Historický kontext a vznik Memoranda
Mesiac jún v slovenskej histórii neodmysliteľne patrí spomienke na Memorandum národa slovenského. Tento dokument vznikol v turbulentných časoch 19. storočia a verne odráža vtedajšiu politickú a spoločenskú situáciu v slovenskej a uhorskej spoločnosti. Predstavuje kľúčový súhrn slovenských národných požiadaviek, ktoré boli prijaté na celonárodnom zhromaždení v dňoch 6. - 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine.
Východiskovým textom pre tento dokument bol spis Štefana Marka Daxnera, ktorý jasne proklamoval politické a kultúrne ciele slovenského národa. Daxner, právnik a predstaviteľ mladšej štúrovskej generácie, vychádzal zo svojho diela Hlas zo Slovenska z roku 1860, v ktorom presadzoval princípy prirodzeného práva národov na sebaurčenie.
Priebeh martinského zhromaždenia
Zhromaždenie sa začalo v Turčianskom Svätom Martine 6. júna 1861 o 9. hodine ráno pod lipami pred evanjelickým kostolom. Hoci presný počet účastníkov nie je známy, historické pramene odhadujú účasť na 1500 až 6000 osôb. Významnou postavou bol aj J. M. Hurban, ktorý vypracoval vlastný návrh memoranda už vo februári 1861, no jeho predloženie vláde vo Viedni vtedy ostalo bez odozvy. V júni sa však pripojil k martinskému zhromaždeniu, kde vystúpil s prejavom, ktorý trval viac ako hodinu.
Co našli v tajných spisech StB po Hrušínského smrti a proč to skrývali
Politické ciele a prijatie dokumentu
Memorandum na jednom mieste zhrnulo konkrétne štátoprávne, politické a kultúrne požiadavky Slovákov. V jeho záverečnom bode sa vyhlasuje, že v zápase o občianske práva chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov: „Jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov.“
Delegácia na čele s Jánom Franciscim predložila Memorandum 26. júna 1861 podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tiszovi v Pešti. Ten ho odovzdal predsedníctvu snemu, avšak dokument nebol nikdy prerokovaný, keďže snem bol v polovici augusta 1861 rozpustený.
Pramene a reflexia v literatúre
Napriek tomu, že Memorandum nebolo oficiálne prijaté, zostáva významným dokumentom slovenských dejín. Súdobé tlače pomáhajú pochopiť pohnútky a snahy národných dejateľov o sebaurčenie. K štúdiu tejto témy slúžia viaceré dobové publikácie:
- Wyswetlenie Memoranda od Júliusa Plošica - autora, ktorý bol činorodým kňazom a spoluzakladateľom Matice slovenskej.
- Rozhowor o Memorandum národa slowenského - 54-stranová brožúrka vydaná v Budíne v roku 1861, ktorá vysvetľuje obsah formou rozhovoru.
- Slovenské Memorandum roku 1861 od Jozefa Škultétyho - dielo vydané v roku 1911, ktoré obsahuje text i výklad dokumentu.
Odborná reflexia udalosti je spracovaná aj v modernejších prácach, medzi ktoré patrí monografia Miriam Viršinskej Memorandum národa slovenského: 150. výročie (2011) či práce kolektívu autorov venujúce sa slovenskému národnému hnutiu.
tags: #memorandum #naroda #slovenskeho #150 #vyrocie #miriam