Slovenský Zákonník práce detailne upravuje podmienky práce zamestnancov počas sviatkov, s cieľom chrániť zamestnancov a zabezpečiť im náležité odmeňovanie alebo voľno. Tieto ustanovenia sa týkajú zákazu určitých druhov práce, definície sviatkov, nárokov na mzdu a mzdové zvýhodnenia, ako aj špecifických situácií pre rôzne skupiny zamestnancov.
Zakázaná práca počas sviatkov a súvisiace výnimky
V zmysle § 94 ods. 5 Zákonníka práce platí, že v určitých dňoch nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorá predstavuje predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“).
Zoznam sviatkov so zákazom maloobchodného predaja
Zákaz maloobchodného predaja platí v nasledujúcich dňoch:
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júl (Sviatok svätých Cyrila a Metoda)
- 29. august (Výročie Slovenského národného povstania)
- 15. september (Sviatok Sedembolestnej Panny Márie)
- 1. november (Sviatok Všetkých svätých)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. december po 12:00 hodine (Štedrý deň)
- 25. december (Prvý sviatok vianočný)
- 26. december (Druhý sviatok vianočný)
Výnimky zo zákazu maloobchodného predaja
Zákonník práce stanovuje aj výnimky z tohto zákazu, ktoré sú detailne uvedené v prílohe č. 1a k zákonu č. 311/2001 Z. z. Medzi tieto výnimky patrí:
- maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov,
- predaj suvenírov,
- predaj kvetov 8. mája,
- predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Toto ustanovenie je relatívne nové, a tak sa špecifické prípady v praxi len vykryštalizujú. Ak zamestnávateľ obchádza účel tohto zákonného ustanovenia, konanie by malo byť posúdené ako protiprávne. Za porušenie týchto zákazov sú pripravené vysoké peňažné pokuty. Ak je zamestnancovi nariadená práca v dňoch, kedy by ju nariadenú nemal mať, je potrebné sa ohradiť zamestnávateľovi.
Sviatky a dni pracovného pokoja
Dni pracovného pokoja ustanovuje § 94 Zákonníka práce a ide o dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovuje v § 1 a § 2 štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Na účely Zákonníka práce sa za sviatok považuje 14 dní v kalendárnom roku, ktoré sú uvedené v § 94 ods. 5.
Rozdielny status sviatkov pre Zákonník práce
Nie každý sviatok prináša automaticky aj voľný deň od práce alebo nárok na mzdové zvýhodnenie. Z hľadiska miezd a dochádzky môžu mať jednotlivé sviatky rôzny status:
- Sviatky s obmedzením práce: Väčšina sviatkov sú dňami pracovného pokoja, kedy má zamestnávateľ obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne).
- Sviatky bez statusu dňa pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce:
- 1. september (Deň Ústavy SR): Hoci je štátnym sviatkom, od roku 2024 sa nepovažuje za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Zamestnanci v tento deň normálne pracujú a obchody môžu byť otvorené. Nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
- 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu): Rovnako ako 1. september, nemá status dňa pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce.
- Veľkonočná nedeľa: Hoci je často v kalendároch označená červeným písmom, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom je skôr upozornením na dôležitý cirkevný sviatok. Za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Nároky zamestnancov pri práci vo sviatok
Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov. Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 ZP.
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Ak zamestnanec v deň sviatku pracoval, patrí mu nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie musí byť najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku (od 1. mája 2018). Sadzba „100 % priemerného zárobku zamestnanca“ je spodnou minimálnou výškou nároku. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť aj vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby podľa konkrétneho dňa sviatku.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, ale nemôže ho nariadiť. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok mu však zostáva zachovaný. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
V pripravovanom návrhu novely Zákonníka práce od 1. januára 2013 sa navrhlo, aby sa pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý patrí mzda (nie náhrada mzdy). Účelom bolo zjednodušiť odmeňovanie a zjednotiť riešenie nárokov s prípadmi, keď zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu sviatku.
Sviatok pripadajúci na obvyklý pracovný deň
§ 122 ods. 3 Zákonníka práce rieši situáciu, kedy zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň.
- Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou a sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa považuje za odpracovaný deň. Patrí mu nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň nepracoval. Hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku). V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno však dohodnúť krátenie mesačnej mzdy a poskytnutie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku.
- Ak zamestnanec nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne mu nárok na mzdu za deň sviatku. Aby nebol poškodený, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Sviatok nepripadajúci na obvyklý pracovný deň
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad mu nepripadla zmena podľa rozvrhu pracovných zmien, alebo sviatok pripadol na víkend), nemohla mu z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok.
Špecifické prípady a ich úprava
Vedúci zamestnanci
§ 122 ods. 5 Zákonníka práce výnimočne umožňuje dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Okruh vedúcich zamestnancov je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce ako tí, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im záväzné pokyny. Ak je mzda takto dohodnutá, vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie a ani na náhradné voľno. Má nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť vychádza z predpokladu, že vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (práce doma alebo na inom dohodnutom mieste) a telepráce (práce s použitím informačných technológií) nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie nevznikne.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodári)
Nárok na príplatky za vykonanú prácu vo sviatok majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári). Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Práca konateľa vs. zamestnanca
Zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom, nie však živnostníkom alebo konateľom. Ako konateľ by bolo možné vykonávať činnosť počas sviatku, nakoľko by sa robila z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a nie ako zamestnanec. Situácia sa komplikuje, ak je predaj v obchode vymedzený ako druh práce zamestnanca. K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len vtedy, ak by sa pracovné zaradenie a náplň práce zamestnanca a konateľa nezamieňali a nekonkurovali si. Ak táto podmienka nie je splnená, pracovný pomer nemôže vzniknúť.
Práca v reštauráciách a pohostinstvách
Práca v reštaurácii či pohostinstve je považovaná skôr za poskytovanie služby než za predaj tovaru. Preto reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené a ich prevádzkovatelia si môžu so svojimi zamestnancami dohodnúť prácu.
Úprava mzdových podmienok a príplatkov
Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú prácu najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce. Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách alebo dohodnúť iné „fakultatívne“ mzdové príplatky, ktoré v Zákonníku práce nie sú ustanovené (napr. za prácu v odpoludňajších zmenách, vo výškach, za znalosť cudzích jazykov atď.). Pri dobrovoľných príplatkoch nevzniká nárok „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP).
V zmysle § 119 ods. 2 Zákonníka práce je možné mzdové podmienky dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.