Veľký piatok je smútočným dňom veľkonočného týždňa, keď bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Pre evanjelikov bol a stále je jedným z najdôležitejších sviatkov v roku. Aj u katolíkov, pravoslávnych a gréckokatolíkov bol v minulosti predpísaný prísny pôst.
Kresťanská Veľká noc - pôvod a celkový význam
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť izraelský ľud z Egypta od prác, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia.
Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.
Charakteristika Veľkonočného trojdnia
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Ježiš v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou.
Veľkonočné posvätné trojdnie, alebo triduum - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Ježišovú smrť na Veľký piatok, Ježiša uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Ježišovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.
Zelený štvrtok: Ustanovenie sviatostí
Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Pri týchto omšiach sa posväcujú aj tri druhy oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov. V tento deň má Boží ľud možnosť hlbšie sa zamýšľať nad biblickou zvesťou o dobrom Pastierovi, ktorý vyvádza svoj ľud na zelené osviežujúce pastvy (odtiaľ názov „zelený“) a uisťuje o svojej blízkosti aj v temnote smrti. Vrcholom darov Jeho milosti a dobroty je zasľúbenie prebývania v dome Hospodinovom, ako hovorí 23. žalm.
Zelený štvrtok tiež pripomína pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej, keď učeníci ako prví prijali z rúk svojho Pána dar odpustenia hriechov. Ježiš Kristus tým poukázal na to, akú obeť musel priniesť smrťou na golgotskom kríži, aby nás vykúpil z hriechov a večného zatratenia. Zároveň nás uisťuje, že prijímaním Večere Pánovej získame aj my odpustenie hriechov. Pri prijímaní tejto sviatosti vstupujeme do najužšieho spoločenstva s Ježišom Kristom. Je veľmi potrebné a dôležité, aby sme tieto viditeľné dary Jeho milosti prijímali po celý život a čo najčastejšie.
Pán Ježiš pri stolovaní s učeníkmi vstal a začal svojim učeníkom umývať nohy. Tým poukázal na dôležitosť vzájomnej služby bez ohľadu na vek, postavenie, hodnosť a záslužnosť. Keď sa On ako Pán a Majster ponížil a umyl nohy svojim učeníkom, aj my si máme navzájom posluhovať a nepovažovať to za poníženie (J 13, 4 -17).
Veľký piatok: Utrpenie a smrť Krista
Na VEĽKÝ PIATOK (Parasceve) si kresťanská cirkev pripomína smrť Pána Ježiša Krista na golgotskom kríži. Ježiš Kristus sa dobrovoľne obetoval ako „Baránok Boží, snímajúci hriech sveta“ (J 2, 29). Boh cez svojho Syna a Jeho vykupiteľskú smrť prejavil vrcholný skutok svojej lásky k nám ľuďom. Ježiš vzal na seba odsúdenie za naše hriechy, aby nás zmieril s Bohom. Nie pre naše dobré skutky (tie by aj tak nevyvážili naše hriechy), ale jedine cez vieru v Jeho vykupiteľskú smrť získame odpustenie hriechov.
V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba červená - farba krvi.
Tento deň je osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Keďže Veľký piatok je najväčším veľkonočným sviatkom pre evanjelikov, držia ten najprísnejší pôst. Jesť teda môžu len chlieb a piť vodu.
Toto ako základ svojho učenia zdôrazňoval reformátor Martin Luther. Preto sa vo všetkých protestantských cirkvách deň smrti Ježiša Krista svätí ako najväčší sviatok - Veľký piatok. Svätí sa bez okázalostí, ale o to s väčším zahĺbením sa do veľkých Božích skutkov. Preto sa na službách Božích čítajú pašie.
Symbolika kríža: Od potupy k spáse
V dnešnej dobe je pre kresťanov, ale aj nekresťanov kríž jasným a zrozumiteľným symbolom. Kríž patrí jednoznačne ku kresťanskej cirkvi. Dokonca vieme rozlíšiť podľa rôznych podôb kríža aj jednotlivé skupiny kresťanov. Poznáme nádherné byzantské kríže, veľké kríže rímsko-katolíckej cirkvi, strohé a jednoduché kríže rôznych protestantských denominácií, kríže, ktoré vyrážajú dych svojím umeleckým stvárnením, drahé a ťažké kríže zo zlata, ale aj jednoduché kríže zo zviazaných konárikov. Tento symbol nenahradila ani nacistická svastika a ani komunistická červená päťcípa hviezda.
Keď by sa dnes medzi nami zjavil starý Riman alebo Grék z roku 50 po Kristu, vôbec by nerozumel, prečo je všade toľko krížov. Veď kríž bol symbolom toho najnehanebnejšieho a najponižujúcejšieho spôsobu popravy, aký vôbec v antike existoval. Zomrieť na kríži znamenalo nie len to, že človek bol zločincom a vyvrheľom spoločnosti, ale že patril medzi otrokov, medzi úplnú, absolútnu spodinu. Preto apoštol Pavel vo svojom texte hovorí: „Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných.“ (1 Kor 1, 18-19) Pre vzdelaných Grékov predstava, že ktokoľvek smrťou na kríži sa môže stať záchrancom, bola absurdná.
Keď si dnes uvedomíme tieto skutočnosti, o to silnejšie nám vynikne veľkosť Božej lásky. Boh nie len obetoval svojho Syna, ale urobil Ho tým najponíženejším a najopovrhovaným zo všetkých ľudí. Narodený v maštali, zomrel medzi vrahmi a vyvrheľmi tou najpotupnejšou smrťou. To nie je znakom vysokého pôvodu a veľkého človeka. A predsa Boh zostúpil až tak nízko, že sa stal posledným z posledných. A to len preto, aby nakoniec kríž - opľúvaný a potupený, tisíckrát prekliaty a zhanobený - sa stal najväčším symbolom v dejinách ľudstva, symbolom oslobodenia človeka, kedy maličký, nepatrný, z prachu zrodený človek, ktorý vôbec nič neznamená, sa dostáva až do nebeského kráľovstva. Vo veľkopiatkovom príbehu je veľa vecí, ktoré prijímame nejako automaticky. Veľkopiatkový príbeh je nie len príbehom poníženia, ale aj príbehom neuveriteľného utrpenia a bolesti. Veľký piatok nám hovorí, že Boh išiel až do úplných krajností, až na doraz, lebo hriech musel byť raz a navždy porazený a zničený.
Ako evanjelici sa radi hrdíme tým, že Veľký piatok je náš najväčší sviatok. Je však dôležité zamyslieť sa nad tým, čo Ježiš na ten Veľký piatok pre nás podstúpil a čo pre nás urobil. Obeť, ktorú Ježiš priniesol na kríži, by pre nás nemala byť iba identifikačným znamienkom nášho evanjelického sebavedomia, ale posolstvom pravdepodobne tej najväčšej možnej obete a lásky. Veľký piatok je deň, kedy Boh, ktorý bol celý život ponížený, napokon pre nás - zlomyseľných a nehodných ľudí - podstúpil hanebnú smrť na kríži a nechal sa za nás zbičovať.
Biela sobota: Deň hrobového odpočinku
BIELA SOBOTA (Nocturna paschalis) je dňom hrobového odpočinku Krista Pána, prípravným dňom predveľkonočným. Pomenovanie „biela“ (znak čistoty a nevinnosti) odvodzujeme z biblickej zvesti, že Ježišovo telo bolo pred uložením do hrobu zavinuté do plátna. Zbožné ženy v Izraeli cez sobotu, ktorú svätili ako sviatok, odpočívali a pripravovali vonné masti na pomazanie mŕtveho tela Pánovho. Pre kresťana to má byť deň duchovnej prípravy na dôstojnú a radostnú oslavu veľkého dňa vzkriesenia. U evanjelikov sa v niektorých cirkevných zboroch konajú večerné služby Božie (Veľkonočný podvečer, Nocturna paschalis). Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná nedeľa: Vzkriesenie Pána
V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie - najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. V tento deň sa svätí PRVÁ SLÁVNOSŤ VEĽKONOČNÁ - Veľkonočná nedeľa - pamiatka vzkriesenia Ježiša Krista (Vzkriesenie Pánovo - Resurrectio Domini). Vzkriesenie Ježiša Krista potvrdzuje Jeho víťazstvo nad hriechom, diablom a smrťou. Apoštol Pavol píše: „A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej.“ (R 5, 1 - 2). Veľkonočná slávnosť bola prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Odvtedy svätíme nedeľu ako kresťanský sviatok.
Veľkonočný pondelok: Radosť zo vzkriesenia
DRUHÁ SLÁVNOSŤ VEĽKONOČNÁ - Veľkonočný pondelok - vyjadruje vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych, a s tým spojenú radosť. Vzkriesenie Ježiša Krista je základným kameňom, na ktorom stojí naša kresťanská viera.
Veľkonočné obdobie trvá 50 dní a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).
Otázka dôležitosti sviatkov: "Znamienko rovná sa"
Hoci sa často hovorí, že pre evanjelikov je Veľký piatok najväčší sviatok, a pre katolíkov Veľkonočná nedeľa, v skutočnosti sú tieto sviatky rovnocenné. Je to preto, že Pán Ježiš bol ukrižovaný podľa Písem a vzkriesený tiež podľa Písem. Apoštol Pavol píše: „Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem.“ (1 K 15, 3 - 4). Z Písem Starej zmluvy vyberáme napr. Iz 53, 5 - 7 a 12, Jon 1, 1 - 10, Iz 25,8, a odvolávku na Dávidovo proroctvo v Sk 1,16. I z tejto vety možno potvrdiť existenciu znamienka rovná sa. Počas týchto veľkonočných dní v médiách viackrát zaznelo, že ide o najvýznamnejšie kresťanské sviatky. V aktuálnom Evanjelickom poslovi sa uvádza: „Drahí priatelia, pred nami sú jedny z najdôležitejších sviatkov našej kresťanskej viery - Veľký piatok a Veľkonočná nedeľa.“
Otázkou však je, či nepatrí "znamienko rovná sa" aj medzi všetky tri základné sviatky: Vianoce, Veľkú Noc a Svätodušné sviatky. Podľa Písem určite áno, ako dokazujú odkazy na narodenie Pána (napr. Iz 7, 14 či Iz 9, 5 - 6 a Mich 5,1) a Ducha Svätého (napr. 1M 1,2, 1M 3,11, 2M 35,31, Mt 1, 18).
Aj Apoštolské vyznanie viery, aj učenie o Svätej Trojici potvrdzujú, že máme 3 základné sviatky, navzájom nerozlučné a rovnocenné. Nemali by sme na Svätodušné sviatky zabúdať len preto, že nie sú spojené s dňami pracovného voľna alebo prázdninami.
Ľudové zvyky a povery na Veľký piatok a Veľkú noc
Naši dávni predkovia mali na Veľký piatok mnoho zvykov, ktoré sa orientovali najmä na upevnenie zdravia. V Pobedime sa verilo, že v tento deň všetky vody tečú z Jordánu a majú ozdravujúci a ochranný účinok. V tečúcej vode sa ľudia pred východom slnka kúpali a umývali s cieľom chrániť sa pred vyrážkami, lišajmi, chrastami a inými neduhmi. Dievčatá si pri potoku pod vŕbou česali vlasy, aby ich mali husté a dlhé. Kto sa chcel rýchle zbaviť chorôb, musel skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla.
V Červeníku pretrvávala viera, že sa kone brodia, aby mali ľahké nohy. Z tečúcej vody si ľudia naberali do fľaše a používali ju ako ochranný prostriedok proti zlým silám, pri stavbe domu ju dávali do základov domu. Podľa slov etnologičky Kataríny Babčákovej sa v tento deň robili tzv. lustračné úkony - očistné, kedy sa brodia kone a robí očista zvierat.
Z hospodárskych prác sa odporúčalo značkovanie zvierat, najmä oviec a kastrovanie baranov, pretože rany spôsobené v tento deň sa rýchlejšie hoja. Gazdovia strihali žrebcom hrivy a skracovali chvosty, aby im narástla hustejšia hriva a dlhší chvost, jahniatka a ovce strihali, aby mali hustejšiu vlnu. Rovnako s predstavou, že zásahy do organizmov v tento deň budú mať priaznivý účinok, strihali ovce a vypaľovali znaky zvieratám. Ďalej štepili stromy, čo pre nich znamenalo, že rany sa budú dobre hojiť.
V Chorvátskom Grobe sa všetci ráno chodili modliť do záhrady a potom sa umyli studenou vodou. Keďže cez dedinu netečie potok, zvyk umývania v tečúcej vode sa neuchoval. Dodržoval sa tiež úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom.
Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko. Ľudia verili, že sa na Veľký piatok schádzajú strigy na krížnych cestách, kde mútia maslo a tancujú. Keď ľudia precedili mlieko cez venček zo šípok a mútili ho, verili, že striga prišla. Vykonávali tiež prosperitné úkony ako stieranie rosy, pričom treli po tráve cudziu plachtu. „Čím viac rosy, tým viac mlieka pribudlo ženám považovaným za strigy,“ uviedla Babčáková. Verili tiež, že sa v ten deň otvárajú poklady.
Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou, sadiť, kopať a zatĺkať koly do zeme, pričom zakázané boli všetky práce. Do lúk zapichovali žŕdočky, na ktorých viselo mäso v komíne, aby vraj krtkovia neryli. Na Myjave ženy navarili z cesta púčky a uvarenými vajíčkami ich posypali, aby Pán Boh požehnal veľké klasy. Gazdiné do východu slnka vydrhli všetok mliečny drevený riad, aby mlieku nikto neuškodil.
V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých.
O veľkonočných zvykoch s etnologičkou SNM v Martine
Symbolika jari, znovuzrodenia a hojnosti
V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť. „Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl,“ uviedla etnologička Katarína Babčáková. Šibanie mladých dievčat vŕbovými korbáčmi ako dotyk s čerstvou zeleňou a šibanie dobytka zelenými pučiacimi prútikmi mali zabezpečiť zdravie, sviežosť a plodivú silu, ktorú v sebe rastúce výhonky majú.
Symbolika veľkonočného vajíčka
Vajíčko, ktoré je počas veľkonočných obradov hojne používané, je symbolom znovuzrodenia a kontinuity. Svätili ich v kostole a na Veľkonočnú nedeľu ich konzumovali v podobe rôznych jedál. Bolo samozrejme aj výslužkou pre šibačov.
Obradový koláč paska
Konzumácia mäsa vo veľkom množstve po pôste mala magicky symbolizovať budúcu hojnosť, zdravie a množenie sa stád. Na celom Slovensku sa počas Veľkonočných sviatkov pôvodne pripravoval obradový koláč kruhového tvaru, ktorý symbolizoval Slnko, jeho návrat a nový život. Ľudia ho nazývali paska, calta, mrváň alebo baba. „Na východnom Slovensku sa tento koláč, nazývaný paska, piekol vo veľkých rozmeroch so šunkou, klobásou, vajíčkami, tvarohom, maslom, soľou a vajíčkovou hrudkou "syrek" a na Veľkonočnú nedeľu sa u gréckokatolíkov a pravoslávnych niesol v košíku do kostola posvätiť,“ uviedla K. Babčáková. Jedol sa potom so šunkou a vajíčkami a musel z neho jesť každý člen rodiny. V súčasnosti má prevažne tvar baránka s kresťanskou symbolikou. Odrobinky z neho sa používali na liečebné účely, škrupinky z vajec spolu s odrobinkami a kosťami z veľkonočnej šunky sa zasievali do prvej brázdy, aby sa orba podarila, aby bola dobrá úroda, ale aby chránili tiež proti prírodným živlom. „Kosť zo šunky a kúsok koláča "pasky", či škrupinky z vajec sa tiež dávali do prvej jamy, aby sa darila úroda zemiakov,“ dodáva etnologička.
tags: #najvacsi #sviatok #evanjelikov