Michal Bosák (10. december 1869, Okrúhle - 18. február 1937, Scranton), rodák zo šarišskej dediny Okrúhle, bol jednou z najvýznamnejších osobností slovenského krajanského života v Spojených štátoch amerických na začiatku 20. storočia. Zapísal sa do dejín dvoma podpismi: jeden je na Pittsburskej dohode a druhý na desaťdolárovej bankovke. Americký bankár zo Šariša bol vo svojej dobe nepochybne najbohatším Slovákom na svete, nazývaný aj mužom dobrého srdca a štedrej ruky, pretože z jeho miliónov dolárov sa milióny korún ušli aj jeho krajanom na Slovensku. V roku 1976, pri príležitosti dvestoročného výročia založenia USA, bol zaradený medzi najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách. Michal Bosák sa stal symbolom toho, že aj človek pochádzajúci z chudobnejšieho prostredia dokáže svojou vôľou a snaživosťou dosiahnuť úspech a uznanie.
Rané detstvo a štúdium v rodnom kraji
Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1869 v obci Okrúhle v okrese Svidník na hornom Šariši. Bol najstarším synom manželov Michala a Anny. Kraj, v ktorom Bosák vyrastal, bol veľmi chudobný na úrodu, nemal žiadny priemysel a pracovných príležitostí bolo málo. Ako dieťa chodil Michal za vyučovaním do susednej Radomy, keďže Okrúhle školu nemalo. Navštevoval jednoduchú základnú školu, v ktorej neboli ani lavice, ani podlaha, a dokonca ani tabuľa. Do školy chodil iba v zime, pretože v lete musel pracovať na poli. So sebou si nosieval tabuľku, katechizmus, čítanku a polená na zakúrenie. V ľudovej škole sa naučil čítať, písať i počítať.
Cesta za americkým snom
Keď mal šestnásť a pol roka, zatúžil po Amerike a rozhodol sa vycestovať do Spojených štátov. V lete 1886 odišiel s jediným dolárom vo vrecku do USA. Otec spoločne s mamou ho vystrojili na cestu a strýko mu vložil do vrecka jeden dolár so slovami: „Možno sa ti zíde, až ti bude veľká núdza.“ Otec mu ešte povedal: „Nikdy sa neopi, syn môj, staršiemu úctu daj a Boha sa drž!“ Na železničnej stanici v Prešove sa spriatelil s ďalšími krajanmi a spolu cestovali cez Poľsko až do Hamburgu. Na loď brali len tých, ktorí vedeli čítať a písať, čo Michalovi vďaka jeho základnému vzdelaniu umožnilo nalodiť sa. Po troch týždňoch plavby loďou, na ktorej robil kuriča, pricestoval do New Yorku. Hneď v prvý večer mu peniaze - jediný dolár od strýka - v nocľahárni v Castle Garden ukradli. Nový život bez ničoho začal v Pensylvánii, v Hazletone, kam mal na šťastie cestovný lístok a kde žilo mnoho Slovákov z jeho rodiska.
Prvé roky v Novom svete
Ako mnohí slovenskí prisťahovalci, aj mladý Bosák začínal pri triedení uhlia v Stocktone v Pensylvánii. Za túto prácu, vykonávanú na breke - zariadení na preberanie a triedenie uhlia - dostával 75 centov denne. Tu sa začínal učiť baníckemu remeslu. Neskôr pracoval ako baník v spoločnosti Pardie Coal v Hazletone za 90 centov a neskôr v spoločnosti Cox Coal Co. v Driftone za 1,25 dolára denne. Nebola to práca, ktorú Bosák chcel vykonávať celý život, a obzeral sa po iných pracovných príležitostiach.
Mal šťastie, keď si jeho šéf všimol, že kôň, s ktorým Bosák pracoval v bani, vydržal oveľa viac než iné kone. Keď sa šéf pýtal, ako je to možné, Bosák mu porozprával, že vyrastal pri Ondave, v ktorej kúpali kone, a preto aj on denne umýva toho svojho. Z jedálne bral zvyšky jedla, ktorými ho prikrmoval, a v ostrých zákrutách mu pomáhal pri ťahaní ťažkých vagónikov, aby sa neporanil. Mladý Slovák šéfa tak očaril, že mu okamžite našiel lepšiu a výnosnejšiu prácu na povrchu.
V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Feelandu, kde sa zamestnal ako obchodný pomocník u pána Čajku, tiež rodáka z východného Slovenska, ktorý mal obchod so zmiešaným tovarom. Bosák si u neho vybudoval veľkú dôveru a Čajka mu zveril kone na rozvážanie piva. Po nehode, pri ktorej prišiel o koňa aj voz, si našiel nové zamestnanie u obchodníka s pivom Michala Zemányho, pre ktorého tiež rozvážal pivo po okolí. Počas tejto práce sa Bosák dostával do styku s rôznymi prisťahovalcami zo Slovenska a stretol Zuzanu Hudákovú, do ktorej sa zamiloval. 9. mája 1891 uzavrel so Zuzanou sobáš v kostole v Hazletone a bola mu vernou manželkou až do konca jeho života. Zemány si chválil Bosákovu prácu, pretože bol neobyčajne talentovaný obchodník, ktorý sa vedel príjemne prihovoriť a dobre predávať.
Zrodenie bankárskeho impéria
Ambície byť lepším ho donútili vytvoriť si vlastný obchod. Podomový obchodník Schwarz Michalovi poradil, že na začatie vlastného obchodovania je Olyphant oveľa lepšou lokalitou ako Freeland alebo Hazelton. S malými úsporami sa v roku 1893 Michal pustil do obchodu v Olyphante, kde odkúpil malú krčmu od Glinského. O podnik sa starala jeho manželka Zuzana. Olyphant bol v tých rokoch centrom "uhoľnej okolice" a žilo tam niekoľko tisíc Slovákov, väčšina z nich bez rodín. V sobotu po výplate v meste ožili všetky krčmy, vrátane Bosákovej. V podniku časom našli zázemie a vytvorili okolo neho komunitu, ktorá sa navzájom podporovala. Práve tu Bosák dostal nápad založiť banku.
Michal Bosák patrí k tým šťastlivcom, ktorým sa americký sen splnil do poslednej bodky. Bankári vycítili, že by mohol mať vplyv na svojich krajanov a nasmerovať ich s ušetrenými dolármi do bánk. A tak sa začali preteky o jeho priazeň. Jedni mu ponúkali účastiny, iní miesto v správnych radách. Pre vysťahovalca zo Šarišskej župy sa začal otvárať nový svet. Svet bankovníctva a veľkých peňazí.
Rozvoj bankových aktivít
V roku 1897, popri veľkoobchode s liehovými nápojmi, otvoril ani nie tridsaťročný prisťahovalec svoju súkromnú banku, Michael Bosak Private Bank, a agentúru lodných spoločností. Ak Slováci chceli poslať domov peniaze ženám, rodičom, deťom, urobili tak prostredníctvom Bosákovej banky. Vyhli sa tým veľkému riziku, že doláre poslané v liste sa cestou stratia. Jej služby vo veľkom využívali pri kúpe majetku, ba aj pri majetkových sporoch. Neraz sa stalo, že podgurážený krajan prišiel neskoro v noci k Bosákovi, aby otvoril banku a dal mu za hrsť dolárov, lebo s kamarátmi v blízkom bare nemajú za čo piť. Bosák s ním začal debatovať o rodine, o kraji, o robote. Nadránom krajan zabudol, prečo vlastne do Bosákovej banky prišiel. A ten sa po prebdenej noci tešil, že opäť jednej rodine zachránil pár ťažko zarobených dolárov.
Vo veku tridsaťtri rokov už Michal Bosák pomáhal zakladať Citizen’s Bank a po nej First National Bank v mestečku Olyphant. Čoskoro sa stal jej najväčším akcionárom a neskôr jej prezidentom. Keď v druhej banke získal rozhodujúci balík akcií, bol zvolený za jej prezidenta. V tom čase americká vláda povoľovala národným bankám vydávať doláre. Toto povolenie získala aj First National Bank. A tak sa podpis Michala Bosáka 25. júna 1907 ocitol na amerických 5-, 10- a 20-dolárových bankovkách. Originál historickej desaťdolárovky s číslom 5 052 série D z roku 1907, podpísaný Michalom Bosákom, bol v roku 1999 privezený na Slovensko jeho vnukom Barrym Bosákom a darovaný Národnej banke Slovenska.
V roku 1908 sa Bosák s rodinou presťahoval do väčšieho Scrantonu, kde si tiež otvoril súkromnú banku a cestovnú agentúru. V roku 1912 vo Wilkes-Barre založil štátnu banku Slavonic Deposit Bank. Ako štyridsaťšesťročný založil 1. novembra 1915 v Scrantone Bosak State Bank, ktorá sa stala najväčšou a najznámejšou bankou amerických Slovákov. Jeho finančné inštitúcie sa rozrastali, bol zainteresovaný vo viacerých bankách, napríklad American Bank v Pittsburghu, ktorú založil s dvestotisícovým kapitálom. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk.
Angažovanosť v krajanskom hnutí a filantropia
Text je súčasťou seriálu Filantropi a filantropky 19. a 20. storočia. Jeho autori hľadajú v slovenskej histórii inšpiratívne príbehy ľudí, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. Michal Bosák bol cudzinec, finančník a člen Demokratickej strany. Bankár Bosák bol v prvom rade podnikateľ, finančníctvo však spojil so spoločenskou zodpovednosťou. Hoci ho na prelome storočí bohatstvo ešte len čakalo, už vtedy s manželkou Zuzanou podporovali krajanské spolky Slovákov. Ak išiel krajan domov, Bosák ho nechal odviezť aj s kufrom až na stanicu.
Michal Bosák patril aj k organizátorom a podporovateľom krajanského hnutia. Bol dlhoročným pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas prvej svetovej vojny zorganizoval zbierku na agitáciu za samostatnosť Slovenska, u amerických podnikateľov vyzbieral milión dolárov, ktoré sa však cestou na Slovensko stratili, stopa sa údajne končí v Prahe. Bez neho sa nekonala prakticky žiadna slovenská národná akcia v USA.
Politické a národné snahy
Michal Bosák sa zúčastnil aj na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na Pittsburskej dohode, ktorá bola základom pre vznik Československa. Dokument schválil politický program usilujúci sa o spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte, deklarujúc, že Česko-Slovensko bude republikou a jeho konštitúcia bude demokratická. Bosák dokument podpísal ako člen Československej národnej rady. Tomáš G. Masaryk ju podpísal vo Washingtone až 14. novembra 1918, v čase, keď už bol zvolený za prezidenta. Počas bojov pomáhal zháňať peniaze na osamostatnenie Slovenska od Uhorska. Pracoval v mnohých krajanských spolkoch, od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana, ktorý vychádzal až do roku 1972. V roku 1927 založil Slovenskú katolícku Maticu školskú, ktorej predsedom bol v rokoch 1927-1929.
Pri svojej prvej ceste späť na Slovensko v roku 1920 sa zastavil vo Vatikáne, kde ho prijal pápež Benedikt XV. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a 500 dolárov v zlate.
Návrat na Slovensko a odkaz
Keď Československo napokon vzniklo, nastúpil Bosák v New Yorku na loď, aby po tridsiatich rokoch opäť navštívil rodný Šariš. V nedeľu 18. júla 1920 mali čašníci v bardejovských kúpeľoch Astória rušno. Michal Bosák neprišiel na východ len oddychovať. Keď po tridsiatich troch rokoch, ktoré uplynuli od jeho odchodu, Michal Bosák prvýkrát navštívil Slovensko, bolo každému finančníkovi v mladej republike zrejmé, že úspešný americký bankár tu zanechá po sebe trvalú pamiatku. Tušenie finančníkov nesklamalo.
Príspevky pre Slovensko
Koncom leta 1920 Michal Bosák zakladá Americko-slovenskú banku. Sídlo banky bolo v Bratislave na Dunajskej ulici č. 9, pričom 60-percentný podiel v nej mala Bosak State Bank. Banka začala svoju činnosť s deviatimi filiálkami, neskôr ich bolo 12. Len v prešovskej a bardejovskej filiálke si východniari uložili na vkladných knižkách viac ako dvadsať miliónov korún. Novú budovu banky v Prešove dal postaviť Michal Bosák v rokoch 1923-1924. Architekt Viliam Glasz ju postavil v secesnom slohu. Ešte aj dnes je to jedna z najkrajších budov v meste, známa medzi ľuďmi na okolí ako „Bosákova banka“. Táto budova bola zaradená medzi historické pamiatky na Slovensku. Budova "Bosákovej banky" dňa 9. 2. 1997 bola zrekonštruovaná a jej rekonštrukcia bola ocenená cenou Európskej únie za zachovanie kultúrneho dedičstva "Europa Nostra 2002".
Ako jeden z prvých nápadov založil Slovensko-americkú pozemkovú, obchodnú a priemyselnú spoločnosť. Krajanov za morom cez jednu zo svojich bánk požiadal, aby vojnou vyšťavenej republike poslali pomoc - peniaze, šatstvo, palivo či obuv. Michal Bosák veril, že východiskom z ťažkej fyzickej práce je vzdelanie, nie alkohol. V rodnej obci Okrúhle dal postaviť v roku 1925 školu na mieste krčmy a dal obci podmienku: musí zatvoriť všetky krčmy. Nová budova patrila medzi najmodernejšie v Československu. Zmestila sa do nej učebňa, predsieň, kabinet s knihami aj dvojizbový byt pre riaditeľa. Škola mala divadelné javisko, oplotený dvor aj záhradu na pestovanie ovocia a zeleniny. Bosáka to stálo 200-tisíc korún, ktoré neľutoval. Bola to prvá novostavba štátnej ľudovej školy na území ČSR po prvej svetovej vojne, ktorú potom za symbolickú korunu daroval štátu.
Podporoval aj učiteľov, ktorí sa rozhodli ísť do škôl v odľahlých oblastiach. Státisíce korún poslal na renováciu kostolov v Stropkove (konkrétne 474 000 korún) či v Prešove. Venoval peniaze prešovskej žiackej knižnici aj školskému kinu na gymnáziu v Nitre. Vytvoril i fond pre katolícko-kultúrnu tvorbu slovenských spisovateľov. Počas svojich ciest po Slovensku bankár zažil, že „všade, kde sa zjaví, (je) predmetom srdečných ovácií“. Matica ho za filantropiu ocenila čestným členstvom v miestnom odbore. Dostal sa aj na audienciu k pápežovi.
Pád a posledné roky života
Pred svetovou hospodárskou krízou sa hodnota majetku najbohatšieho Slováka odhadovala na pätnásť miliónov dolárov. V roku 1929 mali jeho finančné podniky hodnotu 12-15 miliónov dolárov. Americký bankový krach v rokoch 1929 - 1932 bol najväčším finančným krachom, aký dejiny hospodárskeho života poznajú. Hospodárska depresia neušetrila ani jeho banky, a tak sa v nasledujúcich rokoch prichádzal postupne o majetok. Bosák dopadol ako mnohí iní - 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená a v roku 1932 sa ocitol na bode nula. Po rokoch prenikavých úspechov bol tam, kde pred desiatkami rokov, keď vystúpil z lode na americkú pôdu s jediným dolárom.
Bosák bol cudzinec, finančník a člen Demokratickej strany. Počas Veľkej hospodárskej krízy sa tak stal ľahkým terčom amerických republikánov. Keď mu stranícki funkcionári ponúkli nomináciu na senátora, odmietol. Radšej chcel svoju energiu venovať hájeniu slovenských záujmov.
Posledným jeho verejným činom bola audiencia u 32. amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta 3. februára 1937 v Bielom dome, kde spolu s ďalšími americkými Slovákmi priniesli ako dar trinásť kusov slovenskej keramiky a anglický preklad hymnickej piesne Kto za pravdu horí. O pár dní neskôr, 18. februára 1937, Michal Bosák zomrel vo veku šesťdesiatosem rokov v čakárni zubného lekára v Scrantone. Doma pod Beskydami si prial i zomrieť, no to sa mu nesplnilo. Americký bankár zo Šariša je pochovaný na cintoríne sv. Kataríny v mestečku Moscow v štáte Pennsylvania.
Pamäť a odkaz Michala Bosáka
Nech už sú názory na jeho osobu také či onaké, nikto nemôže spochybniť, že to bol výnimočný človek. Muž dobrého srdca a štedrej ruky, z ktorej sa milióny korún ušli aj jeho krajanom. Príbeh Michala Bosáka je príbehom chudobného imigranta zo Slovenska, ktorý sa vybral do Ameriky s jediným dolárom vo vrecku.
Aby jeho meno a takmer románový príbeh nezapadli prachom zabudnutia, stará sa o to zakladateľ Spoločnosti Michala Bosáka inžinier Rudolf Bosák zo Železníka na východnom Slovensku, ktorý je jeho potomkom. Spolu s Martinom Bosákom napísali o ňom knihu „Michal Bosák - americký bankár zo Šariša“. Spoločnosť Michala Bosáka organizuje vedomostné súťaže pre žiakov základných škôl „Bosákovu desaťdolárovku“ a pre študentov stredných a vysokých škôl súťaž o „Cenu Michala Bosáka“ v riešení podnikateľských plánov a ekonomických projektov.
V roku 2019 bola vydaná zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 10 EURO pripomínajúca jeho dielo. Na líci euromince je vyobrazená bankovka v nominálnej hodnote 10 dolárov s podpisom Michala Bosáka, doplnená fragmentom originálu Pittsburskej dohody a Bosákovým domom v Prešove. Na rube je portrét Michala Bosáka kompozične doplnený budovou Bosákovej štátnej banky v Scrantone a jej logom.