Vianoce na Slovensku neboli nikdy len o darčekoch a sviatočnom stole. Boli časom, keď sa dom stával útočiskom, rodina jedným kruhom a ticho malo väčšiu váhu než slová. Každý pohyb, každé slovo a každé gesto malo svoj význam. Čo sa v ten deň urobilo, to sa malo počas roka vrátiť - dobré aj zlé. Tieto zvyky a povery nevznikli zo strachu, ale z hlbokej túžby po istote, zdraví a pokoji. Spájali kresťanskú vieru s dávnymi pohanskými predstavami o prírode, úrode a kolobehu života. Ak sa aj rozhodneme zachovať aspoň niektoré z týchto tradícií, neudržiavame len zvyk - udržiavame kontinuitu medzi generáciami.
Koreňe a vývoj slovenských vianočných a novoročných zvykov
V minulosti si ľudové tradície všetci ctili a vážili. Každý si ich pamätal, aby vedel, čo má robiť v zime, na jar, v lete a na jeseň a aby to všetko naučil svojich potomkov. Tak sa ľudové tradície, vzácne dedičstvo našich predkov, uchovávali.
Zimné obdobie a predvianočné tradície
Každý sviatok, každá udalosť sa tradovaním stala zvykom spojeným s určitými úkonmi. Mnohé z nich sa viažu k zimnému obdobiu. Na Ondreja sa lialo olovo cez kľúčik do vriacej vody. Podľa tvaru olova si dievky predpovedali rôzne javy, hádali zamestnanie budúceho muža. Ďalším úkonom, ktorým si dievky súce na vydaj predpovedali budúcnosť, bolo varenie halušiek, do nich boli vložené lístočky s menami mládencov. Dievčatá čakali na halušku, ktorá prvá vyplávala na povrch, vybrali ju a meno na lístočku bolo menom budúceho muža dievky. Dievčence chodili triasť ploty pri domoch, kde bývali vytúžení mládenci, pritom vraveli: „Svätý Ondrej, ja ťa prosím, toho Jana dostať musím.“ Mládenci si v ten deň neveštili, ale chodili po dedine robiť zlosť - zosňali bráničky z plotov, preniesli ich často až na druhý koniec dediny, vyniesli rozobratý voz na strechu, tam ho poskladali a naplnili hnojom, po ceste poprestierali koberce. Povymieňali veci z jednotlivých domov a ráno potom každý chodil po dedine a zháňal svoje veci.
Na Katarínu robili mladí „katrenskô“. Dievčatá napražili krapne, chlapci doniesli víno a bola zábava.
Lucia, 13. december, bol považovaný za stridží deň. V podvečer Lucie sa teda ľudia chceli chrániť pred zlými duchmi, strigami, bosorkami. Verili, že strigu, ktorá im uškodila, môžu rôznymi spôsobmi privolať. Najosvedčenejší prostriedok na to bol Luciin stolček. S jeho výrobou sa začalo na Luciu a každý deň do Hôd, teda do Štedrého dňa, bolo treba na ňom niečo urobiť. Musel byť celý z dreva, bez jediného klinca. Kto ten stolček zhotovil a na Štedrý deň počas bohoslužieb na ňom sedel, videl všetky strigy v dedine. V Lúčkach z tradície toto meno nebolo obľúbené a nedávali ho ani dievčatám pri narodení.
Na Tomáša chodili chlapci s „ocelami“ a vinšovali: „Doniesol som vám ocele, aby vám nevypadol bok z postele a z kozuba rúra, aby vám dievka nezostala hrubá. Koľko máte v plote kolov, toľko v maštali volov, koľko máte reťazí, toľko majte peňazí, koľko máte tanierov, toľko nech má vaša dievka frajerov. Zbohom ostávajte a dačo mi dajte.“
Vianočné sviatky a Nový rok
Vianoce boli najväčšími sviatkami v roku, boli štedré, radostné, lebo Lúčania, obyčajne chudobní ľudia, si mohli dožičiť to, čo si odopierali po celý rok. Prípravy na Vianoce sa začali pečením oblátok. Táto úloha pripadla rechtorovi - učiteľovi. Oblátky roznášali chlapci po dedine a spievali: „Radostná novina sem sa pripomína, že Kristus žiadaný narodil sa z panny, a preto spievajme, s anjelmi plesajme, sláva Bohu na výsostiach, a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Pochválen pán Ježiš Kristus, doniesol som vám oblátky.“
Na Štedrý deň vstávali gazdiné zavčasu a piekli koláče, chlieb. Ráno chodili ako prví vinšovať pastieri s brezovcom, ktorý zakladali za drevený rám na povalu. Týmto prútom sa potom vyháňal statok prvý raz na pašu, aby sa dobre pásol. Pastieri - vinšovníci dostávali za túto službu osobitne pečený chlieb - cipovok. Príprave štedrovečernej večere sa venovala veľká pozornosť. O povalu sa pripevnil stromček a ozdobil sa doma robenými ozdobami.
Základným kameňom slovenských Vianoc sú oplatky s medom a cesnakom. Tie sa objavujú až v 93 percentách slovenských domovov a jedia sa počas celých sviatkov. Rovnako neochvejne sa servíruje aj kombinácia ryby a zemiakového šalátu, no druh ryby je v každej domácnosti iný - od kapra, pstruha, šťuky, zubáča po filé. Ako dezert sa naprieč Slovenskom konzumujú zaparené kúsky cesta na sladko, ktorým sa hovorí bobaľky, pupáky, bobance, bobáky, opekance, poplanky. Pripravujú sa z cesta alebo rožkov, zaparujú sa mliekom, alebo hádžu do vriacej vody, či kombinovane. Miešajú sa s orechami, maslom, makom, medom, pomarančovou kôrou, cukrom či kapustou. Štatistické prvenstvo má na Slovensku kapustnica, často sa však na vianočnom stole nachádza aj viacero polievok. Zdobenie stromčeka je ďalšia dynamická tradícia. V slovenských domovoch prevládajú živé stromčeky, ktoré väčšina ľudí zdobí pred Štedrým večerom. Tradičné slovenské ozdoby sú jednoznačným staro-novým trendom, zdobí sa orieškami, medovníkmi, slamienkami, ručne šitými ozdobami a stužkami. Stromčeky sa zdobia spoločnými silami priebežne ešte pred Štedrým večerom a veľmi často aj potajomky!
Pred večerou sa treba osprchovať, alebo najlepšie okúpať vo vani so zlatými peniazmi, aby sa nás peniaze držali! Peniažky sa dávajú aj pod obrus, či pod taniere na stôl, rovnako ako kaprie šupinky. Nasleduje medový krížik na čelo, aby boli deti dobré, dievčatá pekné a chlapci zdraví, a potom sa rozkrajuje jabĺčko. Na štedrovečernom stole sa často nachádza extra prestieranie pre pocestných alebo duše zosnulých príbuzných. Okolo nôh stola sa dáva železná reťaz, aby rodina držala pokope a od stola sa nesmie vstávať!
Jedna z najkrajších a najdôležitejších tradícií, ktorá sa v tajnosti deje počas celého Štedrého večera v každej domácnosti, je hranie sa na Ježiška! Techník na rozptýlenie pozornosti je hneď niekoľko! Ježiško úraduje počas toho, ako sa deti kúpu, idú vysypať smeti alebo navštíviť hroby a zapáliť sviečky, prípadne počas toho, ako chodia signalizovať von aj so zapálenými prskavkami. V niektorých rodinách sa vianočná mágia odohráva v obývačke celý deň a preto je do nej zakázaný prístup, až kým Ježiško nezazvoní na zvonček a neohlási svoj príchod!
VIANOCE na Slovensku!
Nový rok - 1. január: Nie vždy v dejinách sa tento sviatok začínal v deň, ktorým my začíname počítať novozačínajúci sa rok. Až v 16. storočí sa úpravou kalendára určil za deň začiatku nového roka - za Nový rok - 1. január. Dosť dlho pretrvávali vo zvykoch aj pohanské tradície, do ktorých prenikali v čoraz väčšej miere zvyklosti kresťanské. Na Nový rok sa každý snažil vstať zavčasu ráno, ponáhľal sa poumývať v čerstvej vode. Každý člen rodiny sa obliekol do čistých šiat. Ľudia verili, že akú náladu budú mať v tento deň, čo počas neho budú robiť, podľa toho sa im bude dariť v nasledujúcom roku. Preto si dávali pozor, aby nedochádzalo k zvadám a aby nebol dôvod na plač. Okrem najnutnejších robôt sa nemalo robiť nič. V tento deň chodili po dedine vinšovať chlapci. Zmysel vinšov a ich obsah bol žartovný, napr.: „Vinšujem vám nový rok, aby vám nevypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby vám dievka neostala hrubá.“
Katolícka cirkev zaviedla koledovanie kňazov, ktoré sa začína 1. januára a končí 6. januára na Tri krále. Pri dopoludňajších bohoslužbách sa cirkevníci dozvedeli, ktorými ulicami a postupne do ktorých domov bude koleda prichádzať. Ľudia sa na túto udalosť náležite pripravili. V domoch bol stôl prikrytý pekným obrusom, na ňom bol krížik a zapálená sviečka. Kňaz so sprievodom (rechtor, kostolník, miništranti) zaspievali nejakú príležitostnú pieseň, rechtor napísal nad dvere izby kriedou prvé dve čísla letopočtu, za nimi iniciálky troch kráľov G.M.B. a napokon druhé dve čísla letopočtu. Po kolede dievka súca na vydaj strhla zo stola obrus, dala si ho cez hlavu a bežala na roh domu. Verila, že s akým menom muža ako prvého zazrela, také meno bude mať jej budúci muž.
Fašiangy a pôstne obdobie
Fašiangy - pôvodom staroslovanský sviatok doložený už z čias Veľkej Moravy pod názvom mjasopust. Názov fašiangy je prevzatý z nemčiny. Začiatok tohto sviatku bol pohyblivý a závisel od termínu Veľkej noci. Fašiangy sa končili Škaredou stredou, keď sa začínal 40-dňový pôst, s ktorým bolo spojené odriekanie zábav, radovánok, ukončené Veľkou nocou. Fašiangová muzika trvala v Lúčkach tri dni - v nedeľu, pondelok a v utorok. Na záver bolo pochovávanie basy. Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov v Lúčkach bolo „chodenie s cundrou“. Na uskutočňovaní tohto zvyku sa podieľala skupina mládencov - regrútov. Cundru tvorili tieto postavy: cigánka, cigán, mäsiar, medveď, mládenec a čert. Mäsiar mal na pleci palicu ako ražeň, na ktorý nastrkoval slaninu z jednotlivých domov, kadiaľ prešla cundra. Cigán hral na husličkách, mládenec chodil s krpkou pálenky a núkal ňou ľudí, častoval ich. Cundra prešla celou dedinou. Komický účinok dosahovali tým, že mali naopak oblečený kožuch, široké nohavice, začiernené tváre, za cigánku bol oblečený mládenec. Ľudia im dávali slaninu, vajcia, peniaze. Pochovaná basa odpočívala až do Veľkonočného pondelka. V domácnostiach sa pri tejto príležitosti piekli tradičné krapne (šišky) alebo fánky.
Šúlková nedeľa - jedna z nedieľ počas pôstu. Nazvaná podľa zvyku, ktorý sa dlho tradoval. V každom dome sa varili šúlky s makom, tie museli byť veľké, aby pri úrode obilia boli veľké klasy.
Murienová nedeľa - nazvaná podľa zvyku chodenia s Murienou (Morenou), čo sa robilo 2 týždne pred Veľkou nocou a súviselo to s veľkomoravskou tradíciou Moreny ako symbolu zla, smrti, choroby, tmy a zimy. Murienu nosili obyčajne 12-ročné dievčatá, ktoré sa v sobotu večer zišli v jednom dome a chystali Murienu (postava ženy vyformovaná zo slamy na palici, oblečená do sviatočného kroja). S Murienou prešli po dedine a pri tom spievali: „Muriena, Muriena, kde si prebývala? na tom vyšnom konci, v murovanom domci. Čo si tam robila? košieľky som šila. Komu si ich šila? lúčanským mládencom...“
Veľká noc a jarné zvyky
Kvetná nedeľa - tvorí začiatok osláv jari. Jej symbolom boli rozvíjajúce sa vŕbové prútiky - maňušky, ktoré na Kvetnú nedeľu svätil kňaz. Ľudia si ich zastokli za obraz, aby chránili dom pred bleskami. Na Zelený štvrtok sa „zaviazali“ zvony, nezvonili až do soboty. Na Veľký piatok, kto mal na dvore ešte pozostatky snehu, umyl sa s ním, čím získal istotu, že nebude mať pehy. V ten istý deň sa oberali púčky z topoľov a varila sa z nich voňavka pre kúpačov. Na Bielu sobotu sa „rozviazali“ zvony, všetci obyvatelia sa chodili umývať „navodu“ (do potoka), aby boli pekní. Tradične bol tento deň venovaný vareniu a pečeniu obradných jedál. Do cirkevných obradov preniklo veľkonočné svätenie ohňa, ktoré sa ľudovo nazývalo pálenie Judáša. Na Veľkonočný pondelok chodili chlapci či mládenci po kúpačke s vedrami na vodu. Dievky vyviedli na dvor alebo priamo k potoku a oblievali ich. Potom ich postriekali voňavou vodou z topoľových púčkov.
Stavanie májov sa tradične robilo v noci z 30. apríla na 1. mája. Máj postavený pred domom dievky bol prejavom a vyznaním lásky. Výška žrde, na ktorej boli pripevnené papierové stuhy, bola nielen dôkazom lásky, ale aj sily, obratnosti a schopnosti mládenca.
Letné a jesenné tradície
K hrabaniu sena sa viažu tiež tradičné zvyky a piesne. V Lúčkach sa lúky obyčajne začali kosiť na Jakuba a tento deň sa v obci svätil ako sviatok. Nocovať zostávali na lúkach v senníkoch. Ráno vstávali okolo druhej - tretej hodiny a kosili. Pri kosení lúk sa zachovávali pozostatky príbuzenskej občiny. Ženy museli denne pripravovať a nosiť koscom jedlo - krapne, pirohy, buchty, údené mäso, klobása, fazuľa, šalátová polievka. Na posilnenie nosili aj pálenku. Pobyt na lúkach a celá pracovná činnosť okolo sena boli pre Lúčanov sviatkom, preto sa na lúky nosilo nové oblečenie, v ktorom jednoznačne dominovala biela farba. Žartovnými prekáračkami sa ľudia navzájom prihovárali, vymieňali si rozličné novinky, často aj klebety. Ostatné poľnohospodárske práce už nemali taký radostný a sviatočný charakter. Po skončení poľných prác nastal čas relatívneho oddychu, ktorý mládež trávila pri priadkach, a tie boli v Lúčkach zdrojom zábav a rozptýlenia. Priadky sa začínali v novembri a trvali až do konca fašiangov. Podobný charakter mali aj páračky, kde sa rozprávali zaujímavé príhody a zážitky, najmä žartovné a strašidelné.
Vianoce očami detí: Príbehy malého medvedíka a iných hrdinov
Najkrajší čas v roku sa nezadržateľne blíži. Vianočný čas je obdobie, na ktoré sa tešia malí aj veľkí. Stále častejšie si doma chceme navodiť túto čarovnú atmosféru a pre deti sú pripravené tie najkrajšie vianočné knižky. Nič nie je také vzrušujúce, ako objaviť krásu kníh a zamilovať sa do čítania práve vďaka nádherným knihám, ktoré nám sprostredkujú naši rodičia ešte v detstve. Čítanie sa v takomto prípade mnohokrát stane láskou na celý život.
Malý medvedík v zimných a vianočných príbehoch
- Medvedík a Vianoce: V jednu chladnú zimnú noc, mama medvedica a malý medvedík boli hore. Tento príbeh je určený pre najmenších čitateľov v podobe leporela.
- Medvedík čistotný a list: Malý medvedík čistotný si veľmi prial dostať list! Spolu s kamarátmi sa medvedík Puk chystal na Vianoce a pozoroval vtáčiky, ktoré v zobákoch roznášali vianočnú poštu. Malý vtáčik oriešok obyčajný mal tiež jedno želanie - tak rád by niekomu doniesol list a urobil ho šťastným.
- Zvieratká v zime: V milých a krátkych rozprávkach sa neposedný medvedík sánkuje v lavóre.
- Medveď a Vianoce: Medveď ešte nikdy nemal Vianoce. Rozhodol sa, že pre lesné zvieratká usporiada oslavu. Je to vianočný príbeh o kamarátstve a vzájomnej pomoci.
- Sára a vianočný medveď: Starký pomáha Sáre postaviť na záhrade iglu aj ľadového medvedíka, ktorý naň bude dávať pozor.
- O medvedíkovi Teovi a vianočnej radosti: Medvedík Teo zbožňuje zimu a obzvlášť Vianoce. Keď sa dozvie, že jeho lesní priatelia zimné obdobie nemajú radi, pripraví skvelú vianočnú párty, aby spoločne „roztopili chlad a osamelosť“. Rozprávka je dostupná aj v audio verzii. V čarovnom lesíku, v útulnej jaskyni, podriemkavala mama medvedica so svojím mláďatkom - medvedíkom Teom. Teove očká však boli doširoka otvorené, od nadšenia nemohol zaspať.
- Príbeh malého ľadového medveďa Lulu: Malý ľadový medveď Lulu žil za polárnym kruhom a prial si dostať darček, no ešte viac ho potešilo, keď sa na Vianoce viezol v Santových saniach, čo mu Santa podal svoj vlnený klobúk.
- Malý medvedík v stánku s kolesom šťastia: Malý medvedík trávi vianočné obdobie v stánku s kolesom šťastia, pričom s kolesom aj podvádza, len aby sa dostal k niekomu bohatému.
- Medvedík našiel domov: Jeden zo "7 krásnych vianočných rozprávok".
Ďalšie obľúbené vianočné knihy pre deti
- Krtko a Vianoce: Krtko s myškou zamiesili cesto, pobalili darčeky, ulovili kapra a ozdobili vianočný stromček. (Leporelo pre najmenších.)
- Terka a Mikuláš: Terka si vyčistí čižmičky a pripraví si ich na chodbu s tanierom koláčikov pre Mikuláša.
- Santa Claus: V knihe plnej krásnych ilustrácií objavte čaro Vianoc, kde Santa Claus so sobíkmi lieta po oblohe.
- Slovenské Vianoce: Deti nájdu tipy, ako si skrášlia dni čakania do Vianoc.
- Mikulášska ríša: Milé príbehy nám ukážu každodenný život Mikuláša a škriatkov.
- Kubko a adventný kalendár: Kubko chce vyrobiť adventný kalendár pre zajačika Zorra a s ockom a bratom Danielom zaobstarať vianočný stromček.
- Luskáčik: Vypočujte si s deťmi melódie z Luskáčika, slávneho baletu Piotra Iľjiča Čajkovského. K dispozícii je aj nové leporelo s jednoducho prerozprávaným príbehom a hracím strojčekom.
- Janko a Ježiško: Náš Janko prežil s Ježiškom počas jedinej noci toľko dobrodružstiev, že sa na Štedrý deň zobudil úplne šťastný.
- Moja malá kniha o Vianociach: Nájdete vianočné koledy, vinše, rýmovačky, príbehy, úlohy, maľovanky a recepty.
- Grinch: Klasický vianočný príbeh o potvore, ktorá neznáša Vianoce a celý advent.
- Adventný kalendár - kniha: V tejto knihe je dvadsaťštyri okienok, ktoré každý deň odkrývajú, čo je advent a aký je jeho význam.
Vianočné tradície vo svete
Vianoce sa slávia vo viac ako 160 krajinách sveta, ale každá z nich má svoje vlastné tradície a zvyky. Nahliadnime do tradícií niektorých krajín a nechajme sa inšpirovať ich jedinečnými zvykmi, medzi ktorými nájdeme nielen škriatkov, pivo či pečené kura z KFC, ale aj 13.
Európske tradície
- Švédsko: Santa Claus bol pôvodne vnímaný ako škriatok alebo trpaslík, ktorý sa postupne vyvinul do podoby, ako ho poznáme dnes. Zdobí sa stromček, spievajú sa koledy a ľudia navštevujú svojich blízkych. Zaujímavosťou je vianočná televízia, kde sa namiesto Troch orieškov pre Popolušku stal vianočnou tradíciou zostrih kreslených príbehov s Káčerom Donaldom.
- Dánsko: Na Štedrý deň medzi 17:30 a 22:00 nejazdia žiadne autobusy - všetci majú byť doma so svojimi rodinami. Vianočné pivo, známe ako Juleøl, sa vyrába v mnohých variantoch. Ďalším tradičným dezertom je ryžový puding, do ktorého sa schová mandľa a ten, kto ju nájde, dostane „mandľový darček“.
- Island: Majú trinásť Santov, ktorých nazývajú chlapci Yule (Yule lads) a patria medzi vtipkárov. Tomu zodpovedajú aj ich mená, ako napríklad „zlodej klobás“, „hltač skyru“ (druh islandského jogurtu), „búchač dverí“ alebo „olizovač lyžičiek“. Deti si vešajú od 11. do 24. decembra do okien vianočné ponožky, aby dostali malý darček od chlapcov Yule.
- Írsko: Vianoce sú plné hudby a charity. Večeri pred Vianocami bývajú tradične spojené s návštevami krčiem, kde sa ľudia stretávajú s rodinou a priateľmi.
Mimoeurópske tradície
- Japonsko: Vianočné zvyky sú riadnou jazdou. Namiesto kapra jedia kuracie mäso, často konkrétne Kentucky Fried Chicken (KFC), čo vychádza z reklamy zo 70. rokov. V Japonsku však majú aspoň svoj originálny vianočný zákusok, ľahký a krémový vanilkový dezert s jahodami. Celkovo sa Vianoce v Japonsku oslavujú trochu jedlom a komerčne, ale zvyčajne to nie je veľké rodinné stretnutie.
- Brazília: Symbolom Vianoc je Papai Noel, ktorému sa tiež hovorí „Starý dobrý muž“. Brazílčania vzhľadom na teplotné rozdiely oslavujú Vianoce v lete, preto jedným z vianočných jedál je zmrzlina. Bežné je, že v decembri dostávajú 13. platy, aby sa „podporila ekonomika“.
- Salvádor: Salvádor je trochu v predstihu, a tak má ohňostroje už aj na Vianoce, ktoré sa inak konajú počas celého decembra. Ich jedlo zodpovedá skôr ich regiónu - quesadillas a podobne. Pripravuje sa tiež v značnom množstve, keďže v Salvádore je zvykom objaviť sa u priateľov alebo príbuzných aj bez ohlásenia. Priamo na Štedrý deň sa napríklad konzumuje pečené kurča alebo lasagne.
- Kanada: Posiela sa veľa vianočných prianí (kartičiek). Jedlo zahŕňa moriaka, ďalej koláče z mletého mäsa a slivkové pudingy. V Kanade tak trochu panuje presvedčenie, že práve ich krajina je domovom Santa Clausa. Vianočné perníky a cukrovinky sa pečú v skupinách, pričom si ľudia časti vymenia. Osobitá je aj tradícia posielania listov Ježiškovi poštou.
- Spojené štáty: Vianoce sa začínajú Dňom vďakyvzdania, ktorý pripadá na posledný štvrtok v novembri. Vianoce sa oslavujú až 25. decembra. Santa necháva darčeky na stromčeku cez noc z 24. na 25. decembra. Na vianočnú večeru je opäť moriak. Darčeky sa nerozbaľujú až po večeri, ale ráno 25. decembra po spoločných raňajkách.
Zachovávanie a vývoj tradícií
Zhrnúť takto všetky tradície do jedného textu je takmer nemožné. Tradície sú totiž všade rovnaké a zároveň kúsok odlišné. Sú nám všetkým dobre známe a zároveň sa neustále tvoria nové. Niekedy sa zdajú byť strašným klišé, no zároveň nadobúdajú nový rozmer, keď ich vytvárame pre niekoho nového, malého a natešeného. Sú ich objektom a subjektom, sú udržiavané pre nás a potom udržiavané nami. Sú našou identitou, dedičstvom a posolstvom. Nech už máte akékoľvek želanie, ako stráviť Vianoce, určite musí existovať krajina, ktorá ich trávi presne tak, ako vy. Inšpirujte sa týmito jedinečnými zvykmi a skúste pridať do svojich Vianoc niečo nové.