Práca vo sviatok nie je samozrejmosťou a Zákonník práce ju umožňuje iba vo výnimočných prípadoch. Keď k práci vo sviatok dôjde, musí byť zamestnanec náležite odmenený. Pre zamestnancov, ktorí vo sviatok pracujú, existujú dve možnosti kompenzácie: náhradné voľno alebo mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Dôležité je tiež pochopiť, kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu vo sviatok a kedy naopak zamestnanec môže prácu odmietnuť bez toho, aby mu bola zaznamenaná absencia. Zákonník práce upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ nariadiť prácu vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja.
Zákonný rámec a povolenie práce vo sviatok
Nie každá práca vo sviatok je automaticky povolená. Zákonník práce v § 94 stanovuje jasné podmienky, kedy môže zamestnávateľ prácu vo sviatok zamestnancovi nariadiť. Ak práca nespadá do týchto výnimiek a zamestnanec s ňou nesúhlasí, zamestnávateľ mu ju nemôže jednostranne nariadiť.
Kedy je práca vo sviatok povolená?
Práca vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja je možná len pri splnení podmienok zákona, a spravidla na základe rozvrhu alebo príkazu. Medzi takéto podmienky patria napríklad:
- nevyhnutné služby,
- naliehavé opravy,
- práca v nepretržitej prevádzke.
Výnimky pre niektoré profesie
Výnimkou sú profesie, kde je práca vo sviatkoch bežnou súčasťou režimu. Typicky ide o odvetvia ako zdravotníctvo, doprava alebo výroba v nepretržitej prevádzke.
Zákaz práce vo vybraných sviatočných dňoch
Zákonník práce v § 94 ods. 5 presne vymedzuje dni, v ktoré nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi (maloobchodný predaj) vrátane s ním súvisiacich prác. Tieto dni sú:
- 1. január,
- 6. január,
- Veľký piatok,
- Veľkonočná nedeľa,
- Veľkonočný pondelok,
- 1. máj,
- 8. máj,
- 5. júl,
- 29. august,
- 1. september,
- 15. september,
- 1. november,
- 17. november,
- 24. december po 12.00 hodine,
- 25. december,
- 26. december.
Existujú však určité výnimky pre maloobchodný predaj napríklad na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, ako aj predaj cestovných lístkov, suvenírov, kvetov (8. mája, 1. septembra, 1. novembra) a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta (1. novembra).
Odmeňovanie za prácu vo sviatok
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu za vykonanú prácu plus mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Mzdové zvýhodnenie
Základný princíp odmeňovania je, že zamestnanec má za prácu vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% jeho priemerného zárobku (táto minimálna výška platí od 1. mája 2018). Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, respektíve v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená.
Náhradné voľno namiesto mzdového zvýhodnenia
So zamestnancom sa však možno dohodnúť na čerpaní náhradného voľna namiesto finančného príplatku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Na rozdiel od českej legislatívy, na Slovensku náhradné voľno nemá prednosť. Čerpanie náhradného voľna nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, ani dohodnúť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve.
Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Rovnako aj zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže, ale nemusí, súhlasiť.
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný.
Dohoda o náhradnom voľne a jeho čerpanie
Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok. Ak sa dohodnú na náhradnom voľne, zamestnanec si ho musí vyčerpať najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výkone práce, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ak napríklad zamestnanec bude vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.
Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas. Tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Sviatok a absencia: Kľúčové situácie
Zamestnávateľ vám nemôže len tak dať absenciu za to, že ste nepracovali cez sviatok, ak takúto prácu nemal riadne nariadenú podľa Zákonníka práce a ak na ňu nebol daný zákonný dôvod. Absencia by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by išlo o riadne rozvrhnutú zmenu (teda mali ste mať v ten deň prácu podľa rozvrhu) a vy ste bezdôvodne nenastúpili.
Sviatok ako obvyklý pracovný deň vs. deň odpočinku
Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena, ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Nároky pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. V takom prípade zamestnávateľ alikvotne času neodpracovanému pre sviatok kráti mesačnú mzdu a zamestnancovi poskytuje náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
Nároky pre zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Sviatok v nepretržitej prevádzke
V nepretržitej prevádzke, ak vaša smena pripadne na sviatok, berie sa to ako bežný pracovný deň. Máte nárok na mzdu aj na príplatok za sviatok. Ak však v takýto deň nenastúpite do práce, musíte si vziať dovolenku, lebo ide o váš riadny pracovný deň podľa rozpisu zmien. Ak vám voľno v nepretržitej prevádzke pripadne na sviatok, nepracujete, ale nemáte nárok na príplatok za sviatok.
Ak zamestnávateľ zruší vašu zmenu, ktorá pripadla na sviatok, a vyžaduje od vás, aby ste ju nadrobili, tento postup nemusí byť správny. Ak ostatní zamestnanci, ktorým pripadla zmena na sviatok, nemusia nadrobiť prácu, nemali by ste ani vy. Bol sviatok, a teda nešlo o zameškanie alebo vynechanie z práce z dôvodov na vašej strane.
Osobitné prípady a výnimky
Vedúci zamestnanci
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. V takom prípade mu vznikne nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Obmedzenie okruhu zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením nárokov, ktoré by zamestnancovi vznikli v prípade práce vo sviatok, výlučne na vedúcich zamestnancov, vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami.
Zamestnanci vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce a zamestnancovi pri výkone telepráce nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok im nevznikne.
Sviatky vs. kalendárne nedele
Je dôležité rozlišovať medzi sviatkami ako osobitnými dňami pracovného pokoja a kalendárnymi nedeľami. Napríklad, hoci je Veľkonočná nedeľa často uvádzaná v kalendároch červeným písmom, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Absencia a ospravedlnenie
Ak zamestnávateľ žiada prácu vo sviatok mimo zákonom stanovených podmienok alebo bez vášho súhlasu tam, kde je súhlas potrebný, vaše odmietnutie nemožno považovať za neospravedlnenú absenciu. Zamestnávateľ vám nemôže len tak dať absenciu za to, že ste nepracovali cez sviatok alebo cez víkend, ak takúto prácu nemal riadne nariadenú podľa Zákonníka práce a ak na ňu nebol daný zákonný dôvod.
Kedy je absencia neospravedlnená?
Absencia by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by išlo o riadne rozvrhnutú zmenu (teda mali ste mať v ten deň prácu podľa rozvrhu) a vy ste bezdôvodne nenastúpili. Inak by vaše odmietnutie nemohlo byť považované za neospravedlnenú absenciu.
Ospravedlnenie absencie spätne (napr. DPN)
Ak sa zamestnanec oneskorene ospravedlní, napríklad preukáže práceneschopnosť (DPN) až po niekoľkých dňoch neprítomnosti, jeho absencia nemôže byť automaticky klasifikovaná ako neospravedlnená. Hoci oneskorené oznámenie je porušením pracovnej disciplíny, súdy sa prikláňajú k názoru, že rozhodujúca je existencia prekážky v práci (napríklad choroba), a nie včasnosť jej oznámenia. Ak sa preukáže existencia dôležitej osobnej prekážky v práci, zamestnávateľ je povinný absenciu ospravedlniť.
Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. V prípade celodennej neospravedlnenej absencie zamestnanec prestáva byť na účely zdravotného poistenia zamestnancom.