Román Farebný závoj (orig.: The Painted Veil) je populárne dielo anglického autora Williama Maughama, vydané v roku 1925. Toto dielo sa z hľadiska literárnej histórie radí k anglickej realistickej línii, pričom sa už ale posúva k postupom moderny; iné zdroje niektoré Maughamove diela radia priamo k moderným prúdom.
Autor a jeho tvorba
William Somerset Maugham bol anglický spisovateľ a dramatik. Narodil sa v Paríži a medicínu vyštudoval na univerzite v Heidelbergu. Neskôr pracoval v nemocnici sv. Tomáša v Londýne. Po publikovaní prvých dvoch poviedok sa venoval výhradne písaniu. Dlhé roky pobýval vo Francúzsku, najprv na juhu a neskôr v Paríži, kde žil na hranici chudoby. Peniaze sa mu podarilo získať až vďaka dramatickej tvorbe.
Počas prvej svetovej vojny Maugham slúžil v britskej rozviedke a bol vyslaný do Sovietskeho zväzu, kde spoznal Fredericka Geralda Haxtona, ktorý bol jeho partnerom až do roku 1944, keď zomrel. V roku 1917 sa Maugham oženil a splodil dcéru, no po jedenástich rokoch sa manželstvo pre jeho homosexualitu rozpadlo. V roku 1947 založil Cenu Somerseta Maughama, ktorá je dodnes udeľovaná britským spisovateľom mladším ako tridsaťpäť rokov.
Inšpirácia a ústredné motívy
Maugham v predhovore knihy spomína inšpiráciu Dantovou Božskou komédiou, kde si manžel želal smrť manželky pre jej domnelú neveru. Pretože sa ju bál zabiť (z dôvodu pomsty jej rodiny), odviezol ju na miesto, kde jej hrozila nákaza morom. Táto otázka o miere zrady, ktorá dokáže posunúť morálne hranice človeka k nepredstaviteľným činom, autorovi mimovoľne vyplynula pri čítaní Dantových veršov a priviedla ho k vytvoreniu príbehu o neobyčajnom manželstve. Na začiatok románu Maugham uvádza ako motto: „farebný závoj, ktorý ľudia nazývajú životom“.
Román skúma následky zrady milovanej osoby a to, ako môže bolesť viesť k strate zmyslu, ale aj k postupnému vykúpeniu. Z bolesti sa stáva púť za smrťou, na ktorej je protagonistom paradoxne dopriate nazrieť za závoj predtým nepoznaného rozmeru života. V diele je prítomná večná otázka zmyslu života a zistenie, aké ťažké je zotrvať na ceste aj v prípade, keď človek už našiel správny smer.
„Neviem. Netuším, či v ňom vyvolávate taký odpor, že mu vaša prítomnosť naháňa husiu kožu, alebo či ho spaľuje láska, ktorú si z nejakého dôvodu nedovolí prejaviť. Hovoril som si, či ste sem obaja neprišli spáchať samovraždu“ (s. 103).
Dej a postavy
Dej románu sa odohráva v britskej koloniálnej Číne. V jeho centre stojí mladý manželský pár s úplne odlišnými charaktermi - oddane milujúci introvertný muž, povolaním lekár, a jeho žena, dievča z anglickej lepšej rodiny, ktorá do manželstva vstúpila bez lásky, no so snahou zmeniť prostredie a svoje spoločenské postavenie.
Kitty Garstin a Walter Fane
Hlavnou postavou je Kitty Garstin, 25-ročná mladá dáma. Kitty sa v spoločnosti pohybuje už nejaký rok a odmietla niekoľko relatívne výhodných ponúk na sobáš, čo je tŕňom v oku predovšetkým jej ctižiadostivej matke. Keď sa dozvie, že sa jej o sedem rokov mladšia sestra bude vydávať, v strachu súhlasí s ponukou bakteriologa Waltera Fanea a vezme si ho. Walter pracuje v kolónii v Hongkongu. Je plachý, uzavretý, ale múdry. Kitty miluje, aj keď vie, že si ho nevzala z lásky a aj keď ju vníma ako trochu povrchnú.
Manželská kríza a premena
Po roku manželstva si Kitty začne románik so ženatým Charliem Townsendom, viecesekretárom. Asi po roku sa to Walter dozvie a oznámi Kitty, že odchádzajú do Mei-tan-fu, dediny, kde zúri cholera a kde prijal miesto lekára. Kitty to odmieta. Walter jej ponúkne ešte možnosť, že sa s ňou rozvedie, avšak za podmienky, že si ju Charlie vezme. Pretože však pozná povahu namysleného a samoľúbeho Charlieho (pre ktorého by rozvod znamenal škandál), je mu jasné, že Kitty inú možnosť mať nebude, čo sa aj potvrdí. Walter Kitty neskôr prizná, že si takto želal jej smrť. Walterov vzťah ku Kitty sa po odhalení aféry zmení: prestal ju milovať, skôr ňou pohŕda a rozpráva sa s ňou ako s cudzím človekom.
Ťaživé životné podmienky boja s epidémiou a všadeprítomnosť smrti podstatne ovplyvnia ich životy a vzájomný vzťah. Kitty sa v Mei-tan-fu zoznamuje s colným úradníkom Waddingtonom a s jeptiškami v kláštore, kde im začne pomáhať. Po pár mesiacoch zistí, že je v inom stave. Walterovi ale nemôže úprimne povedať, či je otcom on. Walter namáhavo pracuje, všetci ho za jeho prácu chvália. Vyčerpanie má ale za následok, že sa nakazí cholerou a zomiera; jeho posledné slová ukazujú iróniu, že si želal jej smrť, ale zomiera sám.
Návrat a nové začiatky
Kitty sa vracia do Hongkongu, kde ju všetci berú ako statočnú ženu. Ona dúfa, že sa z tejto skúsenosti poučila. Dorothy Townsendová ju priateľsky prijme vo svojom dome. Kitty povie Charliemu, čo si o ňom myslí, potom mu ale podľahne. To si následne vyčíta. Odchádza domov do Anglicka, cestou sa dozvie, že jej matka zomrela. Doma sa stretáva s otcom a so sestrou. Otec dostal miesto sudcu na Bahamách. Kitty si praje otca doprevádzať, čo ho prekvapí, snáď by chcel ísť radšej sám, ale dcéru neodmietne. V závere Kitty otcovi hovorí, že chce svoje dieťa vychovávať k slobode a samostatnosti.
„Život je taký zvláštny. Cítim sa ako niekto, kto celý život strávil pri rybníku a zrazu mu niekto ukáže more. Tají sa mi nad tým dych, ale takisto ma to vzrušuje. Nechcem umrieť, chcem žiť. [...] Myslím, že moja duša túži po neznámom“ (s. 140).
Literárne spracovanie a štýl
Maugham je znalcom ľudských charakterov a majstrom psychológie postáv. Pod pútavým dejom a dramatickou zápletkou sa pred čitateľovým zrakom odohráva niečo pôsobivejšie: vnútorná premena povrchnej mladej ženy na osobnosť so zmyslom pre skutočné hodnoty a pochopenie druhých. Autor je mimoriadny rozprávač, ktorý majstrovsky postihuje psychológiu postáv. Dokáže rozohrať silný príbeh s hlavnou hrdinkou, ktorú najskôr čitateľ nenávidí, no nakoniec si ju zamiluje.
Istý rozmer dielu dodáva aj zasadenie do exotického prostredia Ázie, koloniálnej čínskej provincie sužovanej epidémiou cholery. Táto stratégia funkčného využitia prostredia, nepochybne inšpirovaného autorovými cestovateľskými skúsenosťami, mu umožňuje vytvárať viacnásobný kontrast prítomný na viacerých úrovniach príbehu - prírodných a kultúrnych krás so skazou všadeprítomnej smrti; starého s novým, známeho s neznámym/exotickým -, čo zdôrazňuje motív katarzie, premeny a dozretia hlavnej protagonistky. Tým všetkým autor nadviazal na jeden z najstarších literárnych motívov, ktorým je motív cesty, putovania (doslovne i duchovného), na ktorého konci je hlavnému hrdinovi dovolené nahliadnuť za závoj poznania.
Z formálneho hľadiska na texte upúta jeho úspornosť; niektoré kapitoly majú až nádych „prozaickej skratky“ s absenciou akejkoľvek „nadbytočnej“ opisnosti. To v čitateľovi môže vyvolávať dojem, že číta „filmové scény“, akési dejové obrazy, brilantne zredukované len na to nevyhnutne potrebné, umne skonštruované s vynikajúcim citom pre mieru a výstižnosť zobrazenej situácie.
Filmové adaptácie a vydania
Farebný závoj bol trikrát sfilmovaný, naposledy v rovnomennom hollywoodskom filme v roku 2006. Kniha sa stala výborným podkladom k vzniku svojho filmového spracovania. Zatiaľ čo niektorým literárnym dielam filmové spracovanie rôznymi stratégiami zhutnenia deja odoberie natoľko, že predlohu takmer nespoznáme, v prípade Farebného závoja je to opačne. Rozhodnutie nepridržiavať sa puritánsky verne predlohy a pozmeniť záverečné vyznenie len podčiarklo a zvýraznilo kvality príbehu, ako aj jeho hlavnú myšlienku, čo dokazuje vynikajúci cit pre text, či už režiséra, alebo scenáristu.
MAĽOVANÝ ZÁVOJ FILM DRÁMA ROMANTIKA NA MOTÍVY ROMÁNU OD W. SOMERSETA MAUGHAM S TITULKAMI
Isté nuansy rukopisu a najmä idiolektu oboch tvorcov (autora a režiséra) sa citeľne líšia, avšak veľmi citlivá filmová adaptácia dokázala priblížiť dielo súčasnému divákovi bez istého temporálneho dištancu, ktorý je pri čítaní diel začiatku minulého storočia prirodzene citeľný, a zachovala práve toľko, aby nestratila autenticitu diela a jeho posolstva. Napriek tomu však knižné dielo zostáva kvalitným čitateľským materiálom, ktorý si už takmer storočie stále získava nových a nových čitateľov.
V českom jazyku bol román publikovaný už v roku 1929, pričom v súčasnosti vychádza už po druhýkrát v novom preklade Pavla Pokorného v edícii Súčasná svetová próza. Na záver nemožno inak, než odporučiť tak knihu Farebný závoj, ako aj jej filmové stvárnenie.