krstu je v kresťanstve považovaná za jednu z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho. Je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je to prvá zo siedmich sviatostí a v určitom zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Odpovede na otázky o význame krstu dáva samotný Kristus. V rozhovore so starcom Nikodémom vysvetlil:

„Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“

Z tohto rozhovoru je jasné, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné, ale duchovné pre nový život v Kristovi a s Kristom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Krista a v Kristov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Trojným ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého, zomrel starý človek a narodil sa nový. Každý, kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji rodí ako starý človek, zaťažený prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojím konaním.

Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Kristus. Písmo svedčí, že keď posielal svojich učeníkov na misijnú činnosť, povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“. Cirkev teda nekoná podľa ľudského príkazu, ale podľa príkazu Božieho. Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s naším Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Krista k Otcovi.

Krst Jána Krstiteľa a Kristov krst

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Krista, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Ježiš Kristus v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody.

Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia. Preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Ježiš Kristus) je silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom“. Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské. Každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy.

Kristus, ako Boží Syn, však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, keďže odpustenie hriechov ako vtelený Boží Syn nepotreboval? Odpoveď na tieto úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Ježiš Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „Nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Krista bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Kristus posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s naším krstom. Ak by sa Kristus nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo forme holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

Príprava na krst

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát.

Krst dieťaťa

• Dohodnutie termínu: Najprv si dohodnite približný, nezáväzný termín s rodinou. Záväzný termín oznámte členom rodiny až po upresnení na farskom úrade.
• Nahlásenie a krstný lístok: Nahlásiť krst a vyplniť krstný lístok môžu len rodičia dieťaťa, a to po telefonickej dohode stretnutia v kancelárii farského úradu.
• Potrebné doklady: Rodný list dieťaťa.
• Príslušnosť k farnosti: Kňaz môže pokrstiť dieťa, ktoré má trvalé bydlisko v jeho farnosti. Pokrstiť dieťa z inej farnosti je možné len vo výnimočných prípadoch a z veľmi vážnych príčin, pričom je potrebné vyžiadať si písomný súhlas kňaza farnosti bydliska (licentia).
• Krstná náuka: Rodičia a krstní rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku, ktorá sa koná po dohode s kňazom, väčšinou deň pred krstom na farskom úrade.
• Potrebné veci na krst: Krstná košieľka a krstná svieca.

Krst staršieho dieťaťa

Ak je dieťa v 2. ročníku základnej školy a ešte nie je pokrstené, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou Prvého svätého prijímania. Podrobnosti Vám budú vysvetlené na farskom úrade.

Krst dospelého (Katechumenát)

Ak máte záujem o prijatie sviatosti krstu ako dospelý, prihláste sa na farskom úrade, kde Vám budú ochotne poskytnuté všetky informácie. Pred prijatím sviatosti krstu musí uchádzač (katechumen) prejsť tzv. katechumenátom, čo je približne dvojročná príprava, počas ktorej sa oboznamuje s pravdami viery a je uvádzaný do kresťanského života. Katechumenát je aj o rozlišovaní a o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Po absolvovaní katechumenátu budú dospelí katechumeni pokrstení, pričom zároveň s krstom im bude vyslúžená sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie (Prvé sväté prijímanie).

Priebeh krstu

Samotný obrad sv. Krstu má svoje špecifické prvky a symboliku. Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu, kedy si Cirkev pripomína Veľkonočné tajomstvo. Vysluhuje sa za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka, sprevádzajú ich krstní rodičia.

Kňaz pozdraví prítomných a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Kňaz sa opýta rodičov na meno dieťaťa a čo si žiadajú od Cirkvi, na čo odpovedia: „Krst.“ Kňaz následne vyzve rodičov, aby potvrdili, že si vedomí svojej povinnosti vychovávať dieťa vo viere, a krstných rodičov, či sú ochotní pomáhať im v tejto úlohe.

Zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery:

• Kňaz: Zriekate sa zlého ducha? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
• Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
• Kňaz: Aj všetkých jeho pokušení? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
• Kňaz: Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme? Rodičia a krstní rodičia: Verím.
• Kňaz: Veríte v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca? Rodičia a krstní rodičia: Verím.
• Kňaz: Veríte v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný? Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Po tomto vyznaní viery sa kňaz pýta, či chcú, aby dieťa bolo pokrstené v tejto viere, na čo rodičia a krstní rodičia odpovedajú: „Chceme.“

Samotný krst:

Kňaz krstí dieťa, hovoriac: „M. (meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody prvý raz, i Syna poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody druhý raz. i Ducha Svätého. poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody tretí raz.“

Nasleduje pomazanie svätou krizmou na temene hlavy so slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“

Potom kňaz odovzdá rodičom alebo krstnému otcovi/matke zapálenú krstnú sviecu so slovami: „M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.“ Odovzdáva sa aj biele rúcho ako symbol čistoty.

Požiadavky na krstného rodiča

Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča, je potrebné:

• Aby ho určil krstenec, jeho rodičia alebo zákonný zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár či vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu.
• Aby zavŕšil šestnásty rok života.
• Aby bol katolík, ktorý prijíma najsvätejšiu Eucharistiu, je pobirmovaný a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. To znamená: zúčastňuje sa na bohoslužbách, žije príkladným životom viery, nie je rozvedený, ktorý nemôže pristupovať k sviatostiam, nežije v konkubináte (partnerským životom v jednej domácnosti bez sviatosti manželstva).
• Aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným.
• Aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.

Dôležité upozornenia:

• Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí žijú svoju vieru zodpovedne.
• Krstným rodičom nemôže byť nekatolík (okrem pravoslávneho veriaceho), rozvedený a civilne znovu zosobášený, a ten, kto žije pohoršlivým životom.
• Krstný rodič má byť bez právnej prekážky.
• Ak žije krstný rodič v manželstve, má to byť sviatostné manželstvo.
• Medzi krstným rodičom a dieťaťom vzniká duchovné príbuzenstvo.

Historické aspekty krstu

Krstný obrad vo forme, v akej ho poznáme dnes, bol ustanovený už v 16. storočí počas koncilu v Tridente. Najstaršími dokumentmi pojednávajúcimi o sviatosti krstu a o vedení matrík sú závery Tridentského koncilu (1545 - 1563). V rámci tohto koncilu boli upravené vysluhované sviatosti, okrem iných aj sviatosť krstu. Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov.

Rímsky rituál vydaný za pápeža Pavla V. v roku 1614 veľmi presne popisuje vysluhovanie sviatosti krstu. Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy.

Pri krste mal byť prítomný jeden alebo dvaja krstní rodičia. Kňaz krstil výlučne v latinskom jazyku formulkou Ego te baptizo in nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti (Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého). Pred obradom bol kňaz povinný stretnúť sa s krstnými rodičmi a zistiť, či sú z miestnej farnosti.

Krst v prípade núdze:

Pod pojmom krst v núdzi rozumieme krst za špeciálnych okolností, kedy z rôznych dôvodov nebolo možné dieťa priniesť na krst do kostola. V prípade hroziacej smrti mohol dieťa i dospelého pokrstiť ktokoľvek - veriaci, neveriaci, evanjelik, pravoslávny veriaci, či dokonca exkomunikovaný. V takomto prípade mohol krst prebehnúť aj v materinskom jazyku krstiaceho človeka.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku nadväzuje na dedičstvo, ktoré bolo našim národom dané slovanskými apoštolmi, svätými Cyrilom a Metodom. Po potlačení ich diela na území Veľkomoravskej ríše v 9. storočí sa ešte udržiavala slovanská bohoslužba do začiatku 12. storočia v Čechách a na Slovensku.

Počiatky obnovenia pravoslávnej Cirkvi v Čechách, na Slovensku a Podkarpatsku spadajú do druhej polovice 19. storočia. V uhorskej časti Rakúsko-Uhorského štátu sa pravoslávie udržalo vo svojej liturgickej podobe s cirkevnoslovanským jazykom a osobitými karpatoruskými spevmi, aj keď veriaci ľud bol od polovice 17. storočia násilím nútený formálne prijímať cirkevnú úniu s Rímom.

Svätý krst je základom celého kresťanského života. Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup, kňaz a v Latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu. Potrebný úmysel spočíva v tom, že chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí.

Krstný rodič v pravoslávnej tradícii:

Krstným rodičom nemôže byť nekatolík (okrem pravoslávneho veriaceho), rozvedený a civilne znovu zosobášený, a ten, kto žije pohoršlivým životom. Krstný rodič má byť bez právnej prekážky, musí mať najmenej 16 rokov a byť pobirmovaný. Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča.

tags: #pravoslavny #krst #trvanie