Súčasťou najkrajších sviatkov roka sú neodmysliteľne aj známe vianočné hity, ktoré umocňujú sviatočnú atmosféru. Medzi najhranejšie slovenské vianočné skladby patrí pieseň Každý deň budú vraj Vianoce, ktorú v roku 1991 nahrala skupina Lojzo spolu s Mirom Žbirkom. Hoci je dnes neoddeliteľnou súčasťou Vianoc, jej pôvod a skutočný význam sú pre mnohých prekvapením.
Pôvod a skutočný význam piesne Každý deň budú vraj Vianoce
Zvláštnosťou hitu Každý deň budú vraj Vianoce je, že jej text vznikol oveľa neskôr ako hudobný podklad. Autor hudby aj textu, Marián Kochanský, priznal, že na texte pracoval viac ako pol roka. Podľa slov Mareka Kochanského, syna Mariána Kochanského, skladba vôbec nebola robená účelovo ako vianočná. „Paradoxne, hudbu napísal za socializmu, v Československu a text vznikol až po Nežnej revolúcii, po rozdelení republiky,“ uviedol Marek Kochanský. Pôvodným zámerom autora nebolo napísať vianočnú pieseň; text mal byť metaforou očakávania lepších časov po páde socializmu.
Doba vzniku textu, po páde totalitného režimu a pred rozdelením Československa v roku 1991, jednoznačne ovplyvnila jeho obsah. Text piesne nebol primárne o Vianociach, ale skôr o odchode bývalého režimu zo Slovenska a o očakávaní toho, čo prinesie nový. „Len čas mal ale ukázať, či nájdeme v pozlátku zabalenú salónku alebo iba kamienok,“ opísal význam slov Marek Kochanský. Dodal, že „Je to nádherný text, ktorý poukazuje na to, aby sme sa netešili vopred.“
Okolnosti vzniku skladby objasnil aj Marek Kochanský: „Pesnička vyšla na štvrtej LP platni skupiny LOJZO v roku 1991. Otec k nej zložil hudbu a trochu pri nej, ako sám hovorieval: uletel, takže sa mu celkovo koncepčne nehodila do lojzovského repertoáru a preto začal rozmýšľať o spolupráci s nejakým iným umelcom či kapelou. Hudbu k pesničke Každý deň budú vraj Vianoce nahrávali muzikanti zo skupiny Fermáta na čele s Ferom Griglákom.“
Napriek tomu, že z danej pesničky dýchajú sviatočné časy, nestala sa automaticky vianočným hitom, ktorý by rotoval v rádiách. Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane. Dnes je to ikonická pieseň, ktorá je v našich končinách niečo ako „All I Want For Christmas Is You“ od Mariah Carey v Amerike. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a dnes ju aj vďaka veľmi údernému refrénu poznajú všetky generácie.
Spolupráca Lojzo a Meky Žbirka
Keďže pieseň Každý deň budú vraj Vianoce nezapadala do typického repertoáru skupiny Lojzo, Marián Kochanský začal uvažovať o spolupráci s iným interpretom. Voľba padla na Mekyho Žbirku. Marián Kochanský sa nakoniec rozhodol, že pieseň naspieva spolu s Mekym Žbirkom. Hoci ide o sólový duet dvoch spevákov, skladba sa neskôr objavila aj na albume skupiny Lojzo.
Marián Kochanský: Líder, tvorca a všestranná osobnosť
Život a tvorba
Marián Kochanský (1948 - 2005) bol nielen lídrom a dušou skupiny Lojzo, ale aj všestrannou osobnosťou s mimoriadnym tvorivým talentom. Skupina Lojzo (Ľudový orchester jednoduchej zábavy obyvateľstva) začala oficiálne fungovať v roku 1982 a v časoch svojej najväčšej slávy chrlila jeden hit za druhým, pričom sa nebránila ani spolupráci s inými interpretmi.
Popri tvorbe a spievaní veselých skladieb pracoval Marián Kochanský v domove dôchodcov. „Začal tam ako ekonóm, keďže vyštudoval ekonomickú univerzitu, a potom sa stal riaditeľom. Nastúpil po pani Tomanovej, bývalej ministerke, a zotrval tam niekoľko rokov. Bolo vidieť, že je to preňho náročné, pretože ľudia zomierali, popritom chodiť na koncerty a zabávať publikum - to bol veľký paradox. Odkedy s tým skončil, už pracoval iba v kultúre,“ hovorí jeho syn Marek.
Kochanský bol známy svojou kreativitou nielen v hudbe. Bol dobrým módnym návrhárom, navrhoval uniformy pre rôzne kapely a dokonca vymyslel „gombíkovú módu“. Mal záľubu v starožitnostiach a bol vášnivým zberateľom, okrem iného zbieral strúhadlá a sošky akordeonistov.
Ako tvorca napísal drvivú väčšinu skladieb skupiny Lojzo. Písal však aj pre iných interpretov, napríklad Elánu napísal pieseň Že mi je ľúto. „Otec sa s Jožom Rážom zo skupiny Elán stretol na festivale mládeže v Moskve a ponúkol mu túto pieseň.“
Ako Marián Kočner uveril, že mu patrí celé Slovensko
Osobný život a rodina
Marián Kochanský bol otcom dvoch detí, Denisy a Mareka. Marek Kochanský, ktorý je dnes kameraman, spomína na otca ako na dobrého a trpezlivého človeka, aj keď pri učení hry na akordeón mu občas chýbala trpezlivosť. „Bol dobrý módny návrhár,“ spomína Marek na otca, ktorý navrhoval uniformy pre skupinu Lojzo.
Kochanský mal blízke priateľstvá s hudobníkmi ako Dušan Pašek a Jožo Ráž. Často sa navštevovali a absolvovali aj rodinné dovolenky. V ich dome sa často stretávali folkoví speváci z Česka, ktorí po koncertoch prespávali u Kochanských. „Keď koncertovali v neďalekom kultúrnom dome, vždy prespali u nás. Tak sa stávalo, že cez celú obývačku boli nahádzané epedy a spalo tam päť vlasatých-bradatých členov kapely,“ rozpráva Marek.
Marián Kochanský bol známy svojou láskou k jedlu. Obľuboval klasické jedlá domácej kuchyne a denne vypil pol litra ľadového mlieka. Napriek tomu mu lekári diagnostikovali rakovinu žalúdka. Bolo to tesne pred tým, ako sa kapela Lojzo mala vybrať na turné do Ameriky. „Išiel len tak na kontrolu, že keď už ide na mesiac do Ameriky, aby ho tam niečo nechytilo.“ Po zlej správe od lekára sa rozhodol, že cestu zruší. „Bolo to preňho ťažké. Mal som s ním v posledných mesiacoch rozhovor, keď mi povedal - Marek, mali sme do tej Ameriky asi ísť, lebo toto už nestihnem.“ Nestihol, 28. apríla 2006 Marián Kochanský zomrel.
V čase predvianočnom prichádza na trh aj jeho (prekvapivo) prvá biografia s názvom „Každý deň budú vraj Vianoce/Na centrálnom trhovisku“, ktorú sa rozhodol vytvoriť jeho syn Marek spolu s kamarátkou Majkou Mikovou. Kniha mapuje jeho súkromný život s životom skupiny Lojzo.
Skupina Lojzo: História a úspechy
Skupina Lojzo (Ľudový orchester jednoduchej zábavy obyvateľstva) vznikla z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. K jednoduchým rytmom, ako je tango, polka, valčík, skupina postupne pridávala aj modernejšie rytmy a formy. Humorné texty, obsahujúce satiru a recesiu, dopĺňala skupina autoštylizáciou v teplákovom „kroji“. Počas celej svojej existencie je Lojzo štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne Že mi je ľúto, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán, alebo Každý deň budú vraj Vianoce s Mekym Žbirkom.
Úspechy skupiny Lojzo
- 1983: Za prekvapenie na prehliadke Zaprášenými cestami v Banskej Bystrici (2. miesto) bola pozvánka na Portu.
- 1987: V celoštátnej ankete niekdajšieho Československa, Zlatý slávik, sa skupina umiestnila na 22. mieste, čo predstavuje 6. miesto zo slovenských kapiel.
- 1988: Vydavateľstvo Opus udelilo skupine ocenenie Zlatý erb.
- 1989: Film „Hudobné sny“ so skupinou Lojzo v réžii J.
- 1998: V spolupráci s televíziou Markíza sa začína nakrúcať televízny hudobno-slovný seriál „Lojzovanie“. V súťaži popularity Slávik sa skupina umiestnila na 4. mieste.
- 1999: O obľúbenosti skupiny Lojzo hovorí aj to, že v anketách Zlatý slávik a Slávik zo slovenských interpretov skončila vždy do 10. miesta.
- 2001: Zmienka o kapele sa dostáva do učebnice Hudobnej výchovy pre 9. ročník.
- 2012: Návrat Mirka Lukáčika opäť do kapely a oživenie dychovými nástrojmi. Turné „30 rokov LOJZA“ po 30 miestach Čiech a Slovenska vyvrcholilo tradičným Teplákovým bálom a oslavou 30. narodenín kapely. Účinkovanie v populárnej televíznej relácii LEGENDY POPU.
- 2017: Kapela oslávila 35. výročie, s veľkolepou zábavou na Teplákovom bále.
- 2018: Lojzo je súčasťou GALA programu pri príležitosti výročia Storočnice Československa.
Významné vianočné piesne v slovenskej a svetovej hudbe
Okrem piesne Každý deň budú vraj Vianoce existuje mnoho ďalších obľúbených vianočných piesní, ktoré dotvárajú sviatočnú atmosféru nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
Slovenské vianočné hity
Medzi najpopulárnejšie vianočné piesne na Slovensku patria:
- Svet lásku má - Pavol Habera, Karel Gott, Peter Dvorský (1996)
- Najkrajšie Vianoce - IMT Smile (2010)
- Vianoce, Vianoce - Peter Nagy
- Vianočná - Miro Žbirka (2013)
- Šťastné a veselé - Marián Čekovský a priatelia (2006)
- Vianočná pieseň - Dominika Mirgová (2014)
- Tři oříšky - Iveta Bartošová
- Vianočný čas - Emma Drobná
- Šťastné a Veselé - Dominika Mirgová
- Nech už nasneží - Miro Jaroš, Nela Pocisková
- Vianoce krásne sú - Mária Čírová
- Len tento deň - Peter Cmorik, Mirka Partlová
Najkrajšie Vianoce - IMT Smile
Podľa lídra skupiny IMT Smile, Ivana Táslera, pieseň Najkrajšie Vianoce bola napísaná na objednávku a pôvodne sa mala objaviť v televíznej reklame. Vznikla spontánne a veľmi rýchlo v roku 2010. Textár Vlado Krausz sa pri písaní textu nechal ovplyvniť svojím vtedajším životom. Pôvodný text bol celkom iný a vyznieval ako kritika komerčných sviatkov, no Tásler ho požiadal, aby ho prepísal a z piesne urobil klasický song o Vianociach.
Vianoce, Vianoce - Peter Nagy
Peter Nagy napísal pieseň Vianoce, Vianoce, ktorá rozpráva o tom, že nie každý má to šťastie a stretne v živote lásku. Podľa jeho názoru v tomto období viac než inokedy zraňujú ľudí debaty o rodinnom krbe a rodinnom šťastí. Vyzýva poslucháčov, aby si v tento sviatočný čas vstúpili do seba a boli dobrí nielen k sebe, ale i k ostatným.
Vianočná - Miro Žbirka
Prvá vianočná pieseň legendárneho Mira Žbirku Vianočná uzrela svetlo sveta v roku 2013 v londýnskych štúdiách Abbey Road. Inšpiráciou k jej napísaniu mu bol príbeh z vojenského prostredia, keď počas prvej svetovej vojny vojaci armád, bojujúcich proti sebe, uzavreli prímerie. Vo videoklipe sú použité ukážky z televízneho spravodajstva, plného reportáží o vojne, bojoch a ranených.
Šťastné a veselé - Marián Čekovský a priatelia
Pieseň Šťastné a veselé zložil v roku 2006 Marián Čekovský, ktorý si k spolupráci prizval viacero úspešných slovenských hudobníkov. Hudobný podklad nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a každý zo zúčastnených interpretov musel najskôr naspievať pieseň samostatne. Jej konečná verzia sa nachádza na albume Priatelia Vianoc, nahranom pre známy potravinový reťazec. Skladba sa stala veľmi populárnou.
Vianočná pieseň - Dominika Mirgová
Skladba Vianočná pieseň z roku 2014 vznikla v čase, keď Dominika Mirgová spolupracovala a nahrávala s Mirom Jarošom, ktorý je tiež autorom textu. Videoklip je naozaj jednoduchý, speváčka v ňom spieva za sprievodu klavíra a huslí v štúdiu.
História vianočných kolied
Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry. Ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií po celom svete. Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. V tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, ale skôr o latinské hymny spievané počas bohoslužieb. Na našom území medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň Narodil sa Kristus Pán (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe.
Tichá noc: Nadčasová klasika
Dodnes tou najznámejšou koledou nielen u nás, ale aj po celom svete je Tichá noc. Aj keď táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Medzi tie najnovšie verzie patrí Tichá noc, ktorú v roku 2016 na svoj vianočný album nahral Miro Jaroš.
Pieseň Tichá noc, v origináli ako Stille Nacht, bola pôvodne napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu. V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde.
Svetové vianočné hity
V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve pesničky. Prvou je White Christmas, ktorú zložil skladateľ Irving Berlin. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. Odvtedy nahrali Biele Vianoce desiatky spevákov, existuje viac ako 2000 rôznych verzií tejto skladby. Ešte o pár rokov staršia ako White Christmas je Santa Claus Is Coming To Town (1934).
Viacero popových piesní svetovej hudobnej scény s vianočnou tematikou si získalo úspech u poslucháčov. Patrí k nim predovšetkým Do They Know It's Christmas v podaní zoskupenia Band Aid, vydaná v decembri 1984. Autormi tohto projektu boli Bob Geldof a Midge Ure. Skladbu nahralo 36 umelcov, medzi nimi Phil Collins, Boy George, Sting či Bono Vox. Výťažok z predaja bol určený na základnú materiálovú a potravinovú pomoc Etiópii. Ďalšou je Last Christmas v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Tento hit z decembra 1984 vyniesol za 28 rokov Georgeovi Michaelovi ako autorovi hudby aj textu nemalú sumu na tantiemoch. Medzi hity Vianoc patrí aj pieseň Johna Lennona Happy X-mas (War Is Over) z roku 1971, skladba Merry Christmas Everyone glamrockovej skupiny Slade (1973) a Mary's Boychild diskotékovej formácie Boney M.
České vianočné piesne
V susednom Česku sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...) nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. Druhá je Těšíme se na Ježíška. Z novších je známa skladba Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého.