Vianočné zvuky a tradície

Vianoce sú výnimočným obdobím plným tepla, spomienok a tradícií, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Rodinná atmosféra, roky známe chute a vône a nemenné zvyky vytvárajú jedinečnú sviatočnú náladu. Pre mnohých Slovákov sú Vianoce nepredstaviteľné bez ozdobeného stromčeka, darčekov, polnočnej omše či štedrej večere s dvanástimi tradičnými jedlami. Sviatočné rituály sa síce môžu líšiť, no spoločné slávenie stále spája ľudí. Vianoce oslovujú predovšetkým zmysly - môžeme ich počuť a vidieť, cítiť ich vône a chute, dotýkať sa ich.

Slovenské Vianočné Tradície: Zvuky a Zvyky Domova

Celý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Upravovali sa aj príbytky a magický charakter mala aj ich očista. Domy, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou čečinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, zdobený zväčša prírodnými ozdobami a ovocím, ktorý postupne od konca 19. až do tridsiatych rokov 20. storočia začal nahrádzať súčasný vianočný stromček. Najväčšia pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a príprave tradičných vianočných jedál.

Štedrovečerné Rituály a ich Zvuková Stopa

Slávnostná večera sa začínala modlitbou. Predtým najstarší člen rodiny potrel každému pri stole čelo medom, aby boli všetci po celý rok zdraví. Orechy sa hádzali do všetkých štyroch kútov domu, aby bola rodina šťastná. Nohy stola sa zviazali špagátom, aby celý rok rodina držala pohromade. Počas večere nemohol nik od stola odísť, všetko už na ňom muselo byť pripravené. Pod obrus sa vkladali peniaze, čo malo zabezpečiť bohatý nasledujúci rok. Na stole bolo o jeden tanier viac ako členov domácnosti - pre prípadného pocestného alebo na pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Každý člen rodiny rozkrojil jablko.

Ešte pred štedrou večerou sa robili obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, polia pred pohromami a statok pred chorobami. Väčšina obyvateľov Slovenska v minulosti žila na vidieku a živila ich pôda. Mnohé vianočné tradície sa preto spájali práve s hospodárstvom. Stromy sa obväzovali slamou, aby cítili teplo a prinášali bohatú úrodu. Dobytku sa podával kúsok oblátky natretej cesnakom, ktorá ho mala uchrániť od chorôb. Gazdiná nad teľnou kravou zvykla prelomiť koláč, aby sa krava šťastne otelila.

Dnes sú Vianoce v mnohých slovenských domácnostiach spojené s pečením lineckých koliesok, vanilkových rožtekov a medovníčkov. Na Štedrý večer sa jedáva oplátka s medom, kapustnica s hríbmi a klobáskou, rybacie filé so zemiakovým šalátom a opekance s makom. Po večeri sa rozbaľujú darčeky a počúvajú vianočné koledy.

Veštenie a Povery

Po štedrej večeri nasleduje veštenie. Najskôr sa veští z prekrojeného jabĺčka. Jasná hviezdička znamená zdravie a úspech po celý rok, červík je známkou choroby a smútku, kríž znamená veľké nešťastie, ba až smrť. Potom sa lúskajú štyri vlašské orechy. Ak sú jadrá pekné a zdravé, môžeme očakávať zdravie, ak sú suché a červivé, čakajú nás choroby.

Jedným z kúziel, ktoré má zabezpečiť dostatok peňazí v nasledujúcom roku, je vloženie dvoch či troch umytých a usušených šupín z vianočného kapra do peňaženky.

Stará mama si udržiava ešte jeden krásny zvyk: nechať počas štedrej večere jedno voľné miesto pri stole pre hosťa, pútnika alebo neznámeho bez domova.

Tradičným slovenským vianočným jedlom je kapor so zemiakovým šalátom, hoci kapra prvýkrát jedli Slováci na Vianoce až v 19. storočí vďaka spisovateľke a kuchárke Magdaléne Dobromile Rettigovej. Počas Štedrého dňa kedysi chodili mladé dievčatá pred dom a čakali, kým nezašteká pes. Hovorilo sa, že z ktorej strany sa štekot ozve, z tej strany príde do roka a do dňa jej nastávajúci. Ak ostalo ticho a žiadny pes nezaštekal, do ďalších Vianoc si dievča vraj frajera nenájde.

Zvuky a Atmosféra Vianočných Trhov

Či už uprednostňujete teplo koncertných sál alebo si zohrievate ruky na horúcej šálke čokolády alebo vareného vína, po mestách je množstvo miest, odkiaľ prichádzajú zvuky Vianoc. Počas adventu sa konajú koncerty, hry, predstavenia, prezentácie remesiel a mnoho ďalších podujatí. Na svoje si však prídu aj milovníci dobrého jedla.

Medzi nespočetnými svetlami, dekoráciami a umeleckými inštaláciami, kde živá hudba roztancuje a rozveselí všetkých, vládne čarovná atmosféra. Malé drevené stánky sú ozdobené vianočnými svetlami, a často sa objavujú aj luskáčiky v životnej veľkosti, ktoré vás pozývajú na fotografie.

Vianočné Zvyky a ich Zvuky vo Svete

Od Veľkej Británie, cez Kanadu až po Austráliu - v každej domácnosti nájdete stromček aj darčeky. Mnohé zvyky sa však v týchto krajinách líšia. Niekde si pochutnávajú na moriakovi a pudingu, inde hrajú divadlá alebo grilujú na pláži s rodinou.

Zvyky v anglicky hovoriacich krajinách

Typickými anglicky hovoriacimi krajinami sú Veľká Británia, Kanada, Spojené štáty americké, Austrália a Nový Zéland. V Spojených štátoch a Kanade by ste zrejme nenašli mesto bez veľkého vianočného stromčeka na námestí alebo dom bez vianočných svetielok. Do Veľkej Británie priniesol tradíciu zdobenia stromčeka z Nemecka až princ Albert, manžel kráľovnej Viktórie v 19. storočí.

V Austrálii sú rovnako obľúbené vianočné stromčeky a svetielka, typickou dekoráciou je tamojšia rastlina s malými zelenými lístkami a červenými kvetmi - „Christmas Bush“.

Zaujímavou tradíciou v Írsku a mnohých častiach Veľkej Británie je takzvaný „mummering“. V období Vianoc sa ľudia prezliekajú do kostýmov, navštevujú rodinu i priateľov, popritom zahrajú rôzne divadlá, spievajú alebo recitujú básničky.

V anglicky hovoriacich krajinách neodmysliteľne patria k Vianociam aj takzvané „christmas crackers“. Papierové dekorácie, pripomínajúce naše salónky, dostáva každý za štedrovečerným stolom. Otvárajú sa ťahaním, pričom pri roztrhnutí vydá rolka zvuk podobný puknutiu. Vo vnútri je obyčajne papierová kráľovská korunka, ktorá sa dá na hlavu, a citát, hádanka alebo vtip napísaný na malom papieriku.

V Írsku oficiálne končia Vianoce 6. januára. Zároveň je tento deň pomyselným dňom pracovného pokoja pre všetky ženy, kedy by muži mali ostať doma a upratať dom a zložiť všetky ozdoby.

Vianočné jedlá po svete

Briti si zvyčajne pochutnávajú na takzvanom vianočnom pudingu (Christmas pudding) a pečenom moriakovi (roast turkey) podávanom so zeleninou a omáčkou. V USA nájdete na štedrovečernom stole nielen pečeného moriaka a šunku, ale aj hus alebo kačku. Ako dezert sa podáva puding s ovocím alebo tekvicový koláč. Na opačnej strane zemegule to vyzerá úplne inak. Austrálčania uprostred leta uprednostnia pobyt vonku pri dobrej „vianočnej“ grilovačke, často s morskými plodmi.

V USA a Veľkej Británii dostávajú deti darčeky ráno 25. decembra (Christmas Day), ktoré nosí Santa alebo Otec Vianoc (Father Christmas) v noci z 24. na 25. decembra.

Najdôležitejším dňom vianočných sviatkov v anglicky hovoriacich krajinách je 25. december, kedy sa koná štedrovečerná večera alebo skôr obed a rozbaľujú sa darčeky. Ďalší deň, teda 26. December, sa nazýva Boxing Day. V Írsku je to deň svätého Štefana (St. Stephen's Day), typický veľkými výpredajovými zľavami.

Zaujímavosti zo sveta:

• Prvými, ktorým napadlo ozdobovať stromčeky, boli Nemci a Lotyši pred viac ako 400 rokmi. Na stromček vešali jednoduché predmety, zvyčajne vyrobené z dreva. Vianoce sa však spájajú so stromami kvôli Keltom, ktorí verili, že bohovia sa skrývajú v ich kôre.
• V hlavnom meste Lotyšska, Rige, vešali stromčeky na strop hore nohami. Táto tradícia ešte v 16. storočí.
• Najväčší vianočný darček dostali Spojené štáty ešte v roku 1886, keď Francúzi venovali mestu New Yorku Sochu slobody.
• Počas Prvej svetovej vojny, 24. decembra 1914, vojaci Francúzska, Británie a Nemecka v zákopoch opustili boj, spoločne počúvali koledy a údajne si zahrali aj futbal.
• Japonská kultúra je tej našej na míle vzdialená. Mnohí z nich počas Štedrej večere jedia KFC - Kentucky Fried Chicken.
• Prvá pieseň vytvorená ľuďmi, ktorá kedy zaznela vo vesmíre, bol hit "Jingle Bells". Stalo sa tak 16. decembra 1965, keď NASA pustila túto pieseň vo vesmírnej rakete počas programu Gemini 6A. Počuť bola len v samotnej rakete, nakoľko vo vákuu sa zvuk nešíri. Stalo sa to tri a pol roka pred pristátím človeka na Mesiaci.
• V 19. storočí bol Severný pól záhadným miestom, ktoré človek nepokoril. Aj preto kreslič Thomas Nast vo svojich ilustráciách uvádzal, že práve tam sídli Ježiško, respektíve Santa. Spoločnosť Coca-Cola v roku 1931 navrhla tučného muža odetého v červeno-bielej súprave s dlhými fúzmi aj bradou, čo ovplyvnilo moderný obraz Santa Clausa.
• V Betleheme je na Vianoce v miestnej kuchyni slávnostným jedlom celé kura plnené ryžou a koreninami. Jedným z miestnych zvykov je pochodovanie skupín skautov v uliciach na Vianoce, sprevádzané rezkou hudbou a bicími nástrojmi, ktoré prinášajú veselú slávnostnú atmosféru.
• Vianočná lotéria je zaujímavou tradíciou v Španielsku, kde taktiež milujú vianočné osvetlenie a dekorácie. Typickou sladkosťou je turrón z pomletých mandlí a medu. Na Troch kráľov (6. januára) jedia tradičný koláč Roscón de Reyes, v ktorom je ukrytá figúrka, a ten, kto ju nájde, sa stáva kráľom.

Tabuľka: Prehľad Vianočných Zvykov vo Vybraných Krajinách

Vianočná Hudba a jej Kúzlo

Vianočné melódie sú neoddeliteľnou súčasťou sviatkov. Už začiatkom decembra, a niekedy aj skôr, je v rádiách a televízii možné počuť známe sviatočné piesne ako „Last Christmas“ od WHAM!, „Jingle Bells“ Jamesa Pierponta či skladby Mariah Carey. Pre najmenších tvoria čaro Vianoc aj zvuky ich nových hračiek. Vianočné piesne dokážu navodiť neskutočne príjemnú, vianočnú atmosféru a vyčariť úsmev na tvári.

Pieseň „Tichá noc“ je stará viac ako 200 rokov a po prvýkrát odznela v Rakúsku v roku 1818, keď ju predstavili Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber. Stala sa mimoriadne obľúbenou a dnes je preložená až do 300 jazykov a nárečí.

Medzi najobľúbenejšie vianočné piesne patria aj: "All I Want For Christmas Is You" od Mariah Carey, "Jingle Bell Rock" od Bobbyho Helmsa, "Půlnoční" od Václava Neckářa, "Tichá noc" (rôzne verzie), "Každý deň budú Vianoce" od Lojzo a Mira Žbirku, "Happy Xmas (War Is Over)" od John Lennona, "Najkrajšie Vianoce" od IMT Smile, "Have Yourself a Merry Little Christmas" od Judy Garland a "Do They Know It's Christmas?" od Band Aid.

Vianoce ako Zmyslový Zážitok: Okrem Sluchu

Vianoce sú plné zmyslových podnetov a výnimkou nie je ani hudba. Vzhľadom na vek, v ktorom začíname počúvať vianočnú hudbu, sú vianočné piesne (zvyčajne) milou spomienkou z detstva, ktorá má v našich srdciach zvláštne miesto. Vianočná hudba môže vyvolať hrejivý, príjemný pocit. Keď spievajú koledníci alebo zbory, opantá vás silná emócia, ktorú si jednoducho nechcete nechať ujsť. Mnoho jemných zvukov robí Vianoce vašimi Vianocami. Pre niekoho to môže byť sneh, zvuky praskajúceho ohňa, zvonenie krásnych zvončekov alebo dokonca Mikulášove ho-ho-ho. V mnohých krajinách ľudia chodia na Vianoce do kostola, aby počúvali spev anjelských zborov alebo detské hlásky spievajúce klasické vianočné skladby. Aj koledovanie je v niektorých častiach sveta tiež veľmi populárne.

Okrem sluchových vnemov sú Vianoce aj o vôňach, ktoré sa nesú celým domom a výrazne ovplyvňujú celkovú náladu. Je to obdobie, keď kuchyňu zaplní aróma tradičných jedál, korenín do perníkov pripravovaných s deťmi, vôňa čerstvého stromčeka či pečených jabĺk so škoricou. Vonné difuzéry, sezónne sviečky alebo vhodné osviežovače vzduchu dokážu pomôcť vytvoriť pravú vianočnú atmosféru už od začiatku decembra.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj samotné vianočné dekorácie. V interiéri nesmie chýbať stromček, sviatočné aranžmány, svetielka v oknách a textílie v červenej či zlatej farbe, ktoré dodávajú domovu výnimočný lesk. K vonkajšej výzdobe patria napríklad záhradné figúrky, svetelné reťaze na stromoch či umelý sneh, pričom mnohé domácnosti dopĺňajú svoj exteriér aj o vonkajšie vianočné dekorácie, ktoré rozžiaria okolie a vytvoria čarovnú atmosféru už pri vstupe do domu.

Vnímanie Vianočných Zvukov s Poruchou Sluchu

Keď máte poruchu sluchu, nechcete prísť o radostné zvuky Vianoc. Je pochopiteľné, ak ste v pokušení nechať načúvacie prístroje na nočnom stolíku, aby ste sa v niektorých situáciách vyhli hlučným zvukom. Dobrou správou je, že dnešné načúvacie prístroje sú oveľa viac než len zosilňovače zvuku. Minimalizujú hluk v pozadí, pomáhajú vám sústrediť sa na reč a pomáhajú vám počúvať, čo sa deje v smere, v ktorom sa nachádzate.

Duchovný Rozmer Vianoc: Počúvať a Vidieť Tajomstvo

Vianoce sú skôr o odhalení Vteleného Pána. Deväť mesiacov bola Najsvätejšia Matka tým pravým svätostánkom, keď nosila nášho Pána vo svojom lone. Na Vianoce ukázal Kristus svetu svoju ľudskú tvár. Jeho matka sa stala živou monštranciou, hlinená podlaha oltárom. Obraz Klaňanie pastierov od Caravaggia ilustruje tento výjav: Jozef ukazuje na matku s dieťaťom, matka na dieťa. Náš Pán nie je v kŕmnom žľabe ani na podlahe. Odpočíva v bdelom stave, objímaný rukami svojej matky. Hľadí nahor na jej tvár, akoby sa sám pristihol v úžase, že prvýkrát vidí svoju matku ľudskými očami. Ich ústa sa takmer dotýkajú a zdá sa, že hovoria bez použitia slov. V obraze dominuje hmat.

Náš Pán ukázal svoju tvár. Je počuť jeho hlások. Dá sa ho dotknúť, pobozkať a objať. Jeho teplo dokáže zahriať tých, ktorí ho držia. S postupujúcim vianočným obdobím porastie aj prejav Pánovej prítomnosti medzi nami. Sviatok Zjavenia Pána bude pripomínať, ako mudrci nasledovali hviezdu a nakoniec prišli do Betlehema. Matúš nám povie, ako „videli dieťa s Máriou, jeho matkou“ a „klaňali sa mu“ (Mt 2, 11). Simeon bude pri jeho obriezke spievať: „moje oči uvideli tvoju spásu“ a nazve nášho Pána „svetlom“, ktoré osvecuje. Prorokyňa Anna ho po celoživotnom čakaní uvidí, „ďakuje Bohu“ a hovorí „o dieťati všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema“ (Lk 2, 38). Nakoniec budeme počuť hlas Krstiteľa, ktorý ukazuje na Ježiša: „Hľa, Baránok Boží“ (Jn 1, 36). Vianoce sa napokon skončia v zjavení pri Ježišovom krste Jánom. Uvidíme „Ducha Božieho zostupovať ako holubicu“ a budeme počuť hlas . . .

tags: #na #vianoce #ake #zvuky #pocut