Správne písanie čísloviek, dátumov a iných údajov v slovenčine

V slovenskom jazyku sa často stretávame s nejasnosťami pri písaní čísloviek, dátumov, časových údajov a iných špecifických informácií. V tomto článku sa zameriame na najčastejšie chyby a pravidlá, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa gramatickým nepresnostiam.

Písanie dátumu a časových údajov

Dátum je možné vyjadriť číselne alebo slovno-číselným spôsobom. V úradných textoch sa mesiace v dátumoch vždy vypisujú slovom, pričom jednotlivé údaje oddeľujeme medzerou. Napríklad: 26. júna 2017.

V prípade potreby je možné medzery vynechať, prípadne rok písať v skrátenom tvare. Bodku však vynechať nesmieme.

Medzinárodný zápis dátumu, používaný najmä v medzinárodnej korešpondencii, vyžaduje, aby sa rok, mesiac a deň písali základnými číslovkami, medzi jednotlivé údaje sa vkladá spojovník. Deň sa píše radovou číslovkou s bodkou a mesiac slovom (väčšinou v genitíve), rok číslovkou. Ak pred dátumom uvádzame miesto, čiarku nepoužívame.

Príklad: 8. Trenčín

Ilustračná schéma rôznych spôsobov zápisu dátumov

Písanie hodín

Pri písaní hodín sa medzi celými hodinami a minútami píše bodka, nie čiarka ani dvojbodka. Po číselnom údaji musí nasledovať značka „h“ alebo skratka „hod.“.

Príklady: 17.30 h alebo 17.30 hod.

Medzi časovým údajom a značkou jednotky je medzera. Vo vetách píšeme čas bez nuly na začiatku, medzi hodinami a minútami používame bodku.

Príklady: Začiatok stretnutia je o 7.00 h, desiatová prestávka bude od 10.00 - 10.30 h.

Písanie číslic a číselných údajov

Čísla bankových účtov

Čísla bankových účtov sa píšu bez medzier.

Telefónne čísla

Telefónne čísla sa uvádzajú v medzinárodnej podobe. Pred medzinárodnú predvoľbu sa pridáva znak „+“ bez medzery.

Arabské a desatinné číslice

Arabské číslice sa píšu od 0 do 1. Desatinné čísla oddeľujeme výlučne desatinnou čiarkou. Používanie bodky je nesprávne. Ak v riadku nasleduje viac desatinných čísel, oddeľujeme ich bodkočiarkou s medzerou.

Príklady: 1,2; 3,4; 5,6

Skloňovanie čísloviek

Číslovky jeden, dva, tri, štyri sú samy sebe vzorom. Číslovky zakončené podobne ako podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov podstatných mien. Niektoré číslovky sa neskloňujú.

Použitie „jedni“ a „jedny“

Jedni sa používa v N životného mužského rodu alebo keď nevieme určiť rod.

Príklady: Jedni chlapi to videli. Boli tam jedny deti.

Pri vzore „pekný“, keď ide o radové číslovky (určujúce poradie), píšeme „-y“ v N pl.

Gramatická prípona v inštrumentáli plurálu

Číslovky dva (obidva, oba), tri majú v I. pl. tvary dvoma/-mi, troma/-mi.

Príklady: Prišiel s dvomi/dvoma lektorkami. Radová číslovka: 15. Bol tam s 3.

Ďalšie pravidlá písania údajov

Písanie dátumu v rôznych kontextoch

Pri číselne vyjadrenom dátume platia nasledujúce zásady:

  • Deň sa píše dvoma číslicami (01 - 31).
  • Mesiac sa píše dvoma číslicami (01 - 12).
  • Rok sa píše štyrmi číslicami; v skrátenom tvare sa píše posledné dvojčíslie roka.

Dátum sa môže písať vzostupným spôsobom (deň, mesiac, rok) alebo zostupným spôsobom (rok, mesiac, deň).

Vzostupný spôsob zápisu

Pri tomto spôsobe sa deň a mesiac píšu radovou číslovkou, rok základnou číslovkou. Jednotlivé údaje sa oddeľujú medzerou. V prípade potreby sa môžu medzery vynechať, pri ďalšom krátení sa rok môže napísať v skrátenom tvare.

Príklady: 02. 02. 2011, 02.02.2011, 02.02.11

Zostupný spôsob zápisu

Tento spôsob sa používa najmä v písomnostiach so zahraničím. Rok, mesiac a deň sa píšu základnými číslovkami, medzi jednotlivé údaje sa vkladá spojovník. V prípade potreby sa môže skrátiť rok alebo vynechať spojovník.

Príklady: 2008-07-07, 08-07-15, 20080815, 08715

Slovno-číselný spôsob zápisu

Pri slovno-číselne vyjadrenom dátume sa používa vzostupný spôsob. Deň sa píše radovou číslovkou bez nuly na začiatku, mesiac slovom (spravidla v 2. páde), rok základnou číslovkou.

Príklad: 1. júna 2011

Údaje o čase a mieste - s čiarkou alebo bez čiarky?

Príslovkové určenia rozličného druhu alebo toho istého druhu so širším a užším určením sa neoddeľujú čiarkou. Toto pravidlo sa uplatňuje aj v dátume s určením miesta.

Príklady: v Bratislave 18. mája 2002, Bratislava 6. 2. 2001, v Žiline 7. júla 1998, Nitra január 2002.

To isté platí aj vo vetnej súvislosti:

Príklad: Podujatie sa uskutočnilo dnes o 13. hodine v Trenčianskych Tepliciach.

Čiarka nepatrí ani medzi príslovkové určenia toho istého druhu, ak jedno z nich rozširuje alebo zužuje význam druhého.

Príklad: v utorok 22. mája o 13.

Vzostupný zápis dátumu v slovenčine

V slovenčine sa dátum píše vždy vzostupne - začíname dňom, pokračujeme mesiacom a končíme rokom. Existujú dva spôsoby zápisu:

  1. Arabskými číslicami: napríklad 15. 1. 2022
  2. Vypísaním mesiaca slovami: teda 15. január 2022

Písanie názvu mesiaca slovami sa používa najmä v súkromnej korešpondencii, ale aj v peňažných dokladoch a právnych dokumentoch. V obchodnej alebo úradnej korešpondencii má zápis dátumu formálnejší charakter.

Dvojmiestny zápis dátumu

V obchodnej a úradnej korešpondencii alebo odbornej literatúre môžete tiež písať kalendárny dátum zostupne, teda začať rokom, pokračovať mesiacom a zakončiť dňom. Zápis potom vyzerá takto: 2022-01-02. Tento typ zápisu je vhodný najmä pri označovaní elektronických súborov, pretože uľahčuje triedenie dokumentov podľa dátumu a ich následné vyhľadávanie.

Letopočty sa vždy uvádzajú štvormiestne, pretože dvojmiestny údaj by bol mätúci. Nepoužíva sa zápis s apostrofom (napr. 98) ani s lomkou (napr. 15/1/2018). Zápis dátumu rímskymi číslicami sa dnes už tiež nepoužíva.

Správny zápis roku: 2. 12.

Pevná medzera pri dátumoch

Ak sa dátum vloží priamo do textu a ten sa môže rozdelí na dva riadky na mieste medzery, treba použiť pevnú medzeru, ktorá zabráni rozdeleniu.

Príklad: „Reagujeme na vašu reklamáciu zo dňa 10. 11.“

Ak zadávate dátum bez medzery, napr. 2021-02-25, a chcete sa vyhnúť rozdeleniu na konci riadku, použite pevnú pomlčku.

Písanie ročných období, mesiacov a dní v týždni

Ročné obdobia, mesiace a dni v týždni sa píšu s malými začiatočnými písmenami (napr. pondelok, utorok, január, február, jeseň).

Písanie sviatkov

Sviatky sa píšu s veľkými začiatočnými písmenami v prvom slove názvu. Nasledujúce slová vo viacslovnom názve sviatku sa píšu s veľkým začiatočným písmenom iba v prípade, že ide o vlastné mená.

Príklady: Deň vzniku Slovenskej republiky, Výročie Slovenského národného povstania (SNP je vlastný názov udalosti), Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda.

Pozor na „Nový rok“. S malým začiatočným písmenom označuje celý nasledujúci rok, s veľkým iba 1. január.

Príklady: Na Nový rok som sa zobudil s bolehlavom. Prajem Vám šťastný nový rok!

Prídavné mená odvodené od názvov sviatkov sa píšu s malými začiatočnými písmenami.

Bežné chyby a nesprávne výrazy

V slovenskom jazyku sa stretávame s viacerými nesprávnymi výrazmi a konštrukciami, ktoré je potrebné opraviť.

  • „Mať za to“: Tento výraz je českého pôvodu. V slovenčine máme spisovné ekvivalenty ako byť presvedčený, predpokladať, nazdávať sa, myslieť si, domnievať sa, podľa môjho presvedčenia, podľa mňa, podľa môjho názoru a iné.
  • Použitie častice „aj“ v záporných vetách: V záporných vetách sa používa častica ani, ktorá zosilňuje zápor.
  • Nesprávne: Aj ja nepočujem. Aj on ju nemá rád.

    Správne: Ani ja nepočujem. Ani on ju nemá rád.

  • Veľké písmeno v názvoch funkcií: Použitie veľkého písmena v slovách ako vedúci, asistent, (generálny) riaditeľ, predseda je nesprávne.
  • Predložka „vzhľadom k“: Nesprávna je väzba predložky „vzhľadom“ s datívom. V spisovnej slovenčine používame predložku vzhľadom na, ktorá sa viaže s akuzatívom.
  • Veľké písmeno v slove „mesto“: V úradnej korešpondencii nie je správne písať veľké písmeno v slove „mesto“ pred názvom mesta (napr. Mesto Žilina). Správne je Mesto Žilina, kde „mesto“ je všeobecné podstatné meno a „Žilina“ je vlastné podstatné meno.
  • „Poriešiť“: Sloveso „poriešiť“ nepatrí do spisovného jazykového prejavu. Správne hovoríme vyriešiť.
  • „Odstavec“: Nespisovný ekvivalent slova odsek.
  • Nesprávne viazanie slovesa „napomáhať“: Sloveso „napomáhať“ sa viaže so 4. pádom (akuzatívom), nie s 3. pádom (datívom).
  • Nesprávne: ...napomáhajú lepšiemu uplatneniu...

    Správne: ...napomáhajú uplatnenie...

  • Slovesá „jednať“ a „prejednať“: Tieto slovesá nepatria do spisovnej slovenskej slovnej zásoby. Namiesto nich použite konať, robiť, rokovať, diskutovať, vychádzať s niekým.
  • Názvy funkcií s priezviskom: Nesprávne sú spojenia typu riaditeľ Nováková. V spojeniach sa musia zhodovať gramatické rody.
  • „Za účelom“: Nespisovný výraz, správny ekvivalent je s cieľom.
  • Predložka „u“: V spisovnej slovenčine sa predložka „u“ spája len s osobnými podstatnými menami.
  • „Je tomu tak“: V týchto konštrukciách je ukazovacie zámeno „to“ v datíve („tomu“) často zbytočné alebo nesprávne.
  • Predložky „pre“ a „po“ pri slovesách pohybu: Pri slovesách pohybu vyjadrujúcich účel alebo cieľ činnosti je základnou predložkou po. Predložka „pre“ vyjadruje príčinu.
  • Skratky a. s., s. r. o., spol. s r. o.: Pri skratkách, ktoré stoja za názvom spoločnosti, ich oddeľujeme čiarkou. Čiarka sa píše aj za skratkou, ak za ňou nasleduje ďalšie slovo.
  • „Hudobný doprovod“ a podobné výrazy: Spisovná slovenčina používa podstatné meno sprievod, sloveso sprevádzať, prídavné meno sprievodný.
  • Zámená „taký“ a „tak“: Tieto zámená majú odlišné funkcie. „Taký“ vyjadruje mieru alebo intenzitu vlastnosti, „tak“ je príslovka ukazujúca na spôsob alebo mieru deja.
  • „Konzultovať problém“: V slovenčine sa slovo „konzultovať“ používa vo význame radiť sa o niečom, rokovať s odborníkom, pýtať si radu. Správne je konzultovať s niekým o niečom.
  • Otázka „Koho je to kniha?“: Na vyjadrenie privlastňovania sa používajú privlastňovacie zámená čí, čia, čie.
  • Nesprávne: Koho je to kniha?

    Správne: Čia je to kniha?

  • Podstatné mená „vada“, „závada“ a ich odvodeniny: Namiesto nich použite chyba, kaz, nedostatok, porucha a príslušné prídavné mená.
  • Slovesá „naviazať“ a „nadviazať“: „Nadviazať“ znamená začať rozvíjať, pripojiť sa k niečomu. „Naviazať“ znamená viazaním zhotoviť, nahromadiť.
  • „Rada“ namiesto „rad“: „Rad“ označuje usporiadanie, „rada“ znamená návod alebo poučenie.
  • „Kľud“: nepotrebná výpožička z češtiny. V slovenčine máme pokoj.
  • Nesprávne väzby slovesa „závisieť“ a „záležať“: Správne sú väzby závisieť od, záležať na.
  • „Dozadu“ v časovom význame: Namiesto „niekoľko rokov dozadu“ použite predložku pred.
  • Odkazovanie v texte: Pri odkazovaní na iné časti textu používame slovo pozri.
  • Slovesá „vyhlásiť“ a „prehlásiť“: „Vyhlásiť“ znamená úradne oznámiť. „Prehlásiť“ znamená napríklad úradne sa odhlásiť a prihlásiť inde.
  • „Čiastka“ namiesto „suma“: „Čiastka“ znamená časť z celku. Pre množstvo peňazí použite slovo suma.
  • „Obdržať“: Namiesto tohto subštandardného výrazu použite spisovné dostať a prijať.
  • Príslovka „treba“: Pri príslovke „treba“ nie je potrebné pridávať tvar slovesa „byť“ (napr. „je treba“).
  • Spojka „kedy“ vo vzťažných vetách s časovým významom: Namiesto „kedy“ použite spojku keď.
  • Nesprávne: Bolo to v tú sobotu, kedy sme mali návštevu.

    Správne: Bolo to v tú sobotu, keď sme mali návštevu.

  • Slovo „naviac“: Namiesto „naviac“ sa píše nad*viac (spolu).

Základné slovenské frázy

tags: #meniny #datum #ciarky