V roku, v ktorom si pripomíname 500. výročie začiatku reformácie, je dôležité upriamiť pozornosť k tomuto jubileu. Pre dedičov Lutherovej reformácie je to príležitosť nájsť alebo znovu objaviť zdroj duchovného povzbudenia a nového nadšenia pre Božie veci na tomto svete.
Vplyv Lutherovej reformácie na dejiny
Lutherova reformácia sa zapísala nezmazateľnými literami do dejín nielen cirkvi, ale aj celého ľudstva. Predstavuje duchovné hnutie, ktoré svojím obsahom zanechalo stopy na náboženskom, kultúrnom, sociálnom a politickom živote Európy a čiastočne aj iných svetadielov. Po odstupe času sa verní potomkovia vďačne zamýšľajú a hodnotia toto dielo a uvažujú nad odkazom, ktorý z neho vyplýva.
Počiatky reformácie
Jubileum 500. výročia reformácie stredovekej cirkvi je pre nás významné. Bezprostredným podnetom pre Lutherovo hrdinské vystúpenie v záujme obnovy stredovekej cirkvi v hlave a údoch bola skazenosť stredovekej cirkvi, predovšetkým vypísanie odpustkov pápežom Levom X. Uverejnenie jeho 95 téz pribitím na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu 31. októbra 1517 našlo veľkú ozvenu v jeho krajine, ale aj v celej Európe.
Šírenie Lutherových myšlienok
Meno jednoduchého, a predsa nebojácneho augustiniánskeho mnícha Martina Luthera, jeho na Písme Svätom založené nebojácne vyznávanie Ježiša Krista ako Spasiteľa na ríšskom sneme vo Wormsi, ako aj celá jeho činnosť ako profesora svätej teológie a hlboko veriaceho vykladača všetkých kníh Biblie prenikli celou Európou a dostali sa aj do východoeurópskeho priestoru, to znamená aj do vtedajšieho Uhorska, teda aj dnešného Slovenska, do vlasti našich predkov. Reformačné dielo Martina Luthera nebolo len povrchne známe, ale zapustilo hlboké korene a bolo s nadšením prijímané. Jeho vystúpenie proti bludom stredovekej cirkvi a za obnovu cirkvi Ježiša Krista treba chápať ako prejav poslušnosti viery slovu živého Boha.
Lutherovo vieroučné poznanie
Luther vedel, že slovo Božie platí cirkvi naplno, že patrí k jej podstate. K tomuto poznaniu dospel, keď správne pochopil Písmo sväté, keď našiel jeho stredobod, totiž Krista - Toho, v ktorom je stelesnený sám večný Boh. Toto poznanie ho viedlo k poznaniu: Jedine Kristus (solus Christus), jedine milosť (sola gratia), jedine viera (sola fide). Toto vyznanie poznáme ako ospravedlnenie hriešnika pred Bohom.
Vernosť našich predkov čistému učeniu cirkvi v Lutherovom chápaní sa dokazovala nielen vo vyznaniach, ale aj v každodennom živote a konaní evanjelikov. Lutherovo učenie bolo pre nich oheň, ktorý ich zohrieval v radosti i v žiali, a na ktorý spomíname aj my dnes s veľkou úctou a láskou. Požehnaný vplyv Lutherovej reformácie sa prejavil aj v tom, že po určitom čase došlo k realizácii túžob slovenského národa. Lutherova reformácia sa zasadzovala za to, aby reč každého národa sa vyvíjala a mala svoje miesto aj v bohoslužobnom živote.
Význam pre súčasnosť
Učme sa zo skúseností Dr. Martina Luthera, z jeho vieroučného precitnutia a nového pohľadu viery. To, čo zmenilo jeho život, bolo práve správne pochopenie evanjelia Ježiša Krista a Božej spravodlivosti. Pán Boh prijíma a ospravedlňuje človeka zo svojej milosti. Za všetko zaplatil Boh - v Ježišovi Kristovi. Týmto novým poznaním našiel Luther prístup, cestu k Božej milosti, pevný základ viery, a tak aj celého svojho života.
Reformácia a umenie
500 rokov reformácie sú aj päťstoročnými dejinami ľudskej slobody. Tento vývoj sa vzťahuje okrem spoločnosti a politiky aj na oblasť umenia. Výstava sústreďuje pozornosť na západoeurópsku tlačovú grafiku. Grafika zohráva v priebehu dejín umenia vždy zvláštnu úlohu, keď sa mení spoločnosť. V dejinách reformácie zohral Albrecht Dürer (1471-1528) zvláštnu úlohu, pretože okrem iných prispel sám aktívne k jej rozšíreniu. Jeho drevorezy sú na základe ich presnosti v zobrazení detailov, zvlášť ľudského tela, výrazom humanizmu, ktorý stavia človeka do stredu.
Lutherova Biblia a jej ilustrácie
Martin Luther preložil Bibliu zo starej hebrejčiny, aramejčiny a starogréčtiny do nemčiny a zverejnil kompletné dielo v roku 1534. To bolo už ilustrované početnými drevorezmi. Luther položil svojím prekladom základný kameň pre jednotný nemecký jazyk, ktorý dovtedy neexistoval. Tento jednotný jazyk mohli rozumieť a ním rozprávať všetky nemecké kmene. Tak sa stal tento biblický preklad znovu a znovu témou pre ilustrovanie vynikajúcimi umelcami ako Gustav Doré. On sám bol katolík, dosiahol však najväčší úspech so svojimi 230 drevorytmi k Lutherovej Biblii, predovšetkým v USA. Prehľad o živote Martina Luthera sprostredkujú ilustrácie Gustáva Königa.
V 20. storočí boli jednotlivé knihy a evanjeliá Lutherovej Biblie stále viac a viac vyberané pre umeleckú interpretáciu. Zatiaľ čo dovtedy umenie opisovalo Luthera a reformáciu, práve v nemeckom expresionizme bola táto umelcami sama vykladaná a porovnávaná s vlastnými životnými skúsenosťami. Viera sa stáva zrazu „klincom za obrazom, ktorý je síce neviditeľný, ale každý jeden nesie“. To je nové a umožňuje priestor pre diskusie. Viera nie je viac opisovaná v umení výlučne ako úcta transcendentného, ale musí byť žitá v každodennom živote. Na tomto základe je umenie ako u Otto Dixa spoločenskokritické. To je tiež zmysel výstavy ukázať, ako sa umenie a viera stáva vždy individuálnejšia.
Reformácia a hudba
Dňa 31. októbra 1517 pribil na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu dr. Martin Luther 95 výpovedí proti odpustkom, prostredníctvom ktorých kritizoval spôsoby stredovekej cirkvi, ktorá zneužívala svoje postavenie a z opravdivého pokánia a Božej milosti urobila predmet obchodu. Lutherove tézy vyvolali silné reformačné hnutie, ktoré výrazným spôsobom zasiahlo do behu dejín v Nemecku, ale i v celej Európe. Reformácia okrem dôrazov na Sola redemptione Christi, Sola Scriptura, Sola fide, Sola gratia priniesla veľké zmeny aj do bohoslužobného života a jeho liturgického stvárnenia.
Vďaka materinskej reči a odklonu od stredovekých módov k ľudovejšej melodike sa mohlo do spevu piesní zapojiť celé zhromaždenie. Bohoslužobný život obohacovala aj organová hra. Úlohou organa bolo uvádzať spev chrámového zhromaždenia. Luther mal od mladosti mimoriadne vrelý vzťah k hudbe podporený štúdiom na artistickej fakulte v Erfurte. Bol členom speváckych zborov, vynikajúcim hráčom na lutne a mal pekný tenor. Mnohé texty svojich piesní zaodel vlastnou melódiou. Najznámejší Lutherov hymnus je Ein feste Burg, ktorý sa stal hymnou evanjelickej cirkvi. Jeho názory na hudbu mimoriadnym spôsobom zúročil predovšetkým J. S. Bach.
Hudobné skvosty na Slovensku
Jedným z hudobných skvostov Slovenska je barokový dvojmanuálový organ s pôvodným píšťalovým fondom, ktorý sa nachádza v Drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku (1717) a pochádza od levočského organára Vavrinca Čajkovského. Jeho výstavbu dokončil v roku 1720.
Výstavy k výročiu reformácie
V roku 2017 si protestantské cirkvi pripomínali 500. výročie reformácie. „Reformácia bola procesom, ktorý mal za cieľ reformovať rímskokatolícku cirkev, pričom za jej začiatok sa zvyčajne považuje zverejnenie 95 téz Martina Luthera v roku 1517,“ hovorí Adrián Kobetič, kurátor výstavy. Prvé známky reformačného procesu sa na Slovensku objavili krátko po zverejnení spomenutých Lutherových téz, čo rozpútalo dlhú a rozmanitú históriu protestantizmu, ktorá sa píše doteraz.
Autorkou výtvarných podkladov je architektka prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., ktorá na podkladové plátno zachytila rozmanité námety z dejín Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku. „Na základe jej návrhov ženy v jednotlivých seniorátoch ECAV pod vedením výšivkárky Emílie Fojtíkovej vyšili námet gobelínovou technikou, čím zvečnili obraz prostredníctvom precízneho vrstvenia nití.“ Celý projekt tvorby obrazov mal výrazne komunitnú povahu. Jeho cieľom bolo nielen pripomenúť si dejiny ECAV na Slovensku, ale aj spojiť veriacich naprieč celým Slovenskom. „Jednotlivé obrazy zachytávajú cirkevných hodnostárov a hodnostárky, farárov a farárky, spisovateľov a spisovateľky a tiež iné významné osobnosti.“
Výstava bude pre návštevníkov pripravená v radničnej kaplnke od 16. do 23. augusta v nasledovných otváracích časoch: počas dní festivalu (18.8. - 20.8.) od 10:00 h do 19:00 h, ostatné dni v poobedných hodinách od 13:00 h do 19:00 h. Okrem tejto výstavy nájdete druhú v priestoroch Čepan gallery na Nádvorí, kde zastrešuje „Čarovné nite v čipke“ Klub trnavských paličkárok. „Čarovné nite v čipke“ budú trvať od 16. do 23. augusta.
