Každý rok si 17. november spájame najmä s Nežnou revolúciou, sviečkami a spomienkami na boj za slobodu. V prvom rade však ide o Medzinárodný deň študentstva, ktorý je jediným svetovým sviatkom, ktorý vznikol z odvahy a odporu mladých ľudí. Medzinárodný deň študentstva a Deň boja za slobodu a demokraciu - to je 17. november, kedy si každoročne pripomíname dve mimoriadne významné historické udalosti v novodobých dejinách našej krajiny.
Počiatky: Rok 1939 a nacistická okupácia
Aby sme pochopili význam tohto sviatku, musíme sa vrátiť do roku 1939. Počas nacistickej okupácie Československa sa študenti vyslovene stali symbolom odporu. Protestovali proti režimu, organizovali pochody a otvorene odmietali umlčanie akademickej pôdy. V roku 1939 bol v českých krajinách obzvlášť komplikovaný rok. Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko a na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava. Dianie po marci 1939 sa neupokojovalo, skôr naopak. Široké zložky obyvateľstva rozličnými spôsobmi prejavovali nesúhlas s novovzniknutou situáciou.
Tragické udalosti 28. októbra a pohreb Jana Opletala
Dňa 28. októbra 1939, na výročie vzniku Československa, sa konala protinacistická demonštrácia, na ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí. Jednou z obetí represívneho zásahu bol aj študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Opletal, ktorý následkom zranení podľahol 11. novembra. Jan Opletal bol postrelený v Žitnej ulici v Prahe počas protinacistickej demonštrácie 28. októbra 1939 (deň vzniku Česko-slovenskej republiky). V rovnaký deň bol zastrelený na Mezibranskej ulici v Prahe aj 22-ročný pekársky robotník Václav Sedláček. Opletal zomrel 11. novembra na dôsledky postrelenia do brušnej dutiny. Na jeho pohreb 15. novembra 1939, ktorý sa konal v študentskej štvrti Prahy Albertov, prišli tisíce českých a slovenských študentov. Pohreb následne prerástol do ďalšej protinacistickej demonštrácie v centre Prahy.
Nacistické represie a zatvorenie vysokých škôl
Ako odpoveď na demonštrácie nariadil ríšsky protektor Konstantin von Neurath 17. novembra 1939 zatvorenie všetkých českých univerzít a internátov v Prahe, v Brne a Příbrame. Už v noci zo 16. na 17. novembra došlo k rozsiahlemu zatýkaniu v radoch českého študentstva. Nacisti zareagovali likvidačnou akciou, ktorá nemá v dejinách akademického sveta obdobu - vysoké školy v Prahe boli zatvorené, stovky študentov odvlečené do koncentračného tábora Sachsenhausen a deväť študentských predstaviteľov popravených bez súdu. Študenti zatknutí v Prahe boli internovaní v bývalých delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni. Internovaní v kasárňach a ďalší študenti, ktorých bolo 1 200 (muži nad 20 rokov), boli deportovaní do koncentračného tábora Sachsenhausen. Väčšina z týchto študentov bola do konca roka 1942 prepustená, posledná skupina opustila Sachsenhausen v januári 1943. České vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava zostali zatvorené až do konca 2. svetovej vojny, do 8. - 9. mája 1945.
Štúdium v Protektoráte a Nemecku
- V Čechách a na Morave fungovali po 17. novembri 1939 iba nemecké vysoké školy.
- Nemecké vysoké školy boli dekrétom prezidenta republiky Edvarda Beneša z 18. októbra 1945 spätne zrušené ku dňu 17. novembra 1939.
- Niekoľko študentov sa pokúšalo nadviazať na predchádzajúce štúdium na nemeckých univerzitách, ale v tomto období nimi neboli prijímaní. V ojedinelých prípadoch sa im podarilo štúdium nadviazať v Bratislave.
- Roku 1941 dostal obmedzený počet českých študentov možnosť študovať priamo v Nemecku. V letnom semestri bolo s Hitlerovým súhlasom prijaté na štúdium medicíny a technických odborov 35 Čechov.
- O rok neskôr, v júli 1942, bola založená nadácia poskytujúca štipendiá na štúdium v Ríši. Z 3 500 uchádzačov bolo k štúdiu prijatých 380.
Podmienky štúdia v Nemecku
Medzi podmienky, ktoré museli uchádzači splniť, patrili dobrá znalosť nemčiny a vzťah k Ríši. Nutné bolo tiež štátno-politické preskúmanie. Každý uchádzač musel mať rasový pôvod zodpovedajúci nemeckým požiadavkám - tento bod bol obsiahnutý aj vo zvláštnom výnose ríšskeho ministra pre vedu, školstvo a osvetu Bernharda Rusta z 1. mája 1942. Českí študenti boli pod neustálou kontrolou, v nemeckých školách boli rozmiestnení tak, aby nevytvárali väčšie skupiny a mohli študovať len niektoré, tzv. nezávadné, odbory. Zakázané bolo štúdium spoločenskovedných odborov a práv.
Vznik Medzinárodného dňa študentstva
O dva roky neskôr, v roku 1941, sa v Londýne, kde pôsobili československé exilové organizácie, podarilo presadiť, aby sa práve tento deň stal medzinárodným symbolom študentského odporu proti totalite. Niektorí československí študenti odišli ilegálne do Veľkej Británie, kde im (napríklad medikom) bolo umožnené pokračovať (dokončiť) štúdium. Študenti v Británii, ktorí boli internovaní do koncentračného tábora Sachsenhausen, spísali informačnú brožúru a ich aktivita proti nacizmu vyvrcholila vyhlásením Medzinárodného dňa študentstva 17. novembra 1941, keď sa v Londýne uskutočnila prvá študentská medzinárodná konferencia. Zišli sa na nej delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Dr. E. Beneša a exilovej československej vlády.
Zástupcovia študentov Veľkej Británie, jej domínií a Indie, Severnej a Južnej Ameriky, Sovietskeho zväzu, Belgicka, Československa, Francúzska, Grécka, Číny, Holandska, Nórska, Poľska, Juhoslávie a všetkých slobodných krajín vyhlásili 17. november za Medzinárodný deň študentstva, aby si uctili pamiatku popravených a umučených študentov, ktorí ako prví zdvihli svoj hlas na znamenie odporu proti nacistickým utlačovateľom v roku 1939.
17. november 1989: Nežná revolúcia
O 50 rokov neskôr, v piatok 17. novembra 1989, sa v Prahe zišli vysokoškolskí študenti, aby si pripomenuli udalosti z roku 1939. Ich spontánny protest proti vtedajším spoločensko-politickým pomerom násilne potlačila polícia, čo odštartovalo sériu udalostí známych ako Nežná revolúcia, ktoré viedli k odstráneniu totalitného komunistického režimu v Československu. 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie.
Situácia pred Nežnou revolúciou
Situácia vo východnom bloku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov výraznejšie skomplikovala. Dominantný faktor východného bloku Sovietsky zväz sa pod vplyvom generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a jeho politiky otvorenosti (glasnosť) a prestavby (perestrojka) začínal vnútorne meniť a demokratizovať. Bolo len otázkou času, kedy vplyvy sovietskej politiky začnú prenikať aj do satelitov Sovietskeho zväzu. V Poľsku a Maďarsku sa postupný prechod k demokracii odštartoval ešte v roku 1988. Vo východnom Nemecku padol 9. novembra 1989 Berlínsky múr.
Gustáv Husák, dlhoročný generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) sa síce vzdal najvyššej straníckej funkcie (ponechávajúc si funkciu prezidenta), jeho nástupca Miloš Jakeš však prijateľný nebol. Oficiálne sa deklarovala prestavba a demokratizácia, v realite však navrhované zmeny mali viac formálny charakter. Mocenský monopol naďalej držala v ruky komunistická strana. Zmeny v okolitých krajinách neunikli ani obyvateľstvu žijúcemu v Československu. Čoraz odvážnejší ľudia vyšli niekoľkokrát do ulíc pri rôznych príležitostiach. Na Slovensku sa do pamäti vryla Sviečková manifestácia z marca 1988. V Čechách vyšli do ulíc ľudia pri príležitosti 20. výročia upálenia študenta Jána Palacha v januári 1989. Podobná situácia sa opakovala v auguste toho istého roku, v čase 21. výročia okupácie vojskami Varšavskej zmluvy.
Študentské protesty v Bratislave
Požiadavky študentov, ktoré prezentovali počas demonštrácie 16. novembra 1989 v Bratislave, boli ešte nesmelým výkrikom a testom toho, čo si môžu dovoliť. Na demonštrácii, ktorá sa uskutočnila deň pred Medzinárodným dňom študentstva a veľkými udalosťami v Prahe, sa zúčastnilo približne 250 vysokoškolákov. Filozofická fakulta UK ako prvá vstúpila do štrajku a potom sa k nej pridala VŠMU a ďalšie vysoké školy. Kým požiadavky, ktoré mali študenti 16. novembra, boli nesmelým výkrikom, požiadavky študentského hnutia z 20. novembra, koordinované s požiadavkami Verejnosti proti násiliu, už boli zásadné.
Význam Medzinárodného dňa študentstva dnes
Dnes je 17. november jediným oficiálnym medzinárodným sviatkom venovaným študentom na celom svete. Hoci má tento deň status medzinárodného sviatku, jeho reflexia vo svete je rôznorodá. V niektorých krajinách (najmä tých s tradíciou silného študentského aktivizmu, ako sú Grécko či Nemecko) sa organizujú pochody, diskusie, kultúrne podujatia a študentské stretnutia. Zaujímavé však je, že aj tam, kde tento deň nie je v popredí verejnej pozornosti, patrí medzi najdlhšie existujúce študentské symboly v histórii.
Sviatky a pamätné dni zvyčajne pripomínajú dlhé, komplikované procesy - politické hnutia, prelomové dohody, medzinárodné udalosti. Nie je to vôbec žiadna abstraktná spomienka, ale niečo veľmi osobné a mrazivo konkrétne. Mnohí považujú študentstvo za „modernú“ komunitu, ktorá získala svoj hlas až v období povojnových hnutí alebo v 60. rokoch. Je oveľa starší než väčšina dnešných študentských organizácií a vznikol ešte počas vojny, v čase, keď sa podobné globálne dni jednoducho nezvykli zakladať. Väčšina medzinárodných dní vznikla vďaka OSN, UNESCO alebo veľkým organizáciám, ktoré niečo presadili globálne, ale tento konkrétny nie. Československo sa tak stalo jedinou krajinou sveta, ktorej študenti „darovali“ medzinárodnej komunite vlastný sviatok. Máloktorý dátum má takúto zvláštnu symboliku. V roku 1939 išlo o nacistickú represiu, v roku 1989 o protikomunistický protest. Je až neuveriteľné, že dve dejinne odlišné diktatúry narazili na rovnakého nepriateľa, ktorým boli mladí ľudia, ktorí odmietali akékoľvek obmedzovanie slobody.
Výzvy pre súčasných študentov
Dnešní študenti našťastie nežijú v čase, keď by museli brániť univerzity pred armádou alebo riskovať svoje životy pri protestoch. No to vôbec neznamená, že tento deň stráca význam, práve naopak. Pripomína nám, že sloboda akademického priestoru nie je samozrejmosťou a každá generácia ju musí nanovo chrániť. Medzinárodný deň študentstva je tak trochu ako zrkadlo - ukazuje nám, na čo by univerzity nemali nikdy zabudnúť. A tiež pripomína, že hoci je študentský život plný prednášok, seminárok a rôznych termínov, má svoju silu. A keď sa mladí zjednotia, dokážu pohnúť dejinami. História to už dokázala dvakrát. Dnes, v roku 2025, je situácia iná, no otázka, čo znamená byť študentom, zostáva rovnako aktuálna.
Byť študentom dnes už neznamená len chodiť na prednášky a písať testy. Študenti čoraz častejšie kombinujú štúdium s prácou, zahraničnými pobytmi, dobrovoľníctvom či vlastnými projektmi. Dnešní študenti žijú v dobe, kde majú viac možností než kedykoľvek predtým - a zároveň čelia väčšiemu tlaku. Rastúce náklady na bývanie, neistota na trhu práce či psychická záťaž sú súčasťou ich reality. Angažujú sa v komunitách, zapájajú sa do dobrovoľníctva, riešia témy životného prostredia, rovnosti či duševného zdravia. Práve tieto aktivity nadväzujú na ducha 17. novembra. Byť študentom dnes znamená mať hlas - a vedieť ho používať.
17. november ako štátny sviatok a pripomienkové akcie
Hoci po nedávnej diskusii v parlamente zostáva 17. november štátnym sviatkom, už nepatrí medzi dni pracovného pokoja. Znamená to, že žiaci a študenti nebudú mať automaticky voľno. Mnohé školy to však využívajú ako príležitosť - namiesto bežného vyučovania organizujú tematické aktivity, projekcie filmov či diskusie so svedkami udalostí.
Na Technickej univerzite vo Zvolene je 17. november každoročne spojený s udeľovaním Ceny rektora najlepším študentom univerzity. Cena rektora sa udeľuje ako prejav osobitného uznania študentom počas ich štúdia za vynikajúce študijné výsledky, za prácu vo vedeckovýskumnej, umeleckej a odbornej činnosti, za príkladný občiansky postoj, za podanie výnimočného športového výkonu, alebo za iný významný prínos pre univerzitu.
tags: #medzinarodny #den #studentstva #prihovor