Východné Slovensko je známe svojím temperamentom a hlbokým vzťahom k tradíciám, čo sa najvýraznejšie prejavuje práve počas svadobného veselia. Východniarske svadby sú často veľkolepé, plné emócií, humoru a rituálov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Ak sa chystáte na svadbu v metropole východu alebo v jej okolí, pripravte sa na zážitok, ktorý trvá až do bieleho rána.
Predsvadobné prípravy a vyjednávanie o nevestu
Všetko sa začína ešte pred samotným obradom. U nás na východe je zvykom, že ženích kúpi a prinesie svadobnú kyticu neveste, keď ide so svojou družinou po ňu. Tento moment je spojený s tzv. odobierkou, kedy ženích prichádza pýtať nevestu do jej domu. Prebieha to približne tak, že starejší, respektíve niekto z rodiny ženícha, povie, že počuli, že vraj v tomto dome je nejaká nevesta na vydaj, a tak ju prišli pýtať pre ženícha.
Súčasťou tejto tradície je vtipné vyjednávanie. Skôr, ako mu dajú tú pravú nevestu, na dverách mu ukážu dve iné dievčatá, ktoré on odmietne. Ženíchovi sa môže ukázať napríklad teta oblečená ako nevesta s bielou plachtou cez hlavu, alebo sa ako nevesta ozdobí metla. Samozrejme, že ženích tieto „falošné nevesty“ nebude chcieť a vypýta si tú pravú. Až do tretice by to mala byť už tá dotyčná nevesta. Mladí sa zvítajú bozkom a nasleduje oficiálna časť, kde si mladí pokľaknú a rodičia im dajú svoje požehnanie.
Starejší Miloš Príchod ženícha k neveste a odobierka snúbencov od rodičov
Viazenie pierok
Ďalším špecifickým zvykom je viazanie pierok, ktoré sa zvyčajne koná deň pred svadbou, niekedy už vo štvrtok. Je to príležitosť, aby sa zišli hlavne mladí, družičky a družbovia z oboch strán, spoznali sa a spoločne pripravili pierka pre hostí. Často je to spojené s dobrou náladou a pohárikom niečoho tvrdšieho, aby bolo na svadbe veselšie.
Privítanie v sále a prvé manželské rituály
Po obrade v kostole alebo na úrade nasleduje presun do sály. Pri vstupe hostiteľ (manažérka sály alebo personál) privíta mladomanželov s chlebom a soľou. Nasleduje neodmysliteľné rozbitie taniera. Ženích črepy zametá a nevesta mu pri tom pomáha - drží lopatku.
Traduje sa, že ak sa nepozametajú všetky črepiny, tak toľko črepín, koľko ostalo na dlážke, znamená počet detí, ktoré budú mladomanželia mať. Niekedy sa nájde vtipný ujo alebo strýko, ktorý už pozametané črepy rozkopne a ženích musí zametať znova. Tento rituál má ukázať, ako budú manželia v spoločnom živote spolupracovať.
| Časť svadby | Hlavný zvyk / Rituál |
|---|---|
| Príchod do sály | Privítanie chlebom a soľou, rozbitie a zametanie taniera |
| Hostina | Prvý manželský tanec, následne rodičovský tanec |
| Pred polnocou | Únos nevesty družbom na účet ženícha |
| Polnoc | Čepčenie nevesty a Redový tanec |
Únos nevesty a polnočné tradície
Okolo desiatej hodiny večer zvyčajne prichádza na rad únos nevesty. Zorganizuje ho niektorý z družbov z nevestinej strany. Nevestu unesú do najbližšieho zariadenia (bar, diskotéka), kde pijú šampanské na účet ženícha, kým ich nešťastný novomanžel nenájde.
Čepčenie: Premena dievčaťa na ženu
O polnoci prichádza najemotívnejší moment - čepčenie. Nevesta prichádza so závojom v sprievode slobodných kamarátok. Vydatej ženy sa jej ujmú, dajú jej dole závoj a na hlavu jej založia čepiec alebo šatku. Počas tohto aktu sa spievajú tradičné piesne, ktoré sa líšia podľa regiónu (Zemplín, Spiš, Šariš). Často si mladí na tento moment pozývajú folklórny súbor, ale môže to urobiť aj niekto šikovný z rodiny.
Redový tanec
Hneď po začepčení začína slávny Redový tanec. Nevesta ho zvyčajne tancuje v kroji (červené krátke šaty s bielou zásterkou). Tanec začína starší družba a postupne sa striedajú všetci svadobní hostia. Hostia za tanec s nevestou prispievajú peniazmi, ktoré dávajú do misy (často ju drží starejší alebo svedok). Odmenou pre hosťa za tanec je kúsok torty, svadobný koláčik alebo pohárik alkoholu.
Redový tanec končí symbolickým „únosom“ nevesty ženíchom. Niekedy sa stáva, že mladí hostia ukradnú neveste topánku alebo zásteru a ženích ju musí následne od nich vykúpiť, zväčša fľašou alkoholu. Po tomto rituáli sa nevesta prezlečie do popolnočných šiat a zábava pokračuje až do bieleho rána.
Či už je svadba veľká pre 150 ľudí, alebo komornejšia okolo 60 hostí, východniarske zvyky jej dodávajú neopakovateľný ráz. Heslo dňa na východe totiž znie: „Nalej bo vypito, vypi bo naljato!“