Pozdravy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, takpovediac už od úsvitu vekov. V slovenčine, ako i v iných rečiach, jestvujú mnohé slová a frázy, ktorými môžeme niekoho pozdraviť alebo sa s niekým rozlúčiť. Hoci mnohé vychádzajú priamo zo slovenského jazyka, medzi najpoužívanejšie pozdravy patria aj slová, ktorých pôvod nie je hneď zrejmý. Pozdravy Čau, Servus alebo Ahoj (i v rôznych obmenách) majú totiž pôvod v cudzích jazykoch.
Pôvod a cesta pozdravu „Ahoj“
Pozdrav „Ahoj“ dnes patrí k tým najfrekventovanejším a jeho korene siahajú hlboko do minulosti. Slovo Ahoj prešlo do slovenčiny z anglického „ahoy“, zrejme skrz češtinu. Pôvodne išlo o starý námornícky pozdrav, ktorý bol v češtine počeštený na „ahoj“ a k nám sa rozšíril v 20. storočí. Jeho význam je vcelku priamy a vychádza z bežného citoslovného zvolania v snahe získať niečiu pozornosť, ako sú „hej“ či „hoj“. Zástancovia tejto línie sa domnievajú, že úspech pozdravu spočíva v jeho zvukomalebnosti. Stručný etymologický slovník slovenčiny uvádza, že slovo k nám doputovalo, či lepšie povedané, doplávalo z angličtiny. Ide o výkrik „ahoy“ na upútanie pozornosti, ktorý je zložený z častíc „a“ a „hoy“.
Hoci ide evidentne o námornícky výraz, pochádza z holandského „hoy“, a to môže byť zase odvodené od starého vikingského pozdravu „hail“. Anglická verzia slova „ahoy“ sa prvýkrát vyskytla v oficiálnom Oxfordskom slovníku v polovici 18. storočia. V tom čase bolo pomerne obľúbené; vynálezca telefónu Alexander Graham Bell ho dokonca navrhol ako oficiálny pozdrav pri telefonickej komunikácii. Sám ho tvrdošijne používal po zvyšok svojho života, i keď sa napokon neujalo a vytlačilo ho „hello“, ktoré spopularizoval Thomas Edison.
Traduje sa aj alternatívny, no menej pravdepodobný pôvod, podľa ktorého je Ahoj skratkou vety „Ad Honorem Jesu“ - „Na slávu Ježišovu“. Tento výklad je však v odborných kruhoch všeobecne odmietaný.
Rozšírenie pozdravu „Ahoj“ v strednej Európe
Existujú dôkazy o tom, že za rozšírenie „ahoj“ do hovorovej formy vďačíme práve námorníkom, ktorí ho na územie Československa priniesli z Nemecka, a neskôr mladým trampom a vodákom, ktorí ho začali používať bežne. Jeho úspech mal tkvieť vo fakte, že už predtým bolo bežné zdraviť sa citoslovečným zvolaním ako „hoj“ alebo „hej“. Trampovia a vodáci ho presadili medzi ľuďmi a vďaka nim sa z námorníckeho pozdravu stal populárny spôsob zvítania aj vo vnútrozemských krajinách, akými sú Slovensko a Česko.
Zaujímavosťou je, že v bratislavskom Novom Meste nájdeme neoficiálnu štvrť zvanú Ahoj. Za prvej Československej republiky sa tu totiž stretávali mládežníci, čo svedčí o ranom prijatí tohto pozdravu mladou generáciou.
Pozdrav „Čau“: Od sluhu k symbolu protestu
Ďalším obľúbeným pozdravom, ktorého pôvod je v cudzom jazyku, je Čau. Dnes je pre náš každodenný život zrozumiteľný a prirodzený ako dýchanie, no jeho pôvod je poznačený dobou, v ktorej sa zrodil. Prišiel k nám v 20. storočí z taliančiny ako moderné „ciao“, no jeho východisko je v benátskom dialekte, kde sa slovo „schiavo“ rovnalo pojmu sluha a bolo odvodené z latinského slova „sclavus“ - otrok, obyčajne vysvetľovaného ako Slovan. Pôvodne tento výraz predstavoval bežný spôsob, akým sa sluha zdravil a prejavoval úctu svojmu pánovi, a v menej ponižujúcom význame by sa dal preložiť ako „som tvoj služobník“.
Cesta „Ciao“ do Československa a jeho význam
Zaujímavou skutočnosťou je, ako sa z ďalekej Itálie dostal pozdrav Ciao do Čiech a na Slovensko a stal sa tak obľúbeným. Jeho história v našej kotlinatej oblasti sa datuje do 50. rokov minulého storočia. Vtedy sa v československých kinách medzi množstvom sovietskych a propagandistických filmov objavil taliansky trhák „Grande strada azzurra“ (Veľká modrá cesta). Celý film sa len hemžil talianskymi pozdravmi „ciao“. Ľudia ho tak prevzali, čiastočne aj ako protest proti vtedajšiemu komunistickému „česť práci“. Ciao si nakoniec aj vďaka popkultúre získalo cestu aj do ďalších zemí a stalo sa tak jedným z najrozšírenejších svetových pozdravov.
Za naše obľúbené „čau“ vďačíme najmä druhej svetovej vojne a popularite antifašistickej hymny „Bella, ciao“. Skladba sa dodnes používa na znak protestu proti neprávosti, či už na Ukrajine, v Katalánsku alebo vo Veľkej Británii, kde si ju svojho času osvojili odporcovia brexitu. Ide o dôkaz toho, že aj slová sa môžu vymaniť z otroctva a byť nositeľmi revolúcie.
The history of ‘Bella Ciao’ from ‘La Casa de Papel’
Moderná mládež a transformácia pozdravov
Ahoj, čau a dobrý deň ostali tradičnými pozdravmi slovenskej mládeže, ale aj dospelých. Do slovníka mladých však vďaka kontaktom s inými jazykmi prenikli aj moderné „hi“, „hello“ alebo „szia“. Medzi mládežou nechýbajú pri stretnutí ani rôzne znaky rukami, rozšírené je tiež skracovanie klasických pozdravov či ich úprava do slangovej podoby.
Podľa jazykovedca Pavla Žigu vidieť pri pozdravoch veľký vplyv cudzích jazykov, ako napríklad v prípade v slovenčine udomácneného „čau“ pôvodom z talianskeho „ciao“ a anglických „bye“ a „hi“. „Je to zrejme pod vplyvom takej nejakej atraktívnosti, aj tej komunikácie so zahraničím, so svetom,“ povedal profesor jazykovedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Prečo mladí ľudia menia pozdravy?
Psychologička Miroslava Muráriková doplnila, že mladí sa snažia pozdravy skrátiť alebo používať slang, aby tým ukázali, že sú iní ako dospelí, ale zároveň ich napodobňujú zase v iných veciach. Pozdravy mládeže sú podľa nej inšpirované ich záujmami, napríklad aj počítačovou terminológiou alebo filmami. Mladí, ale aj dospelí často upravujú tradičné pozdravy. „Keď som bol mladší, tak sme sa zvykli s kamarátmi zdraviť v smskách aj čauky, mňauky, ahojky. Odpozorovali sme to z jednej televíznej relácie,“ prezradil 25-ročný Štefan.
Príklady kreativity mladých sú rozmanité. Finalista speváckej súťaže Superstar Robo Šimko zas napríklad zdraví svojich fanúšikov nie klasicky „nazdar“, ale „nazdars“. Pozdrav „Serus“ zas počuť niekedy miesto „servus“, ktoré je pôvodom z antiky a podľa jazykovedca Žigu znamenalo „som tvojím sluhom alebo otrokom“. Medzi mládežou sú v súčasnosti obľúbené aj neverbálne pozdravy, napríklad kývnutie palcom smerom nahor.
Skracovanie pozdravov prináša aj súčasné rýchle tempo života. Napríklad namiesto „ahoj“ sa povie iba „hoj“, miesto „dobrý deň“ iba „dobrý“. Množné číslo „ahojte“ alebo „čaute“ sa dokonca vyskytuje aj pri vykaní. V súčasnosti už medzi zriedkavejšie pozdravy patria napríklad „ruky bozkávam“ alebo „bozkávam“.
Dynamika pozdravov a ich premeny
Slová sú ozvenou predchádzajúcich generácií. Niekedy sa v nich stretnú dejiny celých národov, revolúcie aj životný štýl. V tomto ohľade sú bežne používané pozdravy ako zrkadlo. Význam majú podobný, no ich rozmanitosť je fascinujúca. V každej kultúre majú viacero podôb. Ľudia žijúci na Slovensku pri stretnutí s rodinou, priateľmi či blízkymi volia najmä pozdravy čau a ahoj. Bez toho, že by sa nad tým zamysleli, používajú na znak zvítania slová, ktorých pôvod nesie v sebe kus zaujímavej histórie. Pozdravy sú staré ako ľudstvo samo a pri rozuzľovaní ich pôvodu existuje viac vysvetlení, odbočiek i slepých uličiek. Ostáva nám teda oprieť sa o fakty, ktoré ukazujú neustálu dynamiku jazyka a jeho prispôsobovanie sa novým generáciám a vplyvom.