Vianoce sú obdobím, ktoré v sebe nesie hlboké osobné aj duchovné posolstvo. Pre mnohých predstavujú čas bilancovania, hľadania zmyslu a otvárania sŕdc pre neviditeľné sily lásky a nádeje. Či už ide o hľadanie stratenej rodiny, detské túžby alebo duchovné prehlbovanie viery, interakcia s posolstvom Ježiška a prítomnosťou vianočných "anjelov" formuje naše životy.
Hľadanie zmyslu Vianoc: Príbeh Mirandy
Vianoce bývajú pre niektorých bolestnou pripomienkou rodiny, ktorú nikdy nemali. Tak to bolo aj pre Mirandu (Erin Krakow), ktorej matka zomrela, keď bola ešte mladá, a totožnosť svojho otca nikdy neodhalila. Avšak tri dni pred Vianocami Miranda nečakane nájde stopu ohľadom miesta bydliska jej otca, ktorá ju privedie do Nového Anglicka.
Zoznámi sa tam s Ianom (Niall Matter), mladým a príťažlivým mužom, ktorý jej pomáha pri hľadaní otca a učí ju pravému zmyslu Vianoc. S pribúdajúcimi stopami, ktoré ju približujú k odhaleniu identity svojho otca, silnejú aj Mirandine city voči Ianovi. Miranda sa dozvie, že jej otec žil v malom meste Carlton Heath vo Vermonte a spoznala sa tam s jeho rodinou - jej bratom a manželkou svojho biologického otca. Stojí teraz pred najťažším rozhodnutím svojho života. Tento príbeh je krásnou ilustráciou, ako nám "anjeli" v našich životoch môžu pomôcť objaviť stratené spojenia a skutočnú radosť sviatkov.
Detské očakávania a Ježiškove odpovede
Už v polovici októbra, keď za oknami svieti slnko a na stromoch žltne lístie, sa v niektorých rodinách začínajú vianočné prípravy, najmä čo sa týka darčekov. V bohatších častiach sveta sa Vianoce začínajú vymýšľaním darčekov, predovšetkým deťom, pričom rodičia sú ochotní venovať tomu aj štvrť roka času.
No detské priania sú niekedy prekvapivo hlboké a praktické. Kamarátka priniesla ukázať list, ktorý písala jej osemročná dcéra Karolína Ježiškovi. Nechcela ani bábiku, ani mobil, ba ani notebook, ktorý už niektoré deti v jej veku majú. Zato si želala vedieť všetko, čo potrebuje - napríklad písať alebo čítať a počítať. A poriadne upratovať. Zo všetkého najviac by ju však potešilo, keby sa jej zväčšila izbička. A nakoniec ju ešte zaujímalo, či sa Ježiško nejako volá. Myslíme, že áno. Toto svedectvo ukazuje, ako deti vnímajú Ježiška nielen ako darcu hračiek, ale aj ako zdroj múdrosti a splnenia praktických potrieb, ktoré sú často dôležitejšie ako materiálne veci.
Ježišovo posolstvo: od utrpenia k vzkrieseniu
Obeta a ľudská krehkosť
Ježišov život je príkladom nekonečnej lásky, obetavosti a pokory. Aj napriek mnohým konšpiráciám, úkladom, nevďaku, egoizmu a ďalším previneniam, Boh svojho Syna obetoval za nás. Ako píše Izaiáš, „Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. A on niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili“ (Iz 53, 3-5). Židia očakávali vznešeného Mesiáša a tu je niekto, kto je potupený na kríži, zohavený ranami. Pokladali ho za strestaného za jeho hriechy, jeho viny, neposlušnosť voči Bohu, ktorý ho potrestal. Avšak Ježiš pre náš pokoj znášal všetky útrapy, tresty, bolesti. Vedú ho na zabitie a ľud sleduje toto divadlo s pohŕdaním a iróniou typu „…zachráň sám seba! Ak si Boží syn zostúp s kríža! Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“
My dnes poznáme pravdu, vieme, že Ježiš svojou smrťou zachraňuje ľudské pokolenie. Upratujme aj my dnes, keď Ježiš umiera za nás, svoje postoje, pohŕdania, irónie i znevažovania voči Bohu, ale i voči Jeho deťom, našim sestrám a bratom. V hlbokej skrúšenosti ďakujme za Ježišovu obetu a hľadajme inšpirácie i priestor byť lepšími, srdečnejšími i láskavejšími nielen dnes, keď zomiera náš príbuzný, náš Pán, ale aj v nasledujúcich dňoch našich životov. Pane, ďakujeme Ti, za Tvoju nekonečnú lásku, obetavosť a pokoru, s ktorou si ako nevinný niesol kríž a zomrel za naše hriechy. Ďakujeme Ti za vzor vytrvalosti, trpezlivosti a poslušnosti, ktorý je inšpiráciou pre naše životy. Amen!
Ľudská slabosť a krehkosť sa v plnej miere prejavila v onú noc, keď Judáš zrádza Ježiša a o niekoľko hodín ho zapiera aj jeho najbližší apoštol Peter. Rozdiel medzi nimi dvoma je v ich postoji po zrade. Kým Judáš sa šiel obesiť, Peter oľutoval, uznal svoju slabosť a napravil svoje zlyhanie. Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka!“ (Mk 14, 17-21). Aj my často nevieme zvládať svoje myšlienky, postoje, či konanie. Osteň dedičného hriechu v nás úraduje, ale my máme moc vyznať naše hriechy a previnenia a Boh má moc nám odpustiť a v osobe Ježiša Krista zmŕtvychvstalého nám už odpustil. Nezatracujme sa, inšpirujme sa Petrovým postojom a volajme: „Zhrešil som! Pre svoje milosrdenstvo, Pane, odpusť mi.“ Pane, daj nám silu vzoprieť sa vlastnej hriešnosti, vyznať ju a prijať Tvoje odpustenie, ktoré si nám krížom vybojoval. Amen!
Izaiáš píše o poslušnosti Pánovho služobníka: „Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.“ (Iz 50, 4-6). Ježiš v kontexte tohto biblického textu zažíva toto ponižovanie, potupu, urážky aj napriek tomu, že uzdravil, zachránil a povzbudil mnoho ľudí. Aj napriek týmto strastiam sa nenechal odradiť. Priatelia, zoberme si príklad i silu pre naše duše a nasledujme Ježiša v znášaní utrpenia. Ba naopak konajme dobré skutky, majme milé slová pre tých, ktorí sú preťažení, unavení či zbití životom. Majme uši otvorené pre potreby núdznych. Pane, prosíme Ťa, daj nám silu podľa Tvojho vzoru, aby sme aj napriek vlastnému utrpeniu, vedeli povzbudzovať strádajúcich, robili dobro aj keď sa nám škodí. Áno, je to ťažké a priam nedosiahnuteľné, ale s Tebou, Pane, je všetko možné. Amen!
Prázdny hrob a vzkriesenie
Ježiš zomrel, zavinuli ho do plátna, vložili do hrobu a privalili veľký kameň. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu. Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.” Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: „Vstal z mŕtvych,” a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.“ (Mt 27, 59-66).
Ježišovo telo leží v hrobe a veľkňazi a farizeji ďalej kujú pikle, spriadajú podvodné plány, snažia sa opäť manipulovať Piláta, ktorý ich ale vybavil veľmi rýchlo. Šli teda a postavili stráž. Lenže Boh je mocnejší nad všetko. Jeho pravda je väčšia než ľudské plány, intrigy a úklady. Nemá význam stavať sa proti Božej moci. Lebo ak zámer a dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa. Ale ak je od Boha, nebude možné ho zničiť, oklamať alebo zmanipulovať. A my sme svedkami toho, viac ako dvetisíc rokov, že úklady farizejov a veľrady boli márne.
V tichu dnes s vďačným srdcom uvažujme nad láskou Boha, ktorý svojho Syna obetoval za nás, a to aj napriek našim mnohým konšpiráciám, úkladom, nevďaku, egoizmu, či ďalším previneniam. Pane, prosíme Ťa, v našich srdciach daj zažiariť pravému slnku Tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme šľachetne kráčali po cestách Tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u Teba je prameň života. Amen!
Kristus vstal z mŕtvych, priatelia! Evanjelista Matúš to zaznamenal takto: „Anjel sa prihovoril ženám: ,Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal,‘ ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘ Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ (Mt 28, 5-10).
Naozaj vstal z mŕtvych a my s Ním. Radujme sa a jasajme, hrob je prázdny, Pán vstal z mŕtvych. Toto nie je informácia len pre náš rozum. Toto je udalosť, ktorá mení štýl našich životov. To, že Ježiš vstal z mŕtvych znamená, že posledné slovo nemá hriech, utrpenie, strasti, neúspechy, či zlyhania. Boh dovoľuje v našich životoch temnotu, na ktorej konci je vždy vzkriesenie, nová cesta, nový život. Nezostávajme teda uzavretí, sklamaní alebo v strachu. Buďme vytrvalí, trpezliví, prestaňme živiť staré krivdy, odpusťme a kráčajme cestami Vzkrieseného Krista. Ak Boh vzkriesil Krista, má moc konať i v našich životoch. Niekedy to však nie je podľa našich predstáv, ale vždy je to cesta k dobru, presvetlená Jeho láskou, ktorá sa má prejaviť v našich skutkoch lásky. Pane, prosíme Ťa, pre Tvoje vzkriesenie, daj, aby sme sa nespoliehali len na svoje sily, ale aby sme svoje životy nanovo odovzdali do Tvojich rúk a nechali umrieť v našich životoch to, čo umrieť má, a nechali Tebou vzkriesiť v nás nový život v Tvojej láske. Amen!
Interakcia s Kristom: uzdravenie a viera
Sila viery a uzdravenia
„Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená” (Mk 5, 25-29). Aj my máme podobnú skúsenosť, keď sa nám nedarí vymaniť z choroby, závislosti, problémov či iných ťažkostí. Ježiš uzdravuje svojou prítomnosťou, svojim slovom, pokrmom pre telo i dušu - Eucharistiou. Toto sú najlepšie prostriedky uzdravenia. Pane, prosíme Ťa, uzdrav nás a daj nám ochotu i silu dotýkať sa Tvojho slova a prijímať Eucharistiu ako uzdravujúci pokrm. Osláv sa, Pane, v našich životoch a daj nám svoju spásu. Amen!
„Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.“ (Mt 15, 30-31). V prípade, že nás niečo trápi, sužuje, nezvládame niečo, je nutné z toho vystúpiť, ak chceme situáciu alebo stav zmeniť. Je potrebné vykročiť, zanechať starý stav a prísť pred Ježišove nohy a položiť svoje trápenia k Ježišovým nohám. Naše rozhodnutie prísť, veriť, že to má moc zmeniť je v tomto kľúčové. Priatelia, nech sme v akejkoľvek ťažkej situácii, neváhajme, prekonajme vlastnú neochotu a dajme tomu šancu, Ježiš nás túži uzdraviť tak, ako tých, ktorí prichádzali pred dvetisíc rokmi. Prosíme Ťa, Pane, daj nám silu i odvahu vystúpiť z vlaku starosti, súženia, ťažkopádnosti a vykročiť k Tebe, Kristovi, Spasiteľovi, ktorý má moc uzdraviť, zachrániť priviesť k novému životu v požehnaní, radosti i pokoji. Neváhajme, rozhodnime sa hneď, v tejto chvíli. Pane, chceme byť uzdravení v Tvojom mene. Amen!
„Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“ Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. „Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel. (Mt 8, 5-8.10.13). Dva momenty sú v tejto stati o uzdravení veľmi dôležité a zaujímavé. Prvý, že stotník má starosť o svojho sluhu, a teda aj my sa máme starať o tých, ktorí nám slúžia, pomáhajú a starajú sa o náš servis. Druhý moment je stotníkova viera, ktorá udivuje aj samého Ježiša. Aká je naša viera?
Výzva k dobru a vytrvalosti
„K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ (Mk 4, 30-32). Dobro je často nepatrné, maličké, často neviditeľné ako horčičné zrnko. Avšak skrýva v sebe obrovský potenciál. Stačí jeden maličký drobný skutok lásky človeku, ktorý sa stratil vo svojej existencii, vo svete bludu, či v skrumáži nezmyselných konfliktov a v jeho srdci môže vyrásť strom dobra, pokoja a božieho kráľovstva. Nepodceňujme drobnosti, maličkosti, detaily, lebo z nich môžu vyrásť veľké veci. Pane, prosíme Ťa, daj nám silu siať malé, drobné a nepatrné skutky lásky všade tam, kde dnes budeme, daj nám silu konať dobro, aj keď sme sa nekonečne krát sklamali, lebo dobro ako strom nevyrastie zo dňa na deň, ale vyžaduje si vytrvalosť a trpezlivosť. Priatelia, buďme dobrí a sejme dobro aj v tomto čase Svätého týždňa. Amen!
„Povedal som: Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“ (Ž 39, 2). Táto výzva kráľa Dávida k sebe samému je aktuálna aj pre naše životy, naše správanie. Pamätajme koho reprezentujeme svojim životom okrem svojej rodiny a priateľov. My sme súčasťou rodiny, ktorá patrí Kristovi, sme kresťania. Dávid nás vyzýva, aby sme si strážili jazyk, brzdili ústa, lebo veľa zla pochádza z nerozumnej a hlúpej reči, ktorá uráža, manipuluje či klame. Dajme si pozor, lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Strážme si srdcia, aby nám nezhorkli z toho, čo v nich prechovávame. Pane, prosíme Ťa, odpusť nám naše previnenia, zloby, myšlienky i reči, ktoré vyšli z našich úst neuvážene, či pod inou zámienkou. Spáľ svojou milosrdnou láskou všetku zlosť, neprávosť i zlobu v našich srdciach. Pomôž nám strážiť si myšlienky i slová. Nech nás nepredbehnú, aby sme neskôr neľutovali. Stráž naše pery, lebo boli určené na chválu, vďaku i oslavu Teba a šírenie dobra, pokoja a radosti k tým, ktorí sú vôkol nás. Amen!
„Pán marí úmysly pohanov, navnivoč privádza myšlienky národov. Ale Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. (Ž 33, 10-12). Chceme aj dnes poznať a plniť Tvoju vôľu, byť v Tvojom tíme. Chceme, Pane, poznať, čo chceš, aby sme pre Teba dnes urobili a naplnili deň službou Tebe a blížnym. Priatelia, otvorme svoj duchovný zrak, majme všímavé a citlivé srdcia na Jeho hlas, na potreby našich blížnych i tých, ktorí nás dnes budú potrebovať. Chceme prežívať šťastie z Tvojej blízkosti, lebo my sme Tvoje dietky a Ty si náš milujúci Otec. Tebe patríme, s Tebou žijeme, hýbeme sa a sme. Prosíme Ťa, Pane, sprevádzaj naše dnešné rozhodnutia, upevňuj nás v službe a napĺňaj prisľúbenia v našich životoch. Amen!
„Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať? A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu. A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.“ (Ž 27, 1.5-6). Ďakujem Ti, Pane, že Ty si naše svetlo, na cestách i chodníkoch. Ďakujeme Ti, že nás zachraňuješ, že Ty stojíš na našej strane, že Ty si nám verný, a že v čase núdze máme u Teba útočište. Chváľme a zvelebujme, priatelia, Jeho sväté meno, oslavujme Ho a ďakujme za všetko, čo nám daruje. Nech sú naše srdcia verné Pánovi a Jeho domu. Pane, prosíme Ťa, daj nám verné a poddajné srdcia Tvojej náuke i Tvojmu slovu, v ktorom je riešenie na každý náš problém. Amen!