Vianoce sú zázračný čas, hovorí sa každý rok v tomto období. Pocit spolupatričnosti, priateľstva a tolerancie však nezažívame len dnes. Pred storočím okúsili vianočné kúzlo aj muži prvej svetovej vojny. V zákopoch, špine, mraze, ranení a plní bolesti, na jeden deň zložili zbrane, aby so svojimi nepriateľmi oslávili najkrajší čas v roku. Vianočný mier roku 1914 si pripomíname ako symbolický moment, keď ľudskosť a láska zvíťazili nad zlosťou a mocou.
Pokusy o mier a atmosféra pred prímerím
Pápež Benedikt XV. počas prvej svetovej vojny vyzval bojujúce strany na zmier aspoň v čase prichádzajúcich Vianoc. Jeho posolstvo velenie aj vlády jednoducho neakceptovali a vrchné velenie jeho výzvu zmietlo zo stola. Aj napriek tomu, že vojaci bojovali do poslednej chvíle, na fronte panovala úplne odlišná nálada. Vojaci boli vyčerpaní neustálym bojom a nikto z nich nemal na ďalšie výpady a protiútoky ani pomyslenie. Mnohí boli presvedčení, že vojna do Vianoc skončí a všetci prežijú sviatky s blízkymi. Keď k nim začali prúdiť listy a balíčky s dobrotami či teplým oblečením od rodiny, bolo jasné, že si sviatočnú náladu nenechajú pokaziť. Na Štedrý deň 1914 sa bojovalo ďalej, no niečo sa zmenilo. Na viacerých úsekoch bolo s príchodom noci tichšie, zaznievali len osamelé výstrely. Utíchli aj delá, zaduneli iba občas.
Prvé náznaky prímeria (23. - 24. december 1914)
Udalosti z obdobia Vianoc 1914 sú zaznamenané aj v knihách. Podľa knihy "Mier: Deň, keď vojna ustala" (The Truce: The Day The War Stopped) od Chrisa Bakera, vydanej k 100. výročiu, sa situácia vyvíjala nasledovne:
- 23. december 1914: Nemecký vojak Karl Aldag hlási, že zo zákopov oboch strán počuť koledy. Nemeckí vojaci si prinášajú na frontové línie vianočné stromčeky. Niektorí ich vykladajú na násypy pred zákopmi.
- 24. december 1914: Je silný mráz a podmienky v zákopoch sú trochu znesiteľnejšie. Podvečer Britom vyráža dych množstvo stromčekov ozdobených lampášikmi a sviečkami na nemeckej strane. Britskí vojaci si v zákopoch otvárali balíčky, zatiaľ čo nemeckí vojaci si vyzdobili provizórne stromčeky a z diaľky bolo na nich vidno horieť sviečky. Chladným vzduchom sa zrazu začali niesť povedomé tóny piesne, ktorú poznali od detstva. Keď Nemci dospievali, zrazu počuli anglickú verziu
Silent Night
z druhej strany. Viacero veteránov spomína na to, že si takto medzi sebou vymenili zopár repertoárov.
Na mnohých miestach nekonečných zákopov sa 24. decembra vo večerných hodinách začali objavovať tiché dohody medzi oboma stranami, ktoré sa týkali zastavenia paľby na Štedrý deň. V niektorých oblastiach ale vojaci nezostali iba pri zložení zbraní. Približne okolo jedenástej hodiny večer sa Nemci odhodlali na ďalší krok. Na okraji zákopov rozmiestnili sviečky a lucerny, ktoré osvetľovali zákop po celej jeho dĺžke.
Vianočné prímerie v prvej svetovej vojne: Skutočný príbeh najslávnejšej udalosti roku 1914 | History Hit
Stretnutie v krajine nikoho
Niekoľko odvážlivcov potom po rebríkoch stúpalo až k hrane zákopu a prevolávalo Veselé Vianoce
smerom k britskému postaveniu. Niektorí tiež zhotovili improvizované cedule s výzvou na umlčanie streľby. Potom sa to zrazu stalo: niekoľko nemeckých vojakov vyšplhalo po rebríku a vydali sa v ústrety protivníkovi do krajiny nikoho
. Briti spočiatku nemohli uveriť vlastným očiam. Krajinou nikoho sa zrazu prechádzalo niekoľko neozbrojených nemeckých vojakov, ktorí sa predierali ostnatým drôtom a vyhýbali sa kráterom bez akéhokoľvek náznaku skrývania a nepriateľských úmyslov. Prví odvážlivci potom opustili úkryt a ďalší ich čoskoro nasledovali.
V krátermi posiatej krajine, na zdanlivo neutrálnom území, pred sebou zrazu stáli desiatky vojakov, ktorí si možno prvýkrát mohli zblízka prezrieť svojho protivníka. Po piatich mesiacoch sa konečne obe strany stretli aj inak ako pri nekonečných výpadoch a stečách na zákopy nepriateľa. Vojaci si vzájomne popriali veselé Vianoce, podávali si ruky, objímali sa a vymieňali si dobroty od svojich blízkych. Na malý okamih odložili ťarchu bojov a mohli sa spoločne radovať a oslavovať. Pri zmienke o prvej svetovej vojne sa asi mnohým z nás vybavia zablatené zákopy, boj na život a na smrť a neustále frontálne výpady na zákopy nepriateľa. Vianočné prímerie 1914 je inšpiratívna ukážka ľudskosti, pri ktorej si vojaci znepriatelených strán vzájomne vymieňali čokoládu, cigarety, alkohol a dokonca si aj zahrali futbal alebo sa nechali ostrihať v improvizovanom holičstve.
Svedectvá a anekdoty
- Britský poručík Edward Hulse vo svojom denníku píše, že na Štedrý deň po zotmení vyslali Briti prieskumníka, ktorý natrafil na nemeckú hliadku. Vrátil sa s cigaretami, whisky a odkazom, že ak nebudú strieľať, nebudú ani Nemci na nich. Na druhý deň ráno vyšli vojaci zo zákopov a priateľsky si vinšovali, dokonca si vymieňali odznaky a potraviny. Nemci si pochutnali na hovädzích konzervách a Briti na saláme.
- Alfred Anderson, ktorý mal vtedy iba 18 rokov, spomína na Vianočné ráno, ktoré ich prekvapilo úplným tichom a pokojom:
Všetci sme vyšli von a len stáli a načúvali. A, samozrejme, mysleli na tých doma.
- Britský vojak George Eade spomína:
Nemec mi trasúcim sa hlasom pošepkal: dnes sme mali mier, ale od zajtra budete bojovať za svoju krajinu a ja za moju. Veľa šťastia.
Potom sa potichu vrátil na svoju stranu. - Okrem výmeny jedla, oblečenia a spievania sa v ten večer zrodila aj myšlienka na nezvyčajnú službu. Jeden z britských vojakov si v krajine nikoho zriadil improvizované holičstvo a s radosťou obsluhoval všetkých vojakov, ktorí mali o úpravu vzhľadu záujem. Zákazníkov z oboch táborov mal naozaj viac ako dosť.
Futbalové zápasy a ich symbolika
Rozprávajú sa legendy o futbalových zápasoch medzi nemeckými a britskými vojakmi, spoločnej poľovačke na zajace či o holičovi, ktorý si otvoril stánok v strede medzi zákopmi a strihal jedných i druhých. Na 1. sviatok vianočný sadla v oblasti jemná hmla. Na viacerých úsekoch sa však stále nebojovalo. Zo zákopov na oboch stranách vykúkali zvedaví muži, snažili sa zistiť, ako sa veci majú po nečakane peknej noci. Vojaci oboch znepriatelených strán sa zišli na území nikoho. Jeden z Angličanov dorazil na miesto s futbalovou loptou, potom už stačilo len vymedziť góly čiapkami a hra mohla začať. Na zablatenom, ostnatým drôtom pokrytom improvizovanom ihrisku sa premrznutí vojaci preháňali v priateľskom zápase s protivníkom. Pamätný futbalový zápas skončil výsledkom 3:2 pre Nemcov. Na jeho pamiatku bol v Belgicku postavený pamätník, ktorý zachytáva vzájomný rešpekt oboch strán konfliktu.
Dnes sa Christmas Truce
interpretuje ako moment, keď sa vojaci vzopreli svojim veliteľom a ukázali, že v skutočnosti bojovať nechcú. Nevie sa ani to, ako sa začalo Christmas Truce
. Niektoré legendy hovoria o tom, že britskí vojaci videli na nemeckej strane vianočné stromčeky so sviečkami. Podľa iných Briti mávali čiapkami a cigaretami. Pochybovači hovoria, že vojnu zastavili Vianoce. Ostatní vravia, že to spravil šport.
Pravdou však je, že boje nezastavil ani jeden z týchto dôvodov. Podľa ďalšej verzie vojaci spievali koledy a obe strany poznali Tichú noc
.
Profesionálny futbal sa po vypuknutí 1. svetovej vojny vo Veľkej Británii prakticky zastavil. Nábor vojakov sa robil aj pred štartom ligových zápasov. Spisovateľ Sir Arthur Conan Doyle, autor Sherlocka Holmesa, ktorý kedysi chytal za Portsmouth, napísal: Je čas na hry, je čas na prácu a je čas na život doma. Existuje čas na všetko a teraz je čas iba na jednu vec, a to na vojnu. Ak má hráč kriketu dobré oči, nech sa pozerá cez hlaveň zbrane.
Autenticita futbalových zápasov
Ernie Williams, 19-ročný vojak bojujúci pri Ypres v Belgicku, spomínal v 80. rokoch v knihe Petra Harta s názvom Fire and Movement
: Lopta sa tam objavila z ničoho nič. Neviem odkiaľ, ale bolo to z ich strany, z našej určite nie. Bola to poriadna futbalová lopta. Vyzliekli si kabáty a položili ich na zem ako tyče. Jeden išiel do brány a ostatní si iba kopali. Myslím si, že nás hralo zopár stoviek. Skúsil som to aj ja, v devätnástich som bol celkom dobrý. Nemali žiadneho rozhodcu, lebo na taký zápas nikoho nepotrebovali. Bolo to, ako keby sme boli deti a hrali sa na ulici.
Po hodine hry sa o tom dozvedel veliaci dôstojník a vydal rozkaz, že musia prestať. Nadriadení neboli nadšení z hrania futbalu na fronte.
Zmienka o zápase, ktorý sa skončil výsledkom 3:2, vraj pochádza z novín The Times. Problémom je, že autor článku - nejaký lekár - používal len nepriamu reč. Niekto mu o zápase len povedal.
Vojnový historik Taff Gillingham však tvrdí, že futbal sa určite hral. Čo sa odohralo, nebol ozajstný zápas, aby sme v tom mali jasno,
dodal. Gillingham, ktorý spolupracoval so spoločnosťou Sainsbury’s na reklame zobrazujúcej futbal počas Christmas Truce
, uviedol: Podľa mňa je veľkou tragédiou, že
Christmas Truce
bolo unesené
futbalom. V skutočnosti hral v prímerí nepodstatnú rolu. Bolo to viac o spriatelení sa.
Reakcia velenia a koniec prímeria
Priateľstvo medzi armádami sa však nepáčilo ich veliteľom. Obávali sa, že ľudia začnú pochybovať, či je vojna naozaj nutná, a že vojaci odmietnu ďalej bojovať. Podobné pokusy o mier preto radšej prísne zakázali. Vojakom, ktorí by nepriateľovi chceli pomôcť alebo mu dať darček, hrozilo obvinenie zo zrady - za čo bol trest smrti zastrelením. Velenie pochopiteľne správy o bratríčkovaní
nepočulo rado. Bálo sa o ohrození budúcich operácií a prílišnom zblížení proti sebe stojacich vojakov. Hromadné udeľovanie trestov sa síce nekonalo, ale bolo jasné, že vzniknutú situáciu velitelia nenechajú len tak. Boje sa oficiálne obnovili 26. decembra o pol deviatej ráno ceremoniálnym výstrelom z pištole. Trochu sneží. Niekde priateľská nálada pretrváva, inde sa vrátila ostražitosť. Správy o prímerí sa už dostávajú k veleniu, ktoré vydáva rozkazy, aby s ním skoncovalo.
Ďalšie roky preto vojaci v období Vianoc podstupovali množstvo frontálnych útokov proti nepriateľovi, pri ktorých delostrelectvo zasypalo zákopy nepriateľa poriadnou spŕškou granátov. Nádej na ďalšie podobné vianočné prímerie v ďalších rokoch sa tak navždy rozplynula.
Slováci a Vianoce na východnom fronte
Slováci bojujúci za Rakúsko-Uhorsko na východnom fronte toľko šťastia osláviť Vianoce nemali. Ich protivník, cárske Rusko totiž používalo gregoriánsky kalendár, ktorý je oproti nášmu, juliánskemu, posunutý o 13 dní. Preto ruskí vojaci oslavovali sviatky pokoja a lásky neskôr a nič im nebránilo bojovať aj 24. decembra.
Odkaz Vianočného prímeria
A hoci sa možno krásne momenty z čara Vianoc v takých nepriateľských podmienkach nezopakovali, na príbeh ľudskosti, aspoň chvíľkovej tolerancie a priateľstva medzi nepriateľmi, dodnes spomína celý svet. Christmas Truce
bol moment, keď vojaci na pár hodín zabudli na hrôzy bojovania.