Kroj kopaničiarskeho regiónu vyniká nad ostatnými oblasťami Slovenska svojimi prepracovanými detailmi a charakteristickým modrým variantom, ktorý v súčasnosti prezentuje najmä folklórny súbor Kopaničiar. Myjavský kroj predstavuje fascinujúcu súčasť kultúrneho dedičstva, ktorého podobu, príbehy a osobitosti možno skúmať priamo v centre diania, napríklad v Gazdovskom dvore v Turej Lúke.
Základné súčasti ženského kroja
Tradičný ženský odev na Myjave bol bohatý na materiály a špecifické techniky spracovania, ktoré odlišovali rôzne spoločenské vrstvy a vekové skupiny:
- Rubáč: Spodný odev z konopného plátna.
- Kasanica: Vrchná sukňa z bieleného konopného plátna. Zaujímavosťou je, že sa po dĺžke zošívala každé 2 mm, aby vzniklo bohaté riasenie. Horný okraj bol následne vyšívaný technikou „cez riasy“.
- Tylová paličkovaná čipka: Slúžila ako jemná ozdoba sviatočného odevu, pričom sa rozlišovali rôzne vzory.
- Filigránové gombíky: Vzácny detail, ktorý zdobil zapínanie ženského kroja.
Rozdelenie na meštiansky a sedliacky odev
Myjavský kroj môžeme z historického hľadiska rozdeliť na meštiansky a sedliacky variant:
Meštiansky odev
Meštianky, teda ženy a dcéry remeselníkov, chodili v šatách v celku, kde bol prucel spojený so sukňou. Na rozdiel od sedliačok boli ich rukávce z jemného plátna, nie z molu. Cez prsia zvykli nosiť tzv. krížne šatky. Slobodné dievčatá volili šaty jemných odtieňov - ružové, modré či bledomodrú saténovú zásteru. Vydaté ženy preferovali odev z brokátu a iných honosnejších materiálov.
Sedliacky odev
Slobodné sedliačky nosili typické bledomodré kroje. Vydaté ženy nosili plátenné čepce, avšak ich čipky neboli také jemné ako u sedliačok. Zaujímavosťou je úprava hlavy: u slobodných dievčat nebol tyranglový ručník vyviazaný do rožkov, ale len najemno naškrobený, previazaný a spadnutý dole na ramená.
Svadobný kroj a jeho výnimočnosť
Svadobný kroj bol považovaný za veľmi drahý a prestížny. Od bežného sviatočného odevu sa odlišoval zeleným pruclom, žltou (šafránovou) kasanicou a bielou tylovou zásterou. Chudobnejšie nevesty si partu požičiavali od ženy nazývanej uvazovačka (zapletačka), ktorá dievčatá na svadbu strojila.
Pôvodné uväzovanie ručníka sa realizovalo na špeciálne upravený účes - „copki“. Robilo sa to bez použitia špendlíkov a „rožky“ sa nevypínali dohora tak, ako to môžeme vidieť v súčasnej prezentácii súboru Kopaničiar.
Výšivky a mužský kroj
Mužský kroj na Myjave zaujme predovšetkým prepracovanými výšivkami na náprsenkách. Pri ich tvorbe sa používali tri základné druhy stehov:
- Krížikový steh
- Plný steh
- „Pavúčkový“ steh
Na Myjave sa nosili čierno-biele a modré výšivky, niekedy so žltými detailmi. Vyšívaná náprsenka na košeli bola výsadou ženatých mužov - často ju dostávali od svojej nastávajúcej v deň svadby. Dovtedy mladí muži nosili jednoduché, tzv. „šnúrkové“ košele. Deti mali taktiež svoje vlastné varianty kroja, a to do 14 rokov.