Vianočné tradície a knižná záplava na Islande

Unikátne Vianoce v krajine ohňa a ľadu

Vianoce sa po celom svete oslavujú nespočetne rôznymi spôsobmi. Niektoré národy a regióny sa pýšia tradíciami, ktoré môžu prísť v iných kútoch sveta zvláštne. Islandské Vianoce sú čarovným spojením temnoty a svetla, ticha a osláv, tradícií a moderny, hlboko zakorenené v kultúre, folklóre a komunite.

Po islandsky sa Vianoce povedia Jól a toto obdobie trvá 26 dní, od 12. decembra do 6. januára.

Jólabókaflóð - Vianočná knižná potopa

Vianoce sa na Islande spájajú s tradíciou „Jólabókaflóð“, čo by sme do slovenčiny mohli voľne preložiť ako „Vianočná knižná potopa“ alebo „Vianočná záplava knihami“. Ide o národný zvyk, kedy si rodiny a priatelia navzájom darujú knihy. Tieto knihy si potom spoločne čítajú počas vianočného večera, často pri šálke horúcej čokolády či tradičného nápoja jólabland. Minimálne ten islandský zvyk určite zaujme mnohých milovníkov kníh a príjemnej domácej atmosféry.

Táto zaujímavá islandská tradícia je pomerne mladým vianočným zvykom, jej história siaha do obdobia druhej svetovej vojny. Vtedy bol import do krajiny vo veľkom množstve obmedzený a ľudia nemali veľký výber vianočných darčekov. Papier bol však stále dostupný a knihy sa tak stali vianočnými darčekmi číslo jedna, pretože jedine polygrafický priemysel fungoval. Od tej doby sa tradícia každoročného darovania kníh počas Vianoc na Islande udržiava a je stále živá.

Navyše od roku 1944 až dodnes dostáva každá domácnosť pred Vianocami bezplatný katalóg novovydaných kníh, ktoré sú na trhu aktuálne dostupné. Vzhľadom na to, že Island nikdy nepatril ku krajinám s veľkým počtom obyvateľov, vydavateľstvám sa nikdy neoplatilo knihy vydávať a tlačiť počas celého roka.

Vplyvom týchto skutočností sa dobrá knižka stala základom vianočných darčekov na Islande. Takmer v každej rodine nechýba pod stromčekom aspoň jedna, či už od domáceho autora, alebo zahraničných spisovateľov. Okrem toho je zvykom stráviť vianočný večer v kruhu rodiny čítaním nového darčeku. Po spoločnom posedení pri vianočných špecialitách si otvoria darčeky a vezmú svoje nové knihy. Z tých každý rodinný príslušník predčítava nejakú zaujímavú časť.

Niet teda divu, že obyvatelia Islandu potom patria k najgramotnejším národom sveta; až 93% obyvateľov totiž za rok prečíta aspoň jednu knižku, čo je v skutočnosti veľmi vysoký priemer.

Jólasveinar - Trinásť islandských vianočných chalanov

Na Islande Vianoce nie sú spájané iba s jedným „Santa Clausom“, ale je ich rovno 13 a nazývajú sa Jólasveinar - vo voľnom preklade „vianoční chalani“. Tieto postavy, o ktorých nachádzame zmienky v rôznych islandských ságach už od 17. storočia, sú vyobrazené ako trollovia s bielymi bradami a v stredovekom islandskom oblečení. Pôvodne boli príbehy o týchto vianočných chlapcoch používané na strašenie detí, aby sa dobre správali, pretože každý jeden z nich sa venuje špecifickej nepleche, ktorou vám znepríjemní deň.

Vianočné dobrodružstvo začína večer pred 12. decembrom, keď si každé dieťa na Islande pripraví topánky do okna a zaspáva s očakávaním na príchod prvého chalana. Celá mágia Vianoc sa končí 6. januára, keď odíde posledný vianočný chalan naspäť do hôr.

Domovom Jólasveinar, ich rodičov a jednej obrovskej čiernej mačky je Dimmuborgir, miesto na severe Islandu v okolí jazera Mývatn, ktoré vzniklo sopečnou činnosťou už asi pred 2 300 rokmi. S miestom sa spája veľa legiend a príbehov.

Matka Grýla, otec Leppalúði a mačka Jólakötturinn

Asi sa nestíhate čudovať, čo všetko je počas Vianoc na Islande možné, a to ste ešte nespoznali ich rodičov Grýlu (matka) a Leppalúðiho (otec). Grýla je z polovice troll a z polovice zlobor, no pôvodne nebola vôbec s Vianocami spájaná. Z tejto ženy majú strach všetky islandské deti, pretože ságy o nej hovoria, že zje každé zlé dieťa. Tieto legendy sa používali na strašenie detí, no dánsky kráľ namietal proti tomu, aby ich používali na zastrašovanie detí, a tak v roku 1746 úplne zakázali využívanie týchto legiend na prehnané vzbudzovanie strachu u detí. V období Vianoc prichádza Grýla do miest, kde od rodičov pýta neposlušné deti, z ktorých si varí polievku pre seba a svojho pomerne lenivého tretieho manžela Leppalúða, ktorý na ňu čaká v Dimmuborgir.

Ďalšou známou postavou tejto vianočnej rodinky je ich obrovský kocúr Jólakötturinn. Preto sa nečudujte, keď v centre Reykjavíku narazíte na obrovského vysvieteného čierneho kocúra, s ktorým sa spája povera, že ak nedostanete na Vianoce nový kus oblečenia, Jólakötturinn vás môže zjesť.

Trinásť vianočných chalanov a ich neplechy

• 12. december - Stekkjarstaur: Prichádza ako prvý a veľmi rád otravuje ovce a kradne im mlieko. Legenda hovorí, že chodí ako keby mal nohy z dreva, a tak si pomáha palicou pri chodení. Je veľmi tvrdohlavý, konzervatívny a miluje dodržiavanie pravidiel. Je najvyšší spomedzi svojich bratov. Odchádza 25. decembra.
• 13. december - Giljagaur: Rád sa skrýva v roklinách a priekopách neďaleko usadlostí a čaká na správnu chvíľu, aby sa mohol vplížiť do kravína, kde kradne penu z čerstvo nadojeného mlieka. Rozumie kravám, a tak ho môžete nachytať jedine vtedy, ak sa s jednou zakecá. Ostáva až do 26. decembra.
• 14. december - Stúfur: Jeho meno po islandsky znamená „krátky“, z čoho vyplýva, že je najnižší spomedzi vianočných chalanov. Aj napriek jeho vzrastu je však veľmi silný. Iróniou je, že tento miniatúrny bojovník je na ceste vám ukradnúť panvice, z ktorých olizuje zvyšky tuku a masti. Odchádza 27. decembra.
• 15. december - Þvörusleikir: Vo voľnom preklade „olizovač lyžíc“. Je vykresľovaný ako vysoký, tenký chlapík, ktorý kradne drevené lyžice, dúfajúc, že z nich môže zlízať pozostatky jedla. Pôvodne však táto jeho lyžica nebola lyžicou, akú dnes poznáme. Išlo o dlhý kuchynský nástroj s hrotom na konci z vikingskej doby nazývaný „þvera“. Zdrží sa až do 28. decembra.
• 16. december - Pottaskefill: Jeho meno môžeme do slovenčiny preložiť ako „olizovač hrncov“. Majte sa však na pozore, lebo tento chlapík trpezlivo čaká, kým vy dovaríte, potom sa bleskovo vkradne dnu a „vyčistí“ vám všetky zvyšky z hrncov. Na cestu domov sa vydáva 29. decembra.
• 17. december - Askasleikir: „Olizovač misiek“. V minulosti, najmä na farmách, Islanďania jedli z misiek s viečkom. Toto viečko chránilo jedlo pred vychladnutím a medzi sústami si túto misku Islanďania dávali na zem pod posteľ. Askasleikir ich olizoval. Ostáva do 30. decembra.
• 18. december - Hurðaskellir: Jeho prítomnosť budete určite počuť, je totiž veľmi hlučný, rád trieska dverami, hlavne v noci, aby vás zobudil. Jeho meno môžeme vo voľnom preklade preložiť ako „trieskač dverí“ a je to veľký vtipálek. Ochrániť vás pred ním môže len to, že dvere poriadne zamknete, aby nemal čím v noci búchať. Odchádza 31. decembra.
• 19. december - Skyrgámur: Milovník typického islandského jedla Skyr - mliečneho produktu s veľmi vysokým obsahom bielkovín, podobného jogurtu s precedeným mliekom, ale oveľa zdravšieho a hustejšieho. Je z tých menej bystrejších vianočných chalanov. Počas leta zbiera rosu, v zime zas snehové vločky a potom sa čuduje, keď mu jeho zbierky záhadne miznú. Ostáva do 1. januára.
• 20. december - Bjúgnakrækir: Narozdiel od Skyrgámura uprednostňuje občerstvenie s vysokým obsahom cholesterolu. Skrýva sa v kríkoch neďaleko udiarní, kde striehne na čerstvé klobásy, ktoré vám chce ukradnúť. Vaše klobásy sú tak v ohrození pred týmto chlapíkom až do 2. januára. Bjúgnakrækir však nekonzumuje len klobásy, ale aj párky.
• 21. december - Gluggagægir: Jeden z najstrašidelnejších vianočných chlapíkov. Nakúka spoza okna do domov a sleduje, čo by mohol ukradnúť. Niektorí ho považujú za veľmi zvedavého, no neškodného, a iní pridávajú k jeho zvedavosti aj zlovestnú auru a popisujú ho ako voyeura. Odporúča sa zatiahnuť závesy, ak s jeho nakúkaním nesúhlasíte. Na cestu domov sa vydáva 3. januára.
• 22. december - Gáttaþefur: Má neobyčajne dobrý čuch, a preto je zobrazovaný s veľkým nosom. Prípravu Laufabrauð - „vianočného sladkého chlebíka“ by sme prirovnali k zdobeniu medovníkov, keď sa stretne celá rodina, babka pripraví cesto a všetci sa podieľajú na vyrezávaní rôznych tvarov do cesta a následne sa vysmaží v oleji. Gáttaþefur odchádza do Dimmuborgir 4. januára.
• 23. december - Ketkrókur: V doslovnom preklade „háčik na mäso“. Je veľmi prefíkaný, vynaliezavý a hlavne známy milovník mäsa. Pomocou háku kradne údené jahňacie, ktoré máte nachystané na slávnostnú večeru. Jeho stratégia spočíva v spustení háku cez kuchynský komín a pomocou tejto roky trénovanej techniky sa mu to aj vždy podarí. Domov sa vracia 5. januára.
• 24. december - Kertasníkir: Prichádza ako posledný. Rád sleduje deti a chce im ukradnúť sviečky, pretože tie sa kedysi vyrábali z tuku, čo znamená, že boli jedlé. V súčasnosti sa to môže zdať ako trápny žart, no v dávnych časoch boli sviečky jediným dostupným zdrojom svetla, a o to horšie pre Islanďanov, ktorí majú počas decembra len pár hodín denného svetla. Práve jeho odchod ukončí celé vianočné obdobie - 6. januára.

Vianočné sviatky a kulinárske tradície na Islande

23. december - Þorláksmessa

Deň pred Vianocami, 23. december, sa nazýva Þorláksmessa - v preklade „Omša svätého Thorlaka“. Thorlak Thorlasson je patrón Islandu, ktorý od roku 1178 pôsobil ako biskup v Skálhote. V tento deň sa dokončuje ozdobovanie stromčeka, zabalia sa všetky darčeky a Islanďania sa stretávajú s kamarátmi a rodinou pri pive.

24. december - Aðfangadagur (Štedrý deň)

Aðfangadagur, 24. december, je najdôležitejší zo všetkých vianočných dní. Už od rána sa všetci pripravujú na večeru, ktorá začína okolo šiestej. Najtypickejšie jedlá podávané v tento večer sú údené jahňacie mäso, uvarené ako šunka, podávané s rôznymi zeleninovými prílohami. Na stole nájdete aj tradičný Laufabrauð - tenký, vyrezávaný a vysmážaný „vianočný sladký chlebík“, ktorého prípravu môžeme prirovnať k zdobeniu medovníkov, keď sa stretne celá rodina a všetci sa podieľajú na vyrezávaní rôznych tvarov do cesta.

Podáva sa aj typický islandský vták rjúpa - snehuľa. Pôvodne to bolo jedlo pre chudobnejších, no dnes ho nájdete takmer na každom stole. Ďalšie jedlo, ktoré môžete nájsť na islandskom vianočnom stole, je marinovaný alebo nakladaný sleď. Zo sladkostí by sme mohli spomenúť sušené pusinky, islandské medovníky a nesmie chýbať ani tradičný koláč zvaný Jólakaka plnený hrozienkami alebo iným sušeným ovocím.

25. december - Jóladagur (Boží hod vianočný)

Jóladagur je deň ako stvorený na strávenie s rodinou - hranie hier, jedenie, čítanie a pozeranie filmov, v súlade s tradíciou Jólabókaflóð.

6. január - Þrettándinn (Traja králi)

Deň 6. január je posledný oficiálny deň obdobia Vianoc a nazýva sa Þrettándinn - v preklade „13. deň Vianoc“, čo znamená, že prešlo 13 dní od 24. decembra. Tento deň Islanďania oslavujú pri táborákoch s ohňostrojmi, večerou s priateľmi a elfím tancom.

Podľa starých mýtov je to magický deň, keď sa dejú zvláštne veci - tulene sa premieňajú na ľudí, kravy dokážu hovoriť a víly sa sťahujú do nových domčekov. Ľudia oblečení v kostýmoch škriatkov a trollov tam spievajú piesne o škriatkoch a tancujú okolo veľkých ohňov, často zložených z použitých vianočných stromčekov. Ponechanie si vianočného stromčeka po tomto dni sa na Islande považuje za vrchol nevkusu.

Silvester v Reykjavíku

Silvester na Islande je kapitola sama o sebe. Je to tá najväčšia párty s 600 tonami ohňostrojov, akú v Reykjavíku môžete zažiť. Medzi tradície tohto dňa patrí aj sledovanie televízie, a to konkrétne programu Áramótaskaupið. Je to komediálny špeciál, v ktorom môžete vidieť rôzne vtipné skeče satirizujúce udalosti z predchádzajúceho roka.

V Reykjavíku môžete navštíviť aj krásny vianočný obchodík, ktorý je otvorený celoročne, a tak vám nikto nezabráni nakupovať vianočné ozdoby v júli.

tags: #na #islande #si #na #vianoce #davaju