Slová sú ozvenou predchádzajúcich generácií, niekedy sa v nich stretnú dejiny celých národov, revolúcie aj životný štýl. V tomto ohľade sú bežne používané pozdravy ako zrkadlo, ktoré by si zaslúžilo umyť a vyleštiť. Pozdravy sú staré ako ľudstvo samo a pri rozuzľovaní ich pôvodu existuje viacero vysvetlení, odbočiek i slepých uličiek. Ostáva nám teda oprieť sa o fakty. Pozdravy sú niečo, s čím sa stretáva každý, no pravdepodobne nikdy sme sa nimi sami nezaoberali.
Pôvod a význam tradičných slovenských pozdravov
Ľudia žijúci na Slovensku pri stretnutí s rodinou, priateľmi či blízkymi volia najmä pozdravy čau a ahoj. Bez toho, že by sa nad tým zamysleli, používajú na znak zvítania slová, ktorých pôvod nesie v sebe kus zaujímavej histórie.
Pozdrav "Ahoj"
Podľa jednej línie spočíva úspech pozdravu ahoj v jeho zvukomalebnosti a jej zástancovia sa domnievajú, že pozdrav pochádza z citosloviec, ako sú „hoj“ či „hej“, ktoré používali i mnohé národy. Stručný etymologický slovník slovenčiny uvádza, že slovo k nám doputovalo či, lepšie povedané, doplávalo z angličtiny. Ide o výkrik „ahoy“ na upútanie pozornosti, ktorý je zložený z častíc „a“ a „hoy“. Hoci ide evidentne o námornícky výraz, pochádza z holandského „hoy“, a to môže byť zase odvodené od starého vikingského pozdravu „hail“. K nám sa už dostala anglická verzia slova „ahoy“, ktoré sa prvýkrát vyskytlo v oficiálnom Oxfordskom slovníku v polovici 18. storočia. V tom čase bolo pomerne obľúbené, vynálezca telefónu Alexander Graham Bell ho dokonca navrhol ako oficiálny pozdrav pri telefonickej komunikácii. Sám ho tvrdošijne používal po zvyšok svojho života, i keď sa napokon neujalo a vytlačilo ho „hello“, ktoré spopularizoval Thomas Edison. Existujú však dôkazy o tom, že za rozšírenie „ahoj“ do hovorovej formy vďačíme práve námorníkom, ktorí ho na územie Československa priniesli z Nemecka, a neskôr mladým trampom a vodákom, ktorí ho začali používať bežne. Vo všeobecnosti sa Ahoj spája s vodákmi. Jeho zvuk sa nesie po hladine do ďaleka a slúžil aj ako maják v hmle. Cirkev odvodzuje zvolanie ako skratku z latinského Ad honorem Jesu, avšak tu musíme byť opatrní.
Pozdrav "Čau"
Iná káva je pozdrav čau. Dnes je pre náš každodenný život zrozumiteľný a prirodzený ako dýchanie. Jeho pôvod je však poznačený dobou, v ktorej sa zrodil. Prišiel k nám v 20. storočí z taliančiny ako moderné „ciao“, no jeho východisko je v benátskom dialekte, kde sa slovo „schiavo“ rovnalo pojmu sluha a bolo odvodené z latinského slova „sclavus“ - otrok, obyčajne vysvetľovaného ako Slovan. Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny to tak bolo pre veľký počet slovanských otrokov, ktorí boli od 10. storočia dovážaní do nemeckých oblastí a Byzancie. Pôvodne tento výraz predstavoval bežný spôsob, akým sa sluha zdravil a prejavoval úctu svojmu pánovi, a v menej ponižujúcom význame by sa dal preložiť ako „som tvoj služobník“. K nám sa čau dostalo vďaka popkultúre, napríklad prostredníctvom talianskych filmov v 50. rokoch minulého storočia a získalo si cestu aj do ďalších krajín, stávajúc sa jedným z najrozšírenejších svetových pozdravov. Za naše obľúbené „čau“ vďačíme najmä druhej svetovej vojne a popularite antifašistickej hymny „Bella, ciao“. Skladba sa dodnes používa na znak protestu proti neprávosti. Ide len o dôkaz toho, že aj slová sa môžu vymaniť z otroctva a byť nositeľmi revolúcie.
Pozdrav "Servus"
Mimochodom, aj pozdrav servus je odvodený od „sclavus“. Ešte u starších generácií obľúbené Servus by asi odradilo od používania, keby ľudia poznali jeho obsah. Toto slovo totiž znamená v latinčine otrok a pozdrav vlastne znamená „som tvojim otrokom“.
Pozdrav "Nazdar"
Nazdar či zdar je ryze český pozdrav. Nazdar je zloženina prvých dvoch slov, ktoré boli písané na kasičkách, do ktorých ľudia prispievali na stavbu Národného divadla. Celá veta znela: „Na zdar dôstojného Národného divadla“. Všade po Prahe sa zháňali peniaze na výstavbu a táto správa sa dostala aj do tých najzazších dediniek. V rôznych obmenách pozdravov sa odráža aj história. Medzi ďalšie pozdravy môžeme započítať „čus“, ktoré je len počeštenou formou nemeckého „tschüs“.
Sociálna funkcia a vývoj pozdravov
Pozdravy sú prejavom úcty a priateľstva vyjadreným slovom, gestom alebo písmom. Sociálnou funkciou (ukázať slušnosť, komunikatívnosť a podobne) patria k ľudovej etikete. Konvencia pozdravu súvisí s dobou, etnickými a spoločenskými tradíciami, pričom jeho význam sa mohol časom zmeniť. Napríklad podanie ruky - prázdnej dlane znamenalo, že zdraviaci prichádza bez zbrane a úmyslu ublížiť. Pozdravy nás spájajú, odomykajú ďalšiu konverzáciu a stoja vždy v prvej línii kontaktu.
Rozmanitosť pozdravov vo svete
V každej kultúre majú pozdravy viacero podôb a ich rozmanitosť je fascinujúca. (Nemýľme si tu pozdrav s gestami.) V tej rôznorodosti sú bežné a rozšírené podávanie rúk, americké potľapkávanie po pleciach, či francúzske bozkávanie na líca, strnulé a konzervatívne. Pri tradičnom maorskom pozdrave hongi na Novom Zélande si ľudia o seba tlačia čelá a pozerajú si do očí. Niektoré kmene v Tibete sa navzájom zdravia tak, že ukážu svoje jazyky ako znamenie, že o svojom priateľovi nikdy nepovedali urážlivé slová. Iný výklad hovorí, že ľudia pri pozdrave vyplazujú jazyk, aby ostatní vedeli, že nie sú reinkarnovaným zlým kráľom Landarmom z 9. storočia, ktorý mal jazyk čierny. Na Filipínach starších zdravia priložením si ich ruky na čelo, toto gesto sa volá „Mano“. Špecifický pozdrav Japonska je vlastne poklona, no hĺbka poklony, jej rôzne uhly, držanie tela a dĺžka trvania závisí od oboch osôb. V Turecku je prejavom sympatií voči cudzincom pomerne dlhé držanie podanej ruky. V Indii ľudia používajú pozdrav Añjali Mudrā salute - človek zloží dlane k sebe, umiestni ich nad srdce a povie „Namaste“. Arabské „Salam“ a hebrejské „Shalom“ sú si významovo aj zvukovo podobné a znamenajú „Mier vám“ alebo „Mier s vami“. Celý pozdrav znie „Salam Aleikum“ a v hebrejčine u židov „Shalom Aleichem“. Korán predpisuje odpovedať ešte lepším pozdravom alebo rovnakým pozdravom. Príslušníci etnika Shona v južnej Afrike sa tradične zdravia rytmickým tlieskaním. Keď sa stretnú Zuluovia, jednoducho povedia „Vidím ťa.“ V severnej Afrike je zvykom skloniť sa a priviesť pravú ruku k čelu, perám a hrudníku v zmysle „myslím na teba, hovorím o tebe, rešpektujem ťa“. Bojovníci kmeňa Masaiov v Keni vítajú nových ľudí v tanečnej ceremónii adamu. Pri bežnom stretnutí Masajov si najskôr odpľujú, potom si napľujú na vlastné ruky a až potom si potrasú rukami.
Ústup pozdravov a dôvody neopätovania
Lingvisti i odborníci na etiketu upozorňujú na jav, že pozdravy sú na ústupe. Znie to nepochopiteľne a pravdepodobne to súvisí s mnohými zmenami v spoločenskom styku i komunikácii. Väčšina z toho, čo sme uviedli o pôvode pozdravov, siaha svojím pôvodom do hlbokej histórie. Mnoho pozdravov však časom zaniklo, spravidla so „svojimi“ časmi. Napríklad úklon ako pozostatok padnutia na kolená, v každom prípade - doslovne zdôraznenie poníženia sa, teda byť nižší ako nadradená osoba. Z časti sa v poklone ukrýva symbolické pobozkanie ruky, či rúcha a ako sme ukázali vyššie, stále ho poznávame najmä v pozdravoch v Ázii. Vzdanie úcty v niektorých prísne hierarchických prostrediach, ako sú ozbrojené zložky, či škola, sa zase vyjadruje postavením sa, pokiaľ do miestnosti vojde nadradený. Kedysi, za monarchie bežné Pomáhaj alebo Pozdrav Pánboh používajú už len hlboko veriaci starí ľudia, za prvej republiky používané Ruky bozkávam vykorenila demokracia a socialistické Česť práci dnes počujeme skôr ako recesiu. Česť práci patrilo k proklamačným pozdravom, ktoré sú typické pre diktatúry.
Ekonomika štěstí (The Economics of Happiness with Czech subtitles)
Vplyv moderného života a technológií
Veľký podiel na ústupe pozdravov má komunikácia vo virtuálnom priestore ako sms-ky, chaty, či sociálne siete. Zdôvodňuje sa to úsporou času a kontinuitou dialógového vlákna. Okrem toho sa aj do pozdravov, predovšetkým medzi mládežou, vkráda angličtina. Napriek tomu však stále vznikajú nové pozdravy. Dnes je napríklad veľmi rozšírený pozdrav, pri ktorom na seba zľahka narazia zavreté päste a ktorý často vidíme u športovcov, hlavne pri hokeji kvôli nemotorným mohutným rukaviciam. Mladí sa snažia pozdravy skrátiť, alebo používať slang alebo niečo, aby tým ukázali, že sú iní ako dospelí. Pozdravy mládeže sú inšpirované ich záujmami, napríklad aj počítačovou terminológiou alebo filmami. Mladí, ale aj dospelí často upravujú tradičné pozdravy. Skracovanie pozdravov prináša podľa Škvareninovej aj súčasné rýchle tempo života. Napríklad namiesto ahoj sa povie iba hoj, miesto dobrý deň iba dobrý. Množné číslo ahojte alebo čaute sa podľa nej zas dokonca vyskytuje aj pri vykaní. V súčasnosti už medzi zriedkavejšie pozdravy patria napríklad ruky bozkávam alebo bozkávam.
Osobné skúsenosti s neopätovaním pozdravu
Mnohí si kladú otázku: „PREČO ĽUDIA NEODZDRAVIA??“. Pozorovania ukazujú, že niekedy sa stretávame so situáciami, keď nás ľudia nepozdravia ako prví alebo vôbec neodzdravia, napriek tomu, že sme ich už pozdravili, dokonca aj opakovane počas niekoľkých dní. Ide často o ľudí, s ktorými sa osobne nepoznáme, väčšinou rodičov spolužiakov či ľudí, ktorí bývajú v tom istom vchode. Niekedy sa to stáva aj na túre, keď turista neodzdraví či dokonca sklopí zrak predtým, ako sa mali obísť. Možné vysvetlenia sú, že najmä ráno, keď ľudia vedú deti do školy či škôlky, sa každý ponáhľa, ľudia sú často zamyslení alebo jednoducho nepočujú pozdrav. Obavy, či už ľudia nezabúdajú byť ľudskí, sú opodstatnené. Pozdrav je predsa súčasťou etikety.
Vplyv pandémie COVID-19
Tak, ako zasiahol vírus Covid-19 do všetkých oblastí nášho života, zasiahol aj do pozdravov. Odborníci stanovili pravidlá našej ochrany i ochrany ostatných okolo nás a ich hlavným princípom je obmedzenie kontaktu. Šéf talianskej civilnej ochrany Angelo Borelli priznal, že šíreniu nákazy nahráva aj srdečná povaha Talianov a francúzsky minister zdravotníctva Olivier Verano svojim spoluobčanom odporučil, aby sa v záujme zdravia pokúsili obmedziť počet objatí a uvítacích bozkov. Zdržanlivé zvítania v tomto prípade nie sú prejavom neúcty, ale opatrnosti. A tak svet dosť rýchlo prijal skríženie predlaktí, či dotyk lakťami.
Svetový deň pozdravov a pretrvávajúce pravidlá etikety
Keď si otvoríte kalendár rôznych sviatkov a medzinárodných dní, nájdete medzi nimi mnohé, ktorých existencii zdravý rozum odmieta uveriť. Možno trocha zarazí, že 21. november je Svetový deň pozdravov, deň, ktorý by bolo najlepšie rozšíriť na všetky dni v roku. Pred zrodením svetového dňa sa tento raz najprv zrodil vojnový konflikt. 6. októbra 1973 zaútočili Egypt a Sýria na Izrael. Hrozil konflikt dvoch častí sveta a do pohotovosti boli uvedené aj americké ozbrojené sily. Z podstaty tejto vojny mali obavu všetci, no dvaja bratia - McCormackovci - boli presvedčení, že keby ľudia spolu viac komunikovali a poznávali sa, lepšie by sa navzájom chápali a v konečnom dôsledku by bola menšia pravdepodobnosť agresie len pre rozdielne názory na svet. Sila komunikácie začína silou obyčajného pozdravu. Na počiatku podstatou nápadu Briana a Michaela McCormackovcov bolo, že každý jeden človek 21. novembra pozdraví aspoň desať rôznych ľudí. Pozdrav môžete poslať aj predstaviteľom verejného života. Stačí len obyčajný pozdrav, no podstatou je presvedčenie, že máme spolu komunikovať a aj konflikty riešiť komunikáciou, nie silou.
Pozdravy sú súčasťou spoločenskej etikety. Tá je témou mnohých samostatných kníh, no v bežnom živote veľmi rýchlo starne. Pravdepodobne však bude ešte dlho platiť, že mladší zdraví staršieho, podriadený nadriadeného, muž ženu, prichádzajúci prítomných, že v divadle nezdravíme niekoho cez celé hľadisko, že je nevhodné mať pri zdravení v ústach cigaretu či to, že pri cestách do zahraničia je dobré zistiť si, ako je to tam s pozdravmi. Prajte si navzájom to najlepšie a nezabúdajte, že pozdravy sú súčasťou spoločenskej etikety.