Ako napísať rozprávanie: Najkrajšie vianočné darčeky

Rozprávanie je podstatnou zložkou umeleckého štýlu a predstavuje základný slohový útvar rozprávacieho slohového postupu. Zachytáva určitý príbeh, sleduje dejovú líniu, ktorá sa odohráva v čase a priestore. Rozprávačské postupy sú časté v povestiach, rozprávkach, románoch, publicistickej tvorbe či životopisných dielach. Pri rozprávaní sa sústreďujeme na udalosť, ktorá sa odohrala, pričom obsahom je jedinečný príbeh, ktorý predpokladá rozprávača a postavy. Rozprávač rozpráva príbeh a postavy sú nositeľmi deja. Jednotlivé zložky deja nasledujú po sebe.

Rozprávanie je dynamický prejav, v ktorom zohráva významnú úlohu sloveso. Svojím pôvodom je typickým ústnym jazykovým prejavom, ktorý predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Žiaci vo všeobecnosti rozprávací slohový postup obľubujú. Ak im sadne téma, dokážu vymýšľať zaujímavé, často veľmi vtipné alebo napínavé príbehy.

Štruktúra rozprávania a kompozičné princípy

Pri písaní rozprávania si treba uvedomiť dôležitosť príbehu s pointou a rešpektovať vnútornú stavbu epického diela. Pri jednoduchom rozprávaní je to udalosť zachytená v časovom slede, ktorá má úvod, jadro a záver.

Základné kompozičné fázy

• Úvod (expozícia) - vykreslenie prostredia, miesta, času, zoznámenie sa s postavami.
• Zápletka (kolízia) - zauzľovanie deja, predstavenie konfliktu, rozvíjanie zápletky.
• Vyvrcholenie (kríza) - vystupňovanie konfliktu, zápletka, spory dosahujú vrchol.
• Obrat (peripetia) - zvrat v deji, nečakaný dejový obrat (nie je súčasťou každého umeleckého rozprávania).
• Rozuzlenie - vyriešenie konfliktu a ukončenie príbehu.

Kompozičné princípy

• Chronologický princíp - dej prebieha po časovej osi, podľa časovej postupnosti - od začiatku po koniec príbehu. Napríklad: 1.→2.→3.→4.→5.
• Retrospektívny princíp - autor postupuje od konca príbehu, dejová línia je prerušená, príbeh sa vracia do minulosti, no má podobu prítomnosti. Napríklad: 4.→1.→2.→3.→5.
• Technika in medias res - autor začína rozprávať príbeh uprostred deja, bez úvodu. Napríklad: 3.→4.→5.
• Reťazový princíp - v dlhšom rozprávaní sa striedajú udalosti, ktoré sú vzájomne prepojené.

Pri tvorbe textu si autor zvolí kompozičný postup, ktorého sa bude držať. Môže si napísať mapu mysle alebo osnovu. Mal by dbať na to, aby vytvoril pútavý príbeh s pevnou stavbou od začiatku až po pointu. Pointa nemusí byť len klasický záver s vysvetľujúcim rozuzlením, príbeh môže mať aj vtipné, prekvapujúce, nečakané vyvrcholenie. Študentom sa odporúča písať v 1. osobe jednotného čísla, aby príbeh pôsobil osobnejšie a autentickejšie.

Jazykové a štylistické prostriedky v rozprávaní

Rozprávanie sa vyznačuje veľmi pestrou modalitou viet (napr. zvolanie, otázka, nedokončená výpoveď) a rôznorodosťou syntaktických konštrukcií. Z lexikálneho hľadiska má autor v rozprávaní takmer neobmedzené možnosti. Rozprávanie má byť pútavé a zaujímavé, preto sa môžu využívať slová zo všetkých jazykových štýlov (spisovné slová, nespisovné slová, štylisticky príznakové slová, nárečové slová).

Priama reč

Priama reč je doslovné citovanie reči postáv. Píše sa v úvodzovkách alebo, v umeleckých dielach, je často nahradená pomlčkami. Obyčajne sa vyčleňuje do samostatného odseku. Priama reč sa často používa na zachytenie rozhovorov medzi postavami a je kľúčová pre dynamiku a autentickosť dialógov.

Príklad:
„Prečo si taká ako ja?“ vrčala Janka.
„A ty si prečo taká ako ja?“ nedala sa Danka.
„Môžeš byť inakšia!“

Polopriama reč

Polopriama reč je myšlienka alebo reč postavy sprostredkovaná rozprávačom. Je to forma medzi priamou a nepriamou rečou - myšlienky sú podané doslovne, ale hlas patrí rozprávačovi. Ide o zachytenie vnútorného dialógu postavy. Obsahuje to, čo povedala iná osoba, no nepoužíva úvodzovky a v citovanej vete je použitá 3. osoba. Tým sa odlišuje od priamej reči.

Príklad: Emil darmo hovoril Galovi a strýcovi, že ani baran nemôže byť taký sprostý ako oni. Nemali sa mu miešať do vecí! Rozumu nemajú ani za päták. On si vybral dolnianskych muzikantov, on si ich rozkázal, a dosť. Čo len apo môžu vedieť, kto ako vie hrať?

Dialogizovaný vnútorný monológ

Ide o vnútorný rozhovor postavy so sebou samou. Táto forma vyjadrenia je veľmi moderná a poskytuje intímny pohľad do psychiky postavy.

Príklad: Postava si sama kladie otázky a odpovedá na ne vo vlastnej mysli, napríklad: Prečo som tam vlastne šiel? Veď som vedel, že to nemá význam. Ale mohol som to skúsiť! Ale načo?

Rozprávač a jeho úloha

Rozprávač zdôvodňuje konanie postáv, vysvetľuje ich činy, bližšie špecifikuje situácie deja, objasňuje miesto, kde sa príbeh odohráva. Nepriama reč je rozprávačovým prerozprávaním toho, čo povedala iná osoba. Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez úvodzoviek, vyskytuje sa predovšetkým v modernej, experimentálnej próze, kde reč rozprávača nie je formálne oddelená od reči postáv.

Umelecké výrazové prostriedky

V texte môžu byť prítomné aj umelecké výrazové prostriedky, ako sú citoslovcia, personifikácie či synonymá. Len málokedy ide o čisté rozprávanie, obyčajne sa využívajú aj prvky opisu, charakteristiky a úvahy (komplexné rozprávanie). Najmä v úvode sa odporúča využívať opis, napr. opis prostredia, postáv.

Tvorba pútavého rozprávania na tému "Najkrajšie vianočné darčeky"

Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Na svete je veľa ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní honbou za peniazmi, no na Vianoce sa tento kolotoč akoby spomalil. Mrzuté tváre sa vyjasňujú a uponáhľanosť sa mení na radosť. Na chmúrnych tvárach sa blysnú úsmevy, oči ľudí žiaria šťastím. Prítomnosť Vianoc v nás vyvoláva radosť, šťastie a spokojnosť nie kvôli darčekom, ale preto, že na tieto sviatky je celá rodina vždy spolu. Toto všetko tvorí ideálnu atmosféru pre rozprávanie o najkrajších vianočných darčekoch, ktoré sú často nemateriálneho charakteru.

Úvod a navodenie atmosféry

Vianočná atmosféra je plná čara. Keď sú zasnežené konáre stromov, cencúle zdobia okná a vchody domov, sneh vŕzga pod nohami a človek sa môže ísť na poriadnu sánkovačku. Začiatkom decembra mnohé rodiny vyzdobia celý dom, ktorý potom vyzerá ako z rozprávky. Všade je cítiť vôňu ihličia a čerstvého pečiva, ktoré rozvoniava po celom dome. Môžeme si pustiť koledy, ktoré si spievame, čo ešte viac umocňuje sviatočnú náladu.

Rozvíjanie deja a očakávania

Na Vianociach máme veľmi radi aj samotné prípravy. Zdobenie a krášlenie celého bytu rôznymi ozdobami, príprava štedrej večere, pečenie vianočných koláčikov, ako sú vanilkové rožteky či medovníčky, sú neoddeliteľnou súčasťou očakávania. Počas týchto dní sa celá rodina stretáva a pomáha si, čím sa prehlbuje pocit spolupatričnosti. Deň pred Vianocami zdobíme stromček a pozeráme v televízore vianočné rozprávky. Keď je už Štedrý deň, tak aby sme sa nenudili, ideme sa von sánkovať, korčuľovať či lyžovať. Pomaly ubiehajú hodiny do tej najdôležitejšej chvíle.

Štedrý večer a darčeky

Na Štedrý večer celá rodina zasadne k slávnostne prestretému stolu. Po celom roku sa stretne celá rodina spolu. Na večeru sa podáva kapustnica, vyprážaný kapor so šalátom, tradičné "bobaľky" s makom a vianočný punč. Predtým, než zasadneme a začneme večerať, z každého jedla trošku odoberieme a odnesieme von zvieratkám, ako súčasť zvykov. Pod sviatočný obrus sa zvyčajne dávajú peniaze, aby sme mali hojnosť po celý rok. Po slávnostnej večeri, keď zazvoní zvonček, s veľkou zvedavosťou utekáme pod stromček rozbaľovať darčeky. Táto rodinná pohoda, keď sa spolu rozprávame, tešíme sa z darčekov a pozeráme rozprávky, sú pre nás vzácnejšie chvíle, keďže počas roka nie sme vždy spolu ako rodina. Niekedy pod stromčekom bývajú aj darčeky pre sesternice a bratrancov, ktorí postupne prídu. Po večeri môžeme ísť na balkón a púšťať prskavky.

Pravý význam darčekov

Vianoce sú sviatkami obdarovávania, ale pritom nie sú potrebné veľké dary, tie prestanú byť zaujímavé po čase. Na Vianociach mám veľmi rád aj samotné prípravy, ale zo všetkých najviac sa teším na spoločnú štedrovečernú večeru spolu s rodinkou. Rodičia vedia navodiť takú nádhernú tajomnú atmosféru, ktorá zostane v nás až doteraz. Aj keď si neskôr uvedomíme, že darčeky nenosí Ježiško, tá atmosféra vianočných sviatkov na nás vplýva dodnes. Neraz si zaspomíname na detičky, ktoré ležia v nemocniciach, na ich nešťastných rodičov, ktorí v strachu, ale s nádejou, čakajú na skoré uzdravenie svojich ratolestí. Ťažšie to však majú detičky, ktoré sú síce úplne zdravé, ale musia žiť v detských domovoch. Prajeme si, aby láskavé ruky opatrovateliek a detských sestier rozradostnili ich tváričky a navodili pre nich jedinečnú, neopakovateľnú sviatočnú náladu. V duchu si želáme, aby sa v ich rodičoch aspoň teraz pohlo svedomie, aby si ich pritulili a šepkali im slová, ktoré rozohrejú tie malé srdiečka. Prajeme si, aby nikto netrávil sviatky pokoja a mieru sám, ľuďom nechýbal čarovný úsmev na tvárach a hlavne, aby každý jeden človek na zemi prekypoval zdravím a šťastím. Využime tento sviatok na darovanie krásnych duchovných darov všetkým ľuďom okolo nás, známym aj neznámym, aby láska zvíťazila nad všetkým zlom.

Príklady a inšpirácia pre vianočné rozprávanie

Môj najkrajší vianočný darček - pes Bena

Vždy som si pod stromček prial živého psa. Aj minulý rok som si ho prial, a nedostal som ho. Ani u babky. Viete, čo sa stalo na druhý deň? Pobehoval cez ulice u babky pes. Potom prišla moja krstná mama s krstným otcom a on išiel za nimi. Bol žltej farby, ľahol si pod auto a čakal.

Išli sme ho lákať na salámu, postavil sa a išiel za nami. Na druhý deň som ho išiel pozrieť von, ležal na tráve. Najprv sa bál, ale potom bol pokojný. A doteraz je u nás. Nazval som ho Bena. Je to môj najkrajší darček počas vianočných prázdnin.

Tipy a cvičenia pre spisovateľa

Pred samotným písaním je dobré nastaviť sa tak, aby ste mali chuť vymýšľať, hrať sa so slovami, aby u vás nastúpila fáza kreativity. Na to je dobré využiť rôzne ústne a písomné cvičenia:

• Štafetové rozprávanie príbehu: Povedzte nadpis a každý človek vymyslí jednu vetu, ktorá musí logicky na seba nadväzovať.
• Tvorba príbehu pre menších: Vytvorte rozprávanie pre malé deti v škôlke. Môžete používať jednoduchšiu slovnú zásobu a dej.
• Dokončenie príbehu: Začnite rozprávať nejaký príbeh. V určitej fáze prestaňte a nechajte ostatných, aby príbeh dokončili. Záver môže byť dojímavý, prekvapivý, smutný, veselý.

Precvičovanie priamej reči

• Tvorba dialógu: Vo dvojiciach si napíšte rozhovor na určenú tému s použitím priamej reči.
• Abstraktný rozhovor: Predstavte si, o čom by sa mohli rozprávať dve perá, školská lavica so stoličkou alebo dve školské tašky. Tento rozhovor si tiež pripravte písomne.

Precvičovanie citosloviec, personifikácií a synonymných výrazov

• Citoslovcia: Pripravte si rôzne slovné spojenia (napr. ranné vstávanie, stretnutie so zúrivým psom, radosť z vyhratého zápasu) a skúste k nim napísať čo najviac citosloviec vyjadrujúcich pocity.
• Personifikácia: Z pokynu učiteľa alebo samostatne vytvorte personifikácie z bežných slov ako slnko, vietor, nádej, šťastie. Príklad: Slnko sa usmievalo na rannú rosu. Vietor si spieval svoju pesničku.
• Nahrádzanie slovesa byť: Prepisujte texty tak, že sloveso „byť“ nahrádzate inými plnovýznamovými slovesami, aby bol text dynamickejší.
• Synonymá: Dopisujte k zadaným slovám synonymá (slová podobného významu), môžete pracovať s Malým synonymickým slovníkom.

Ďalšie aktivity

• Nadpisy z klobúka: Každý žiak vymyslí nadpis, ktorý sa hodí k rozprávaciemu slohovému postupu. Napíšu sa na lístky, vhodia do klobúka, a potom si každý vyžrebuje jeden nadpis a napíše podľa neho rozprávanie.
• Päť slov: Učiteľ napíše na tabuľu päť slov. Žiaci napíšu krátke rozprávanie tak, že v ňom použijú okrem iných slov aj tie zadané.

tags: #najkrajsie #vianoce #darcek #rozpravanie