Dňa 15. júna 2019 sa v Bratislave uskutočnila slávnostná inaugurácia Zuzany Čaputovej do funkcie prezidentky Slovenskej republiky. Ceremoniál, ktorý tradične prebiehal v budove Slovenskej filharmónie, známej ako Reduta, sa začal o 11:45 slávnostným zasadnutím Národnej rady Slovenskej republiky.
Zloženie prezidentského sľubu
Kľúčovým momentom inaugurácie bolo zloženie prezidentského sľubu. Jeho presné znenie je stanovené Ústavou Slovenskej republiky (čl. 104, ods. 1). Zuzana Čaputová pred predsedom Ústavného súdu SR zložila sľub:
- „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike.
- Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike.
- Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“
Ústava ďalej stanovuje, že odmietnutie sľubu alebo jeho zloženie s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta. Po zložení sľubu prezidentka text vlastnoručne podpísala. Predseda Ústavného súdu SR následne osvedčil, že všetky právne náležitosti boli splnené, a vyhlásil Zuzanu Čaputovú za prezidentku Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov. Pri tejto príležitosti jej boli udelené najvyššie štátne vyznamenania. Slávnostný akt bol sprevádzaný štátnou hymnou a 20 delostreleckými salvami vypálenými z nábrežia Dunaja, pričom na Prezidentskom paláci opäť zaviala štandarda prezidenta SR, symbolizujúca nástup novej hlavy štátu do funkcie.
Kľúčové body inauguračného prejavu
Hneď po zložení sľubu predniesla Zuzana Čaputová svoj prvý prejav v úrade, v ktorom sa obrátila na široké publikum: „Prezident Kiska, prezident Gašparovič, prezident Schuster, predseda Národnej rady, predseda vlády, predseda Ústavného súdu, poslanci Národnej rady, členovia vlády Slovenskej republiky, Vaše Excelencie, vážení hostia, drahí spoluobčania.“
Záväzok slúžiť všetkým občanom
Prezidentka pripomenula svoje predvolebné vyhlásenia: „Keď som kandidovala na prezidentský úrad našej republiky, často som spomínala, že chcem byť prezidentkou všetkých občanov.“ Zdôraznila, že zloženie sľubu je len formálnym potvrdením, a vyjadrila odhodlanie byť prezidentkou všetkých v „oveľa silnejšom zmysle“. Ponúkla svoju „odbornosť, empatiu a zdravý záujem aktivistky“, čo zhrnula slovami: „Ponúkam teda svoju hlavu, svoje srdce a svoje ruky.“ Prehlásila, že jej úlohou nie je vládnuť Slovensku, ale slúžiť jeho občanom, národu a národnostným menšinám, v súlade s ústavným sľubom.
Dôvera a zodpovednosť vo verejnom živote
Zuzana Čaputová zdôraznila, že služba je pre ňu vecou zodpovednosti - nielen za ústavne súladný výkon právomocí, ale aj za budovanie dôvery. Podľa nej je kľúčové obnoviť dôveru občanov v politikov, inštitúcie, v rovnaké uplatňovanie pravidiel pre všetkých a v Slovensko ako domov. Prisľúbila, že sa bude snažiť povzniesť nad osobné útoky a sústrediť sa na službu ľuďom. Vyhlásila, že svoj mandát bude vykonávať slobodne, bez podliehania akýmkoľvek príkazom okrem tých, ktoré vyplývajú z Ústavy a sľubu vernosti republike. „Dôveru, ktorú ste mi preukázali, chápem ako dôveru v môj úsudok, aby som konala najlepšie, ako mi diktuje svedomie a presvedčenie.“ Zároveň apelovala na verejných činiteľov, aby pracovali pre občanov, nie pre vedľajšie záujmy, čím by sa Slovensko mohlo stať „krajinou, akou môže byť“.
Potenciál a úspechy Slovenska
Prezidentka vyzdvihla potenciál Slovenska: „Máme oveľa viac energie, oveľa viac potenciálu, než si často sami pripisujeme.“ Poukázala na prekonané výzvy za posledných tridsať rokov, vrátane:
- Rozdelenie Česko-Slovenska: Prevzatie zodpovednosti za rozvoj mladého štátu a úspešné prekonanie poklesu devízových rezerv.
- Ekonomické oživenie: Zvládnutie drastických ekonomických opatrení a návrat k udržateľnému rastu aj napriek vysokej nezamestnanosti, bez sociálnych nepokojov.
- Integrácia do EÚ a Schengenu: Vstup do Európskej únie a schengenského priestoru súbežne so susednými krajinami, ktoré mali niekoľkoročný náskok, a členstvo v eurozóne.
- Protischránkový zákon: Prijatie zákona, ktorý efektívne odhaľuje vlastnícku štruktúru spoločností obchodujúcich so štátom a slúži ako inšpirácia pre iné krajiny.
- Vedci a inovácie: Slovenskí vedci pracujú v medzinárodných tímoch a vyvíjajú svetovo konkurencieschopné produkty a technológie.
- Občianska spoločnosť: Existencia zrelej a aktívnej občianskej spoločnosti, schopnej pomáhať sebe aj iným.
Osobitne ocenila pokojnú cestu, ktorou prebehli všetky významné spoločenské zmeny v novodobej histórii Slovenska, vrátane revolučného režimového posunu v roku 1989 a rozdelenia federálneho štátu. Zdôraznila, že aj veľké verejné protesty z roku 2018 boli nenásilné a volali po návrate slušnosti. Zároveň priznala, že hrdosť na úspechy neznamená, že je dôvod byť hrdý na všetko, a že je potrebné otvorene pomenovať prekážky na ceste k lepšiemu Slovensku.
Súčasť európskeho a transatlantického spoločenstva a globálne výzvy
Prezidentka pripomenula, že Slovensko je už pätnásť rokov súčasťou európskeho a transatlantického spoločenstva, čo označila za „česť a privilégium“, o ktorom generácie pred nami mohli len snívať. Členstvo v Európskej únii a NATO je podľa nej slobodné rozhodnutie, ktoré Slovensko urobilo po Nežnej revolúcii. Vníma ho ako najlepší výsledok pre malý štát v strede Európy, spájajúci ekonomickú prosperitu so sociálnou solidaritou a rešpektom k medzinárodnému právu. Zdôraznila, že členstvo v EÚ je kľúčové nielen pre prosperitu, ale aj pre národnú suverenitu, zatiaľ čo NATO je pilierom obrany a bezpečnosti. Apelovala na Slovensko, aby prispelo k posilneniu tohto priestoru a jeho obranného piliera, keďže riešenie globálnych problémov si vyžaduje najširšiu medzinárodnú spoluprácu.
Zuzana Čaputová vyzdvihla aj úlohu Európy pri odvrátení globálnych hrozieb, pričom osobitne spomenula klimatickú krízu. Upozornila na odhad Svetovej banky o 143 miliónoch ľudí, ktorí by mohli byť do roku 2050 vysídlení v dôsledku klimatických zmien, a zdôraznila potrebu spomaliť tento proces aj na Slovensku. Podčiarkla, že zodpovedný prístup k prírode je prejavom skutočného patriotizmu, bez ohľadu na politické presvedčenie.
Dôstojnosť občanov, spravodlivosť a právny štát
Jedným z hlavných prekážok pre Slovensko, podľa prezidentky, je to, že dôstojnosť občanov stále nie je hlavným prikázaním verejného života. Poukázala na rozdiel medzi ústavným princípom, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach“, a praxou, kde sa práva krátia bezvýznamným a mocní stoja nad zákonom. Táto situácia vedie k pocitu sociálnej nespravodlivosti a hnevu proti „systému“.
Prezidentka varovala pred hnevom ako liekom, ktorý je „oveľa horší ako choroba“, a vyzvala sústrediť energiu nespokojnosti na zabezpečenie funkčného právneho štátu. Zdôraznila, že korupcia a nedotknuteľnosť určitých osôb musia patriť do minulosti, pretože urážajú ľudský zmysel pre spravodlivosť. Hoci Slovensko pokročilo v transparentnosti, zaostáva v presadzovaní zodpovednosti: „Dôveru a spravodlivosť treba posilniť skutočnou, a nie povrchnou zodpovednosťou tých, ktorí sú pri moci.“ Kritizovala inštitúcie, ktoré nemajú autoritu, nedôverujú im občania a nie sú odolné voči politickým tlakom.
Materiálne potreby a sociálne nerovnosti
Čaputová sa zamerala aj na materiálne potreby, upozorňujúc na rozdiely v príjmoch medzi ľuďmi a regiónmi, ktoré štatistiky spriemerovávajú. Vyjadrila túžbu po dynamickom raste počtu ľudí, ktorí dokážu dôstojne žiť zo svojej mzdy, a po rýchlom poklese chudoby. Upozornila, že ak pracujúci ľudia vidia, ako sa iní obohacujú z nelegálnych príjmov, strácajú vieru v spravodlivosť, čo vedie k sociálnemu napätiu a podkopávaniu demokratického systému. Občianska dôstojnosť si podľa nej vyžaduje prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, bez ohľadu na príjem, národnosť či pôvod.
Prezidentka prisľúbila, že svoje právomoci využije na zlepšenie situácie: bude sa aktívne zaujímať o legislatívu podporujúcu dôstojný život, ochranu životného prostredia a rovnováhu nezávislosti a zodpovednosti verejných orgánov. Aktívne bude spolupracovať na zmenách v justícii a garantovať, že na dôležité pozície budú menovaní len tí s najlepšími osobnými a profesionálnymi kvalitami. Vyhlásila, že chce byť hlasom tých, ktorých nie je počuť, s cieľom pomôcť riešiť ich problémy.
Rozmanitosť a jednota v slovenskej spoločnosti
Zuzana Čaputová zdôraznila, že Slovensko je rozmanitá krajina - geograficky, národnostne, kultúrne a komunitne. Poukázala na rôzne životné skúsenosti generácií: rodičov pamätajúcich vojny a komunizmus, strednej generácie prežívajúcej pád totality a rodiacu sa demokraciu, a detí narodených v slobodnej krajine. „Ak dokážeme rešpektovať takúto rozmanitosť a prijímať sa navzájom v rámci rodiny, dokážeme to aj v spoločnosti.“
Vyzvala na rešpektovanie múdrosti a životných skúseností seniorov, ako aj slobody a chuti spoznávať u mladých ľudí, a tiež kultúry a tvorby, ktorá je originálnym prejavom každej generácie. Zdôraznila potrebu kvalitného vzdelania a príležitostí pre mladých. Zároveň vyzvala na prekonávanie priepastí, ktoré sa v spoločnosti otvorili - medzi konzervatívcami a liberálmi, mestom a vidiekom, starým a novým, väčšinami a menšinami, ktoré politici často prehlbovali. „Svoj postoj k inakosti, inej tradícii, inej skúsenosti a inému názoru môžeme vyjadriť aj bez toho, aby sme siahli na slobodu a dôstojnosť iných. Stačí, ak si spomenieme, že sme súčasťou celku, súčasťou ľudskej rodiny. Stačí, ak si spomenieme na lásku k blížnemu, ktorá je základom úcty k rozmanitosti.“
Spoločenské prebudenie a záver
Prezidentka prirovnala súčasnú dobu k histórii Slovenska plnej bojov za jazyk, štátnosť, vieru a slobody. „Každý z týchto bojov pomohol Slovensku stať sa lepším a bol sprevádzaný pozitívnym patriotizmom a spoločenským prebudením.“ Vyjadrila potešenie z "ďalšieho prebudenia v spoločnosti - politického a občianskeho prebudenia nenápadnej a tak trochu neviditeľnej tichej väčšiny" a z každej spontánnej aktivity ľudí v prospech svojho okolia, mesta a spoločenstva.
Prejav uzavrela poďakovaním v rôznych jazykoch: „Ďakujem. Köszönöm. Paľikerav. Ďakuju šumňi.“
Ďalší program inauguračného dňa
Po zložení sľubu sa Zuzana Čaputová stala aj vrchnou veliteľkou Ozbrojených síl Slovenskej republiky. O 12:56 absolvovala svoju prvú čestnú vojenskú prehliadku s generalitou Ozbrojených síl pred budovou Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí.
Následne sa prezidentka v spoločnosti svojich dcér, partnera a spolupracovníkov pešo presunula do Dómu svätého Martina. Ulica bola lemovaná zástupmi ľudí, ktorí novú prezidentku vítali, ale aj odporovali. V katedrále sa od 13:30 konala tradičná ďakovná ekumenická bohoslužba Te Deum, ktorej predsedal Mons. Stanislav Zvolenský a zúčastnili sa jej predstavitelia katolíckej aj evanjelickej cirkvi.
Hostia a mediálne pokrytie
Na inaugurácii boli prítomní bývalí prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, ako aj ďalšie významné osobnosti spoločenského života, štátnej správy, samosprávy a cirkví. Zaujímavosťou bolo, že predseda parlamentu Andrej Danko na inauguráciu pozval aj všetkých neúspešných protikandidátov zvolenej prezidentky, čo zdôvodnil tradíciou, hoci na inaugurácii Andreja Kisku takáto prax nebola. Priame prenosy z inaugurácie zožali značný divácky úspech. Vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska a Televízie Markíza sledovalo spolu viac ako pol milióna divákov starších ako dvanásť rokov.
Reakcie politikov na prejav
Inauguračný prejav Zuzany Čaputovej vyvolal rôzne reakcie politického spektra:
- Peter Pellegrini (predseda vlády): Poprial prezidentke úspech v zjednocovaní spoločnosti a vyjadril vieru v jej odvahu a nasadenie.
- Béla Bugár (podpredseda NR SR): Ocenil, že prezidentka sa nevyhla pozitívnym oblastiam, a vyjadril želanie, aby zostala nadstraníckou hlavou štátu.
- Igor Matovič (predseda OĽaNO): Zaujal ho apel na dôstojnosť života a prísľub, že bude hlasom tých, ktorých nepočuť.
- Boris Kollár (predseda SME RODINA): Zdôraznil dôležitosť toho, aby bola prezidentkou pre všetkých Slovákov, nielen pre „Progresívne Slovensko“.
- Alojz Hlina (predseda KDH): Vyjadril presvedčenie, že prezidentka Čaputová má predpoklady na to, aby funkcii dala potrebnú dôstojnosť.
tags: #caputova #inauguracia #prihovor