Päťstoročné dejiny reformácie sú zároveň päťstoročnými dejinami ľudskej obrody a slobody. Vychádzajúc z myšlienok humanizmu 15. a 16. storočia, mohla sa vyvinúť nielen reformácia Martina Luthera, ale aj myšlienky osvietenstva až po naše dnešné chápanie civilizácie a demokracie. Tento vývoj sa vzťahuje okrem spoločnosti a politiky aj na oblasť umenia. Pod Reformáciou sa v Európe rozumejú veľké náboženské hnutia, usilujúce sa o nápravu západnej kresťanskej cirkvi. Reforma smerovala k dvom hlavným cieľom - k presnému dodržiavaniu etických zásad kresťanstva a k odstráneniu svetskej moci cirkvi.
Počiatky a význam reformácie
Reformačné snahy sa začali pred 500 rokmi vystúpením kňaza Martina Luthera proti predávaniu odpustkov dominikánskeho mnícha Jána Tetzela. Dňa 31. októbra 1517 Luther pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu svojich 95 výpovedí proti odpustkom a ďalším cirkevným priestupkom. Prostredníctvom nich kritizoval spôsoby stredovekej cirkvi, ktorá zneužívala svoje postavenie a z opravdivého pokánia a Božej milosti urobila predmet obchodu. Už 500 rokov si 31. októbra pripomína značná časť kresťanov udalosť, ktorá zasiahla ľudstvo nebývalým spôsobom.
Dejiny katolíckej cirkvi zaznamenali veľa pokusov o nápravu. Najznámejšie je františkánske hnutie v 13. storočí a najmä husitské hnutie v Čechách v 15. storočí. Niektorí reformátori boli vyhlásení za kacírov a boli upálení, ako Ján Hus. 15. storočie bolo obdobím rozvoja ľudovej zbožnosti, ktorá však bola v protiklade k „úradnej“ cirkvi, kde často išlo len o moc a bohatstvo. Sociálne rozpory sa najviac prejavovali v Nemecku, kde sa zhoršovalo postavenie nielen nižšej šľachty, ale najmä poddaných.
Lutherove tézy vyvolali silné reformačné hnutie, ktoré výrazným spôsobom zasiahlo do behu dejín v Nemecku, ale i v celej Európe. Na ilustráciu uvádzame dve tézy:
- Téza 27: „Tí, ktorí predstierajú, že duša vyjde z očistca, len čo zazvoní groš v pokladničke, hlásajú nepravdu.“
- Téza 43: „Kresťanov treba učiť, že ten, kto chudobným niečo dá alebo biednemu požičia, urobí lepšie, ako keď kúpi odpustky.“
Luther okrem iného spochybnil aj platnosť pápežovho nároku na prvenstvo v cirkvi. Oponent Luthera, teológ Ján Eck, v diskusii k jeho tézam konštatoval, že Husovo učenie už bolo usvedčené ako kacírske, takže aj Lutherovo učenie je kacírske. V roku 1520 pápež Lev X. odsúdil Lutherovo učenie a keďže Luther svoje učenie neodvolal, bol v roku 1521 exkomunikovaný.
Na ríšskom sneme vo Wormse, ktorý zvolal rímskonemecký cisár Karol V. Habsburský, Luther na otázku, či odvolá svoje učenie alebo nie, odpovedal: „Kým ma o chybe nepresvedčí Písmo alebo jasný dôvod, neodvolám, lebo nie je ani bezpečné, ani čestné konať proti vlastnému svedomiu.“ Luther bol obvinený z kacírstva, no jeho smelé vystúpenie malo obrovský ohlas v celom Nemecku.
Rozšírenie reformácie a jej kľúčové postavy
Pod vplyvom Luthera nastal veľký reformačný pohyb aj vo Švajčiarsku. Jeho vedúcou osobnosťou bol Ulrich Zwingli, kazateľ v Zürichu. Jeho reformáciu predstavovala cirkev „oslobodená od odpustkov, pútí, nespočetných cirkevných obetí, pôstov, sviatkov, sviec, svätenej vody, spovede, celibátu, modlitebného mrmľania, strachu pred očistcom.“ Zavrhoval aj inštitúciu pápežstva. Po Wittenbergu a Zürichu sa tretím centrom reformácie stala Ženeva, kam sa počas prenasledovania presťahovali francúzski protestanti. Medzi nimi bol aj Ján Kalvín (1509-1564). V učení Kalvína sa zdôrazňovala predovšetkým usilovnosť, striedmosť a osobná statočnosť. Bohatosť chrámov a cirkevné obrady u kalvínov nič neznamenali. Spojením Zwingliho a Kalvínovho učenia vznikla tzv. Reformovaná kresťanská cirkev.
Myšlienky reformácie sa začali šíriť z Nemecka do škandinávskych a pobaltských krajín. Luteránska reformácia ako štátne náboženstvo bola uzákonená v roku 1530 vo Švédsku a v roku 1536 v Dánsku. Luteránstvo sa šírilo aj medzi nemeckým obyvateľstvom v Uhorsku, Poľsku a východnom Pobaltí. Okrem Martina Luthera oddelenie cirkvi od štátu považovali za potrebné o. i. aj Angličan John Locke a americký „Otec zakladateľ“ Thomas Jefferson. Odluku cirkvi od štátu požadovali v roku 1989 aj občania v Československu počas Nežnej revolúcie.
Vplyv reformácie na Slovensku a významné osobnosti
Reformovaná kresťanská cirkev a Evanjelická cirkev augsburského vyznania majú za sebou necelých päť storočí trvajúcu púť. Zásluha spočíva v tom, že sa stali stúpencami Kalvínových a Lutherových myšlienok, ktoré iniciovali obnovu kresťanskej cirkvi. V Uhorsku sa tieto snahy preukázali koncom roka 1518 a rýchlo získali na popularite. Evanjelici písali bohatú, pohnutú, ale úspešnú históriu. Dali Slovensku napríklad Štúra, Štefánika alebo Dubčeka, ale aj mnoho ďalších dejateľov, buditeľov či umelcov. Obetavým evanjelickým kňazom vďačia za vzdelanie celé generácie ľudí, nebojácnym evanjelickým národovcom za slovenský jazyk a všeobecne kultúrne a národné povedomie, uvedomelým evanjelickým zemanom zas všetci za všemožnú podporu.
Z evanjelického prostredia vzišli osobnosti zvučných aj menej známych mien, ktoré formovali celé generácie obyvateľstva dnešného Slovenska. Boli a sú medzi nimi významní básnici, divadelníci, herci, hudobníci, kňazi, lekári, maliari, novinári, osvetári, pedagógovia, politici, režiséri, skladatelia, speváci, spisovatelia, štátnici, vedci, vojaci i vynálezcovia. Medzi nimi možno spomenúť mená ako:
- Koloman Banšel, Július Barč-Ivan, Miloš Alexander Bazovský, Matej Bel z Očovej, Ján Levoslav Bella, Ján Botto, Karol Braxatoris, Vladimír Clementis, Štefan Marko Daxner, Pavol Dobšinský, Matúš Dula, Dušan Fajnor, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, Ľubomír Feldek, Jaroslav Filip, Ján Francisci, Edita Gruberová, Maša Haľamová, Michal Miloslav Hodža, Milan Hodža, Jozef Ľudovít Holuby, Matej Hrebenda, Jur Hronec, Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban-Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Ján Chalupka, Samo Chalupka, Ján Jamnický, Dušan Jamrich, Peter Jaroš, Ján Jesenius, Janko Jesenský, Dušan Jurkovič, Samuel Jurkovič, Anna Jurkovičová, Ján Kalinčiak, Dušan Kállay, Milan Kňažko, Ján Kollár, Janko Kráľ, Ivan Krasko, Martin Kukučín, Karol Kuzmány, Milan Laluha, Eliáš Láni, Milan Lasica, Ján Lehotský, Jozef Lettrich, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Matuška, Janko Matúška, Elena Maróthy-Šoltésová, Ladislav Medňanský, Hana Meličková, Samuel Mikovíny, Dušan Mitana, Ladislav Nádaši-Jégé, Juraj Nvota, Štefan Osuský, Július Pántik, Viliam Pauliny-Tóth, Kamil Peteraj, Ľudmila Podjavorinská, Stano Radič, Martin Rázus, Mária Rázusová-Martáková, Milan Rúfus, Vladimír Roy, Kristína Royová, Ján Simonides, Andrej Sládkovič, Božena Slančíková-Timrava, Ján Smrek, Aurel Stodola, Pavel Jozef Šafárik, August Horislav Škultéty, Jozef Škultéty, Dionýz Štúr, Karol Štúr, Martin Šútovec, Samo Tomášik, Juraj Tranovský, Dežo Ursiny, Elena Vacvalová, Terézia Vansová, Rudolf Viest, Jonáš Záborský, Hana Zelinová, Samuel Zoch.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na území Slovenska.
Hudba v reformačnom hnutí a Lutherov odkaz
Reformácia okrem dôrazov na Sola redemptione Christi, Sola Scriptura, Sola fide, Sola gratia priniesla veľké zmeny aj do bohoslužobného života a jeho liturgického stvárnenia. Vďaka materinskej reči a odklonu od stredovekých módov k ľudovejšej melodike sa mohlo do spevu piesní zapojiť celé zhromaždenie. Bohoslužobný život obohacovala aj organová hra. Úlohou organa bolo uvádzať spev chrámového zhromaždenia.
Luther mal od mladosti mimoriadne vrelý vzťah k hudbe podporený štúdiom na artistickej fakulte v Erfurte. Bol členom speváckych zborov, vynikajúcim hráčom na lutne a mal pekný tenor. Mnohé texty svojich piesní zaodel vlastnou melódiou. Najznámejší Lutherov hymnus je Ein feste Burg, ktorý sa stal hymnou evanjelickej cirkvi. Jeho názory na hudbu mimoriadnym spôsobom zúročil predovšetkým J. S. (Bach).
Jedným z hudobných skvostov Slovenska je barokový dvojmanuálový organ s pôvodným píšťalovým fondom, ktorý sa nachádza v Drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku (1717) a pochádza od levočského organára Vavrinca Čajkovského. Jeho výstavbu dokončil v roku 1720.
Miesta spojené so životom Martina Luthera
Nemecko si významnú udalosť reformácie pripomína množstvom zaujímavých podujatí, spojených s pôsobením tohto významného reformátora. Mnohé miesta dodnes uchovávajú pamiatku na život a dielo Martina Luthera:
- Wittenberg: Mesto, kde Luther pribil 95 výpovedí na dvere zámockého kostola a kde je aj pochovaný. Medzi významné miesta patrí Lutherov dom, Zámocký kostol, Mestský kostol, Univerzita (Augusteum) a Melanchtonov dom.
- Lutherstadt Mansfeld: Banícke mesto, kde bývali Lutherovci po presťahovaní z Eislebenu. Tu sa nachádza rodičovský dom, škola, Lutherova fontána, zámok grófov z Mansfeldu a mestský kostol sv. Juraja.
- Lutherstadt Eisleben: Rodisko a miesto úmrtia Martina Luthera. Tu si môžete prezrieť rodný dom, dom úmrtia, pomník, kostol Petra a Pavla (miesto krstu M. Luthera) a kostol Sv. Ondreja (miesto poslednej Lutherovej kázne).
- Halle (dnešná Univerzita M. Luthera): Tu sa nachádza mestský kostol Marienkirche/Marktkirche s Lutherovou kazateľňou a originálom posmrtnej masky, fara superintendenta Justusa Jonasa, Dóm a rezidencia kardinála Albrechta, ako aj komplex budov nadácie Augusta H. Franckeho (pietistického nasledovníka Luthera).
- Torgau: Vojnou neporušené mesto na rieke Labe, bývalé sídlo saských kurfirstov. Na miestnom hrade bol posvätený prvý protestantský kostol v Nemecku. Lutherova manželka Katarína sa sem presťahovala po jeho smrti a je pochovaná v Marienkirche. V Nikolaikirche Luther prvýkrát krstil a kázal v nemčine.
- Erfurt (durínsky Rím): Sídlo Univerzity, kde v rokoch 1501 - 1505 Luther študoval a kde 17. júla 1505 vstúpil do Augustiniánskeho kláštora. Prehliadka zahŕňa pevnosť Petersberg, dómkostol Márie a kostol sv. Severa a návštevu bývalého Augustiniánskeho kláštora s Lutherovou celou.
- Eisenach: Mesto, ktoré Luther nazval „mojim milovaným mestom“. Ako žiak býval v dome rodiny Cotta (dnešný Lutherov dom s múzeom).
- Hrad Wartburg: Po ríšskom sneme vo Wormse v roku 1521 Luther odmietol odvolať svoje učenie a ukrýval sa tu ako rytier Jörg pod ochranou saského kurfirsta až do roku 1522. Taktiež tu preložil Nový Zákon do nemčiny. Možno si prezrieť Lutherovu izbu, kde prekladal a „bojoval s diablom“.
- Drážďany: V centre mesta sa nachádza znovuvybudovaný evanjelický kostol Frauenkirche (pôvodne kostol Našej Milej Panny Márie) a Lutherov pomník.
Martin Luther, reformácia a národ | Dokument DW
Odkaz a pripomínanie 500. výročia reformácie
Učenie Martina Luthera, založené na Písme, si postupne osvojili kresťania v mnohých krajinách a dostalo sa až k nám. Nie je v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania taký cirkevný zbor, ktorý by si toto významné výročie nepripomínal a nešíril myšlienky reformácie nielen medzi svojimi členmi. Dr. Martina Luthera a jeho učenie sa pripomínalo počas celého roka. Nemenej slávnostné boli aj služby Božie v deň reformácie, keď sa kostoly bohato zaplnili tak v Železníku, ako aj v Giraltovciach. V Železníku poslúžili deti z detskej besiedky a v Giraltovciach zborový spevokol, ktorý bol jedinečný a pripravený pre túto slávnosť. Hudobným programom poslúžili aj učitelia zo ZUŠ z Hanušoviec nad Topľou. Akordeón, gitara a flauta rozozvučali kostoly a poukázali na Lutherov odkaz, že popri slove Božom je hudba jedným z najkrajších a najnádhernejších darov Božích, jedným z najlepších umení.
Príbeh Dr. Martina Luthera, jeho významné zlomové životné okamihy, spojil do kázne brat zborový farár. V záverečnej časti slávnostných služieb Božích v obidvoch kostoloch odovzdali zborový farár a zborový dozorca ďakovné listy k 500. výročiu reformácie za aktívnu a obetavú prácu v cirkevnom zbore všetkým súčasným aj bývalým presbyterom a funkcionárom, ktorí ochotne prijali službu. Pri záverečných slovách hymny si určite každý spomenul na autora Dr. Martina Luthera, na jeho dielo, na učenie ktoré zmenilo svet, ale aj na silu tých slov a na to, kto je naším hradom prepevným.