Herec Stano Dančiak, ktorý zomrel v auguste tohto roka, sa, žiaľ, nedožil svadby svojho mladšieho syna Martina. Táto udalosť, ktorá prišla len mesiac po jeho odchode, sa však stala príležitosťou pre dojemnú spomienku na tohto uznávaného umelca.
Svadba Syna Martina: Pocta Otcovi
Martin Dančiak (36) a jeho manželka Radka sa rozhodli pre neobvyklú, ale o to výrečnejšiu poctu. Inšpirovali sa vtipnou momentkou z otcovej svadby spred päťdesiatich rokov, ktorú na svadbe Stana a Dariny Dančiakovcov v marci 1968 zachytil fotograf Laco Bielik. Martin a Radka napodobnili ikonickú fotografiu, na ktorej "daddy ťahá moju maminu na verejné toalety na Šafárikovom námestí". Syn sa tak postaral o to, aby sa jeho otec "potešil z jeho svadobného dňa aspoň v nebi".
Život a Kariéra Legendárneho Herana
Stano Dančiak (* 26. október 1942, Bratislava - † 4. august 2018, Bratislava) bol významný slovenský divadelný, filmový a televízny herec. Narodil sa v rodine kriminalistu Štefana Dančiaka a Márie, rod. Tátraiovej. Jeho manželkou bola Darina, rod. Krapková, a spolu mali tri deti: syna Stanislava (* 1969), dcéru Zuzanu (* 1972) a syna Martina (* 1983).
Vzdelanie a Divadelné Pôsobenie
V rokoch 1958 - 1961 vyštudoval odbor zubný laborant na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave, no jeho skutočné povolanie ho zaviedlo na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktorú absolvoval v odbore herectvo v rokoch 1961 - 1965. V divadle debutoval už v roku 1964 v predstavení Lazar a boháč v Národnom divadle (ND) v Bratislave.
V atmosfére politického uvoľnenia počas Pražskej jari Dančiak spolu s viacerými kolegami opustili SND a založili Divadlo Na korze, ktoré spustilo činnosť sezónou 1968/1969. Z politických dôvodov však bolo zatvorené už v roku 1971. Dančiak spolu s väčšinou hercov z Korza prešiel do Divadla Nová scéna, kde pôsobil do roku 1989. Od roku 1990 bol opäť členom Činohry SND, kde vystupoval aj napriek chorobe, ktorá ho pripravila o zrak. Na doskách SND stvárnil takmer 50 postáv z celkovej svojej hereckej biografie, ktorá presahuje stovku naštudovaných úloh. V Činohre SND naposledy účinkoval v inscenácii Aj kone sa strieľajú, kde stále "uličnícky žiaril svojím improvizačným apetítom".
Filmová a Televízna Tvorba
Medzi jeho najvýznamnejšie filmové výkony patrí účinkovanie v psychologickej filmovej dráme Kým neskončí táto noc (1965), v historickom filme Skrytý prameň (1970), v komédii Sebechlebskí hudci (1975), v životopisnej filmovej dráme o Jánovi Jeseniovi Svědek umírajícího času (1990), či vo filmovej dráme Dážď padá na naše duše (2002). V televízii sa predstavil vo viacerých seriáloch, inscenáciách a filmoch. Účinkoval vo vyše 200 filmoch, často komediálneho žánru, desiatkach seriálov a televíznych programov.
V roku 2003 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2015 získal Zlatého gunára na 35. ročníku festivalu Kremnické gagy za celoživotné dielo.
Boj so Stratou Zraku a Kontroverzia s Lekármi
Stano Dančiak dlhodobo bojoval so zdravotnými problémami, najmä s cukrovkou, ktorá ho napokon pripravila o zrak. Jeho stav sa čoraz viac zhoršoval a v auguste 2005 mu v pravom oku praskla cieva. Následne sa zveril do rúk profesora Milana Izáka.
Dančiakove Obvinenia a Reakcia Profesora Izáka
Herec nebol nadšený výsledkom prvej operácie a začal z následnej slepoty obviňovať práve profesora Izáka. „Po prvej operácii prišiel doktor Izák na vizitu a povedal: - Ježišmária, a sme tam, kde sme boli včera, - znova mi totiž praskla cieva a doktor povedal, že ma musia reoperovať. Až neskôr som sa dozvedel, že mi tam nedali silikónový olej, ktorý tam mal byť. Kto ma teda operoval?“ tvrdil v tom čase Dančiak médiám. Ani ďalšia operácia, ktorú vykonával primár Milan Izák, však nedopadla dobre a herec sa zveril do rúk inému lekárovi. „Profesor Strmeň mi povedal, že sietnica mi ťahá doľava. To znamená, že aj druhá operácia bola zoperovaná zle,“ zúfal si herec, ktorý vtedy takmer vôbec nevidel.
Profesor Izák sa proti hercovým vyjadreniam ostro bránil a odmietal akúkoľvek vinu. „Situáciu pána Dančiaka považujem za obrovskú životnú tragédiu a je mi ho veľmi ľúto. Žiaľ, prišiel za mnou už neskoro. Podcenil závažnosť svojho ochorenia na cukrovku. Pravdepodobne sa operácie bál, preto ju odkladal,“ vysvetľoval profesor. „Nie je pravda, že som ho neoperoval! Obe operácie som robil. Prvá bola nesmierne náročná, trvala vyše 3 hodín. Sietnicu som dôkladne ošetril laserom a pritlačil na miesto. Pán Dančiak povedal, že som mu nakrivo prišil sietnicu. Sietnica sa nedá prišiť ani rovno, ani nakrivo, dá sa len pritlačiť! A to som urobil,“ rozhorčoval sa uznávaný lekár.
Slnko v sieti 2025 - Odovzdávanie národných filmových cien za rok 2025
Následky a Ďalšie Zákroky
Pravé oko Stana Dančiaka však na druhý deň po prvej operácii znova zakrvácalo. Profesor Izák následne pri druhej operácii sklovec nahradil silikónovým olejom. Aj napriek tomu nebol herec s výsledkom spokojný; videl na 4 metre a čítať mohol len s lupou. Profesor Izák tvrdil, že Dančiakovi pravé oko zachránil a po odstránení sivého zákalu sa videnie mohlo zlepšiť ešte o desať, dvadsať percent. Odporučil mu aj konzultáciu u troch pražských kolegov pre ľavé oko, ktorého stav bol na hranici operabilnosti.
Profesor Izák zdôraznil: „Nemyslím si, že je to len nedorozumenie. Je to predovšetkým veľký nevďak od pána Dančiaka. Prijal som ho a on z našej kliniky odchádzal tak, že videl. Videl na štyri metre. Pýtam sa: koľko vidí teraz? Prišiel ku mne so zanedbanými prejavmi cukrovky na oku. Napokon, sám to v médiách pripustil. Keby bol svoj problém riešil skôr, mohlo to všetko dopadnúť oveľa lepšie." Po týchto udalostiach sa Dančiak zveril do rúk iným lekárom. Počas piatich rokov podstúpil až sedem operácií očí, zrak mu však nezachránili. Zlý psychický stav a zúfalstvo z toho, že nevidí, boli zrejme dôvody, prečo herec obviňoval zo slepoty lekárov.