Už zajtra to vypukne. Štedrým dňom sa začínajú Vianoce pre viac ako dve miliardy kresťanov vo svete, ktorí si prostredníctvom najrôznejších tradícií pripomínajú narodenie Ježiša ako spasiteľa sveta. Vianoce však už dávno nie sú vnímané iba ako náboženský sviatok. Dôkazom je napríklad Japonsko, kde ľudia zdobia stromčeky aj napriek tomu, že kresťania tvoria len dve percentá populácie. Zrejme sa preto zhodneme na tom, že Vianoce sú skrátka sviatkom pre všetkých, bez rozdielu kultúry, národnosti či vierovyznania. Pri ich príležitosti sme pre vás pripravili krátky exkurz do histórie a tajov najkrajších sviatkov v roku.
Pôvod a význam Vianoc
Pôvodný význam Vianoc je spojený s narodením Ježiša. Presný dátum jeho narodenia síce známy nie je, avšak ako vysvetľuje popularizátor vedy Samuel Kováčik, známy aj ako Vedátor, existujú tri teórie, prečo sa Vianoce vo väčšine sveta oslavujú buď 24., alebo 25. decembra. Prvá hovorí o tom, že skorí kresťania vybrali dátum 25. decembra kvôli slnovratu, od ktorého začína pribúdať Slnko, čo pre nich predstavovalo príchod spasiteľa.
Podľa druhej teórie bol dátum vybraný ako obdobie deviatich mesiacov po Veľkej noci a tretia teória vychádza z toho, že kresťania sa snažili prekryť význam vtedy obľúbených sviatkov, napríklad osláv kultu staroperzského boha slnka Mitra či rímskych Saturnálií, ktoré sa slávili práve v tomto období. Ako podotýka Kováčik, neexistuje jedna správna a pravdivá interpretácia Vianoc. „Tento sviatok, snáď viac ako všetky ostatné, je mixom najrôznejších tradícií a konkrétne detaily sa nelíšia len od krajiny ku krajine, ale dokonca od domu k domu,“ píše vo svojom blogu.
Tradičné vianočné zvyky a menu
Mnohé slovenské kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú tak úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba, šalát či oblátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny.
Slávnostné menu sa však líši naprieč krajinami a nájdeme v ňom rôzne špeciality. Napríklad na štedrovečernom stole v Poľsku nesmú chýbať polievky ako boršč, kapustnica, hubová alebo rybacia. Jeho pevnou súčasťou sú aj ryby, najmä sleď či jeseter. Portugalci zase štedrovečerné menu dopĺňajú špeciálnym koláčom Bolo-rei. Je podobný nášmu mazancu s cukrovou polevou a kúskami kandizovaného ovocia. Spája sa s ním niekoľko zvykov, napríklad sa doň pri pečení dáva jedna fazuľa a jeden malý darček v papieri na pečenie. Kto vo svojej porcii nájde fazuľu, musí koláč upiecť budúci rok. Kto nájde darček, môže si ho nechať.
História a rozšírenie vianočného stromčeka
K Vianociam neodmysliteľne patria vyzdobené obývačky, svetielka v interiéri aj exteriéri a v neposlednom rade prekrásne vianočné stromčeky. Ako uvádza špecializovaný predajca Svet stromčekov na svojom blogu, ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života, pričom vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. Starí Germáni a Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia. Stromy sa vešali v obydliach na strop, aby odháňali zlých duchov.
Pôvod v Nemecku a šírenie do Európy
Tradícia vianočného stromčeka sa zrodila v 16. storočí, konkrétne v Nemecku. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka, z brémskej kroniky, kde sa uvádza ozdobený a osvetlený stromček. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko). Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín.
V 16. storočí nemeckí kresťania začali prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Na začiatku 17. storočia prebrali od remeselníckych cechov vianočné stromčeky jednotlivé meštianske rodiny. A stromček sa stal symbolom rodinných Vianoc. V 18. storočí sa v strednej Európe rozšíril vo vyšších, bohatších spoločenských kruhoch, pričom to bola predovšetkým veľmi drahá jedľa.
Príchod vianočného stromčeka na Slovensko a do sveta
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, ktorými sa postupne inšpirovali aj ďalšie meštianske protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Na Slovensko (kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi) začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. Na Oravu, Kysuce, Šariš sa dostal až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane, ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu. Banskobystrický rodák Gustáv Kazimír Laskomerský (1824 - 1908) opisuje, ako vyzerali jeho slovenské Vianoce v detstve pred skoro vyše 200 rokmi v Banskej Bystrici. Dňa 20. decembra o piatej hodine večernej slávnostne postavilo mesto vianočný stromček pre verejnosť, ktorý bol ozdobený už v tej dobe elektrickými svetielkami. Strom bol osvietený po tri večery od 20. do 23.
Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. Vianočný stromček priviedol do Anglicka manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, ktorý doviezol tannenbaum alebo inak vianočný stromček zo svojho rodného Bavorska. V Anglicku mala v 19. storočí kráľovská rodina svoj prvý vianočný stromček. Tradícia nabrala na obrátkach až v 19. storočí, keď si britská kráľovská rodina s nemeckými koreňmi postavila vianočný stromček a odštartovala tým celosvetový trend. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí, prvá zmienka o ňom sa tam objavila v roku 1832 v Pensylvánii.
Symbolika svetiel a ozdôb na vianočnom stromčeku
Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach. No nebolo tomu tak vždy. Tento zvyk začal v 16. storočí teológ Martin Luther, ktorý údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl, a tak na vztýčený strom upevnil zopár zapálených sviečok. Takže svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi. Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu.
Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšími. Do polovice 19. storočia sa v roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb.
- Červené gule predstavujú prvotný hriech, ako aj lásku a štedrosť.
- Zelené gule symbolizujú nádej, prírodu a život.
- Strieborné gule zase vďačnosť.
- Biele gule predstavujú čistotu, radosť a vieru.
- Modré gule symbolizujú ľútosť.
Hviezda na vianočnom stromčeku predstavuje betlehemskú hviezdu, ktorá bola podľa Nového zákona Biblie hviezdou, ktorá viedla troch mudrcov do miesta narodenia Ježiša. Tento prvok tiež symbolizuje svetlo, nádej a vieru, ktorá vedie veriacich, rovnako ako betlehemská hviezda viedla troch mudrcov. Na druhej strane, význam vianočného stromčeka je ten, že predstavuje raj, kde Adam a Eva jedli ovocie, čím vznikol prvotný hriech. Slúži tiež na pripomenutie, že Ježiš prišiel na Zem, aby dosiahol zmierenie. Jeho trojuholníkový tvar je znázornením Najsvätejšej Trojice a jeho farby symbolizujú rôzne adventné modlitby.
Vianočný stromček v nárečiach a darčeky
Vyzdobený vianočný stromček je u nás jedným z hlavných symbolov Vianoc. Symbolom Vianoc, po slovensky/slovansky nazývaných aj kračún, hody, trebe, koleda, Božie narodenie, bol vianočný stromček. Slovo Vianoce sa objavuje v nemeckej podobe Weinachten (wiehe - nacht Svätá noc) až v 12. storočí. Zo slovanských jazykov pozná len čeština a slovenčina. Slovo Vánoce je doložené v Čechách už na začiatku 14. storočia. Historik Vladimír Sklenka sa zamyslel nad históriou vianočných sviatkov vo svete i u nás.
Vianočný stromček (iné názvy: vianočný strom, pre ruské prostredie: jolka, nárečovo: jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, na Dolnej zemi aj kračúnski strom, drevo, borovka, na severných Kysuciach aj polažnička aj vianočná jedlička) je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Zdobí sa na Štedrý deň. Je to novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. stor. zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop, slamený stromček a podobne.
Kto nosí darčeky?
Keďže na Slovensku sú Vianoce silne previazané s narodením Ježiša Krista, nie je prekvapením, že slovenským deťom nosí vianočné darčeky práve Ježiško. Podobne je to aj u našich českých susedov, kde balíčky rozdáva Ježíšek, či v Maďarsku, kde je to Jézuska. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny.
Santa Claus na sebe pôvodne nemal červené oblečenie. Kedysi nosieval zelené, fialové alebo modré odevy. Potom však prišla slávna reklama spoločnosti Coca Cola, ktorá vianočného mužíka obliekla do červenej a odvtedy sa s ním spája práve táto farba. V niektorých krajinách sa však pomenovanie vianočného mužíka, na ktorého deti netrpezlivo čakajú počas Štedrého večera, značne líši. A v niektorých dokonca ani nejde o človeka - napríklad vo Švédsku darčeky roznáša vianočný kozlík Jultomten. Jeho rohy zdobí červená stuha a nosí so sebou veľké vrece plné vianočných darčekov, ktoré ťahá po snehu.
Umelý vs. živý stromček: ekologická dilema
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobci vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Jednou z najväčších výhod umelých vianočných stromčekov je ich ekologická udržateľnosť. Hoci sa na ich výrobu používajú syntetické materiály, ich životnosť sa pohybuje od 7 do 10 rokov (a často aj viac). Umelý stromček môže pripomínať pokrok a inováciu, no zároveň nesie hlboký symbolický význam. Je to spojenie tradícií s modernými hodnotami, ako je udržateľnosť a ochrana prírody. História umelých vianočných stromčekov je dôkazom, že tradície sa môžu prispôsobiť modernej dobe. Okrem ekologických výhod prinášajú umelé stromčeky aj praktickosť. Nepotrebujú zalievať, neopadáva z nich ihličie a ich vzhľad ostáva rovnaký počas celých sviatkov.
Naopak, živé stromčeky, ktoré sa pestujú na špeciálnych plantážach, si vyžadujú veľké množstvo úrodnej pôdy, zavlažovania a chemických hnojív. Po sviatkoch, keď ich životnosť skončí, väčšina z nich končí na skládkach. S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy.
Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Niekoľko zaujímavostí
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.