Fašiangové obdobie, ktoré sa začína po sviatku Troch kráľov (6. január) a trvá do Popolcovej stredy, je časom radosti, osláv a uvoľnenia spoločenských pravidiel pred príchodom dlhého pôstu. Táto tradícia je na Slovensku, najmä v regióne Orava, hlboko zakorenená a spája sa s bohatou paletou zvykov, medzi ktorými majú popredné miesto práve piesne a hudba.
Symbolika fašiangového diania, vrátane masiek a jedál, je rozšírená na väčšine územia Slovenska. Oslavy sú často sprevádzané ľudovými piesňami, tancami a maskami, ktoré mali zastrašiť zlých duchov a privítať pozitívnu energiu pre nadchádzajúce obdobie. Tieto rituály a tradície dodávali fašiangom hlboký spoločenský a duchovný rozmer. Fašiangy sa oslavovali hravosťou, s veselosťou, spevom, zábavami, zabíjačkami a svadbami, ktoré neutíchali počas tohto celého obdobia. Tradičné melódie, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, odzrkadľujú bohatú históriu a kultúrne dedičstvo regiónu, a slúžia na jeho udržanie živým.
Fašiangové obchôdzky a koledy
Medzi najrozšírenejšie fašiangové zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy. Účastníci fašiangových obchôdzok sa prezliekali za rôzne postavy, ktoré mali symbolizovať prebúdzanie zeme po zime a plodnosť. V mnohých obciach sa fašiangové sprievody stávali miestom, kde sa ľudia mohli vyjadriť rôznymi spôsobmi, od spevu a tanca po žartovné a niekedy aj erotické piesne.
Pri tejto príležitosti boli v dedinách rozšírené obchôdzky masiek. Prechádzali dedinou a počas obchôdzky po domácnostiach vyberali dary. Tzv. fašiangoví koledníci chodili dom po dome, spievali koledy, vinšovali domácim a zatancovali si s každým dievčaťom.
Najznámejšia fašiangová koleda: „Fašiangy, Turíce“
Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu bola i tá s názvom „Fašiangy, Turíce“. Pred domom vo dvore spievali známu koledovú melódiu s prosbou o obdarovanie, ktorá sa v jednotlivých obciach takmer zhodovala. Jej text sa stal symbolom fašiangovej atmosféry a výziev na pohostenie.
Text ľudovej piesne: Fašiangy, Turíce
- Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.
- Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
- Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
- Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.
- A tam hore na komore sedí kocúr na slanine. Choďte si ho odohnať a mne kus odrezať.
- Ere, ere, ako dvere, om, om, ako dom, Ešte, ešte ako kliešte. Ak sa máte pozerať, idem si sám odrezať.
Hudba a tance počas fašiangových zábav
Počas fašiangového obdobia sa konali zábavy, plesy a sprievody. Muzika hrala a mládenci „v tanci vykrúcali“ gazdinú i ostatné ženy v domácnosti. Tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode. Muzikanti spolu s mládencami chodili po dedine a zastavovali sa pred každým domom, kde mali dievku, a hrali „pre konope“.
Na nedeľných fašiangových zábavách, napríklad v Kubrej, muzikanti pred krčmou zahrali „marš“, čím sa fašiangy oficiálne začali. Muzika patrila vždy mládencom, pretože oni platili hudobníkov a tí poslúchali len mládeneckého richtára. V kole sa najčastejšie tancovali čardáše, polka, valčík a najmä mazúrka. Medzi obľúbené tance, ktoré sa tancovali po domoch, patril tanec zvaný „na konope“. Tanečníci museli dievča a niekedy aj samotnú gazdinú dobre vyvrtieť a vyhadzovať dovysoka, aby konope vysoké narástli. Tanec „sellácka - vyhadzuvaná“ bol tiež typický. Mládenci, ktorí mali pri sebe milú, ju museli „vystrojiť“ domov a ostatní si ešte na dobrú noc zaspievali nejakú pesničku a rozišli sa spať.
V Kubrej sa tancovali aj ďalšie tance ako mazúrka („Na to som k vám prišiel“), špacírpolka („Kačička divoká“), židovská alebo trcaná polka, hrozená („Keď som išiel ven z Prahy“) a sellácka („v Orechovom zvonili“).
Rituál pochovávania basy a jeho piesne
Vrcholom fašiangových osláv bolo takzvané „pochovávanie basy“, ktoré sa konalo v utorok tesne pred polnocou. Tento zvyk bol žartovným pohrebom fašiangovej veselosti a hudby, ktoré končili pred dlhým pôstnym obdobím. Mladí parodovali skutočný pohreb ako znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec.
V obci Párnica mládenci symbolicky s plačom, nárekmi a v sprievode smútočnej piesne pochovali basu. Po obrade hudba zahrala pieseň na rozchod. Pochovanie basy malo v oravských obciach viaceré podoby, avšak vždy smerovalo k rozlúčke s hudbou, zábavou i jedlom. Účastníci „humorné odlučovanie“ doprevádzali predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami. Pritom sa spievajú smutné piesne alebo ľudové melódie, ktoré odrážajú melancholickú atmosféru tohto rituálu.
V Kubrej mal akt pochovávania basy veľkú vážnosť. Muzikanti hrávali pochod a určený chlap - spevák, ktorý spieval vždy sám, začal vlastný obrad pochovávania basy. Spieval predpísanú pieseň, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie smútočným tónom a s dôstojným chovaním. Po odspievaní všetkých „obradných“ piesní sa pochovávanie basy skončilo a prítomní sa rozchádzali domov. Počas celého 40-dňového pôstu sa nesmelo hrať na žiadnom nástroji.
Hudobné tradície vo vybraných obciach
Párnica
Tradičný fašiangový sprievod v Párnici prechádzal obcou od rána do neskorého večera. Na jeho čele kráčala jedna alebo dve „cigánky“, za ktorými nasledovala skupina hudobníkov, ako napr. harmonikár, saxofonista a bubeník. Pred domom vo dvore zaspievali koledovú melódiu s prosbou o obdarovanie. Muzika hrala a mládenci „v tanci vykrúcali“ gazdinú i ostatné ženy v domácnosti.
Vyšný Kubín
Vo Vyšnom Kubíne sa fašiangové oslavy spájali s muzikami rozdelenými podľa spoločenských skupín. V utorok prechádzal sprievod s hudbou celou dedinou „z dom do domu“, kde vytancovali predovšetkým nežné pohlavie.
Horná Lehota
Obcou Horná Lehota prechádzali na vyzdobených vozoch ťahaných koňmi maskované sprievody so spevom a harmonikou. Za vinše s prianím dobrej úrody, zdravia a šťastia, a vytancovanie všetkých žien v dome, im domáci napichli na ražeň slaninu. V súčasnosti členovia obecného zastupiteľstva s miestnymi spolkami organizujú rozlúčku s fašiangami, kde hudobníci pozývajú obyvateľov obce na zabíjačkové hody.
Kubra
Moji rodičia dodnes tvrdia, že fašiangy patria medzi najkrajšie dni a zábavy. Veselosť, spev, zábavy, zabíjačky, svadby, neutíchali počas tohto celého obdobia. V starej Kubrej muzikanti okolo tretej hodiny v nedeľu popoludní zahrali pred krčmou „marš“, a tým sa začali samotné fašiangy. Muzikanti spolu s mládencami chodili po dedine a zastavovali sa pred každým domom, kde mali dievku, a hrali „pre konope“. Tancovanie „pre konope“ je starým zvykom vo väčšine obcí na Slovensku. Keď už v utorok skončili obchôdzku, tancovanie „pre konope“, vrátili sa do krčmy, kde pokračovala zábava mladých a postupne sa v kole objavil aj nejaký ten „ženáč“ či vydatá žena. Presne o polnoci muzikanti v Kubrej hrávali pochod a vykonali najslávnostnejší a zároveň najsmutnejší akt na koniec fašiangov - pochovanie basy, sprevádzané predpísanou smútočnou piesňou.
Význam hudby v kontexte fašiangových zvykov
Hudba a piesne sú neoddeliteľnou súčasťou fašiangov, dodávajú im atmosféru veselosti, oslavy a spoločenskej súdržnosti. Sprievody s hudbou a spevom, tanec „pre konope“, zábavy s harmonikou a orchestrálnymi nástrojmi, ako aj rituálne piesne pri pochovávaní basy, všetky tieto prvky podčiarkujú hlboké prepojenie medzi slovenskými fašiangovými tradíciami a hudobným prejavom. Je to jeden z najmagickejších období, ktoré sa u nás slávia, lákajúc ľudí z domovov, aby si trochu „vyhodili z kopýtka“, a zbližovali ľudí z celej dediny.
tags: #najznamejsie #piesne #na #fasiangy