Matúš Vallo sa stal novým primátorom hlavného mesta SR Bratislavy, pričom kandidoval s podporou mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko a Spolu-občianska demokracia. Svoje víťazstvo označil za prejav dôvery voličov "slušných a čestných odborníkov, ktorí majú radi Bratislavu a jediným ich motívom sa vydať na túto cestu je úprimná snaha zmeniť mesto k lepšiemu". Vyjadril presvedčenie, že výsledok volieb nie je iba želaním zmeniť politikov. Poukázal na to, že kampaň, ktorú so svojím tímom viedol, bola slušná, transparentná, kreatívna a najmä sa diala priamo medzi ľuďmi.
Nový primátor zdôraznil, že nastáva obdobie spolupráce. Poďakoval sa svojim podporovateľom, najbližšej rodine i všetkým Bratislavčanom, s ktorými sa počas svojej kampane stretol. "Načerpal som od vás nielen energiu, no mnohému som sa od vás naučil - pokore, načúvaniu i trpezlivosti," uviedol.
Pred novinárov predstúpil po tom, čo mal po viac ako štvrtine spočítaných okrskov výrazný náskok pred ostatnými protikandidátmi. Víťaz boja o post primátora Bratislavy Matúš Vallo (Progresívne Slovensko, Spolu-občianska demokracia) porazil podľa zatiaľ neoficiálnych výsledkov v komunálnych voľbách svojho protikandidáta - dosluhujúceho šéfa bratislavskej samosprávy Iva Nesrovnala rozdielom 29 047 hlasov voličov.
Vallo sa na brífingu označil za bratislavského víťaza. Po zrátaní takmer tretiny hlasov mal viac ako desaťpercentný náskok pred druhým Václavom Mikom. "V Bratislave sa dnes podarila veľká vec," vyhlásil. Václav Mika v záverečnom volebnom brífingu uviedol: "Víťaz je len jeden, a ten je istý." Neskôr dodal: "Realita je pomerne jasná. Pre mňa je to hodnotenie o tom, že víťaz je len jeden a víťaz je jasný. Ten na seba berie zodpovednosť za riadenie nášho mesta."
Volebný štáb Matúša Valla sa menil na párty, kde hostia tancovali a panovala očakávaná eufória. Nálada u Valla neupadala, zatiaľ čo v štábe Iva Nesrovnala sa s pokročilou hodinou sála pomaly vyprázdňovala. Václav Mika sa pred novinármi objavil bez úsmevu a s únavou v hlase, zatiaľ čo supporters Matúša Valla boli presvedčení o jeho víťazstve.
Prvé kroky a vízia nového primátora
Po nástupe do úradu, ktorý mal nastať zhruba o mesiac, boli prvé kroky nového primátora zamerané na pracovné záležitosti. Matúš Vallo, ktorý je architekt a vyštudoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, mal bohaté skúsenosti z mestského aktivizmu. Bol zakladateľom iniciatívy Mestské zásahy, ktorá vygenerovala viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v slovenských a českých mestách.
Vallo sa venoval aj témam ako verejný priestor, územné plánovanie, rozvoj mesta, doprava, architektonické súťaže, dátová politika, participácia a komunikácia, zeleň a životné prostredie, či strategické plánovanie. Svoju víziu mesta prezentoval v publikácii "Plán Bratislava", ktorá obsahovala dlhodobé smerovanie mesta.
Kľúčové oblasti Vallovej politiky
Primátor Vallo sa zameral na niekoľko kľúčových oblastí:
Doprava
V oblasti dopravy sľuboval Matúš Vallo, že Bratislavčania sa budú pohybovať po meste rýchlejšie, menej času strávia v zápchach a budú zažívať menej stresu pri parkovaní. Konkrétne sľúbil napríklad vybudovanie záchytných parkovísk na okraji mesta, jednotnú parkovaciu politiku, lepšiu MHD, 25 kilometrov nových oddelených cyklotrás, dobudovanie električkovej trate v Petržalke a výstavbu ďalších nových tratí, ale aj budovanie napojení na budúce železničné zastávky v meste.
V oblasti MHD došlo k obnove vozového parku, vytvoreniu autobusových pruhov, pribudli elektronické tabule na zastávkach a zaviedla sa doprava do niektorých novoobývaných oblastí. Nezrealizovalo sa však zavedenie expresných liniek. Kontroverzne bolo vnímané aj zrušenie 15-minútového lístka či Bratislavskej mestskej karty, hoci sa zlacnili ročné električenky.
Vybudovali sa dve záchytné parkoviská - jedno v Rači so 163 parkovacími miestami a jedno na juhu Petržalky s 53 parkovacími miestami. Nová parkovacia politika bola spustená postupne v piatich zónach, čo však spôsobilo problémy pre obyvateľov mimo týchto zón.
Čo sa týka električkových tratí, sľubované nové trate, vrátane predĺženia trate v Dúbravke, Ružinove a do Podunajských Biskupíc, sa do konca roka 2023 nestihli postaviť, čo znamenalo riziko straty eurofondov. Kritika smerovala na magistrát za administratívne omeškania pri projekte.
V oblasti cyklodopravy sa namiesto sľubovaných 25 kilometrov nových oddelených cyklotrás vybudovalo len 4,5 kilometra. Napriek tomu sa vníma snaha vedenia mesta o podporu rozvoja cyklistickej dopravy pozitívne, s dôrazom na kvalitu a bezpečnosť.
Urbanizmus a verejné priestory
Vallo sľúbil zriadenie Kancelárie ombudsmana pre stavebnú činnosť a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), ktoré boli aj zriadené. MIB sa stal nástrojom pre tvorbu novej kvality mesta v oblasti urbanizmu a architektúry. Najzásadnejším dokumentom, ktorý MIB vypracoval, je Územný plán mesta Bratislava.
V oblasti urbanizmu však pretrvávala potreba nového územného plánu, keďže súčasný bol spracovaný v roku 1996. Kritizovaná bola aj rozdrobenosť a neprehľadnosť existujúcich urbanistických materiálov.
Činnosť MIB bola pre verejnosť menej viditeľná v porovnaní s podobnými inštitútmi v iných mestách. Objavili sa aj pochybnosti o kvalite projektov a nedostatočnej participácii s občanmi.
Jedným z významných projektov bolo aj vedenie električkovej trate po Pribinovej ulici pred SND, ktoré bolo prevzaté od developera a vyvolalo kontroverzie kvôli možným negatívnym vplyvom na budovu divadla.
Vallo sa tiež zameral na boj proti vizuálnemu smogu, pričom mesto uzatvorilo dohody s prevádzkovateľmi reklamných stavieb s cieľom odstrániť veľké reklamné plochy.
Sociálna oblasť
V sociálnej oblasti Vallo sľúbil zvýšenie počtu dostupných nájomných bytov a zlepšenie kvality a dostupnosti opatrovateľskej služby pre starších ľudí. Taktiež sa plánovalo osadenie tisícky "originálnych bratislavských lavičiek" a spolupráca s mestskými časťami pri výstavbe nových škôlok.
Kroky magistrátu v sociálnej oblasti boli vnímané pozitívne. Zmapovali sa pozemky a budovy vhodné na výstavbu nájomných bytov a naplánovali sa viaceré výstavby. Chválený bol aj projekt Housing first pre bezdomovcov a stratégia bývania.
Mesto tiež zabezpečilo pravidelné financovanie sociálnych služieb a priblížilo sa k efektívnym riešeniam bezdomovectva.
Zeleň a životné prostredie
V oblasti zelene a životného prostredia sa však objavili aj sklamania. Ochranári kritizovali výruby vzrastlých stromov bez výrubových konaní a neodborné orezávanie stromov.
.pod lampou s Matúšom Vallom: Ako prežije hlavné mesto?
Osobné pozadie a rodina
Matúš Vallo (nar. 18. september 1977 v Bratislave) je architekt a od roku 2018 primátor Bratislavy. Vyštudoval strednú školu v Ríme a architektúru na Slovenskej technickej univerzite. Absolvoval výskumný pobyt na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Je vnukom básnika a bývalého ministra kultúry Miroslava Válka. Jeho matka, Miroslava Vallová, je riaditeľkou Literárno-informačného centra. Matúš Vallo uviedol, že o svojej nevlastnej rodine (dcéra jeho otčima, Ivana Počiatková, je manželkou bývalého ministra Jána Počiatka) sa dozvedel až na konci strednej školy a s touto časťou rodiny neudržiava žiadny vzťah.
Jeho životnou láskou a oporou je manželka Linda Vallová, s ktorou je už vyše 20 rokov. Linda Vallová, manažérka speváčky Jany Kirschner, ho podporovala aj počas volebnej noci. Hudobník zložil Linde aj pieseň.
Finančná situácia mesta a kritika
V neskoršom období sa objavili kritické hodnotenia finančnej situácie Bratislavy pod vedením primátora Valla. Mesto bolo označené za "finančný labyrint" s dlhom takmer 49 percent v pomere k bežným príjmom a záväzkami po lehote splatnosti na úrovni 1,6 percenta. Porovnanie s Trenčínom, ktoré hospodári lepšie, poukázalo na nedostatky v riadení mesta.
Zvýšenie daní z ubytovania a nehnuteľností v roku 2024 bolo vnímané len ako náplasť na rozpočtové diery, zatiaľ čo školy chátrajú, doprava kolabuje a verejné priestory zostávajú nedokončené.
Aj keď štrukturálne nedostatky financovania samospráv sú realitou, Bratislava sa spoliehala na úvery, zatiaľ čo Trenčín hľadal úspory. Transparentnosť, ktorá bola Vallovou prioritou, sa podľa kritikov stráca v neprehľadných rozpočtoch a nejasných prioritách.
Úspechy a neúspechy v praxi
Počas štyroch rokov vo funkcii sa Vallovi podarilo v oblasti MHD obnoviť vozový park a vytvoriť autobusové pruhy. Zaviedla sa aj doprava do niektorých novoobývaných oblastí.
V oblasti sociálnej politiky sa zmapovali pozemky pre nájomné byty a začala sa spolupráca s investormi. Chválený bol projekt Housing first a stratégia bývania.
Medzi nesplnené sľuby patrilo najmä budovanie nových električkových tratí a výstavba 25 kilometrov cyklotrás. V oblasti urbanizmu pretrvávala potreba nového územného plánu a kritizovaná bola činnosť Metropolitného inštitútu Bratislavy.
