Zjavenie Pána: Sviatok Troch kráľov
Katolíci a ďalší veriaci kresťanských cirkví si 6. januára pripomínajú sviatok Zjavenia Pána, ktorý je známy aj ako sviatok Troch kráľov. Tento sviatok patrí medzi najstaršie kresťanské sviatky, ktorý sa oslavuje už od 3. storočia. V rímskokatolíckej cirkvi je 6. január prikázaným sviatkom.
Ústrednou témou sviatku je udalosť, keď traja mudrci z Východu prišli do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi a priniesli mu svoje dary - zlato, kadidlo a myrhu. Traja králi sú tradičnými postavami betlehemov, ako aj témou vianočných a trojkráľových hier. Podľa biblickej tradície prišli do Betlehema traja postavy z Východu - Gašpar, Melichar a Baltazár.
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.
Tradičné zvyky a obradnosť
Počas sviatku Zjavenia Pána je tradičným posvätenie domov. V minulosti sa zvykla konať aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a v hornej časti dverí napísali kriedou aktuálny rok a spojenie písmen C, M, B - skratku latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech požehná náš príbytok. Kňazi v hornej časti dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok.
Jedným z najživších zvykov je posvätenie príbytkov. V minulosti boli neodmysliteľnou súčasťou dedín detské kolednícke skupiny. Chlapci oblečení v dlhých bielych košeliach s papierovými korunami na hlavách chodili od domu k domu, spievali koledy a predvádzali „hru o Troch kráľoch“. V tento deň sa v kostoloch svätí voda, soľ a krieda. Trajkráľová voda sa v minulosti považovala za liečivú a zázračnú.
Traja králi sú neoddeliteľnou súčasťou tradícií aj v Očovej pod Poľanou. Jeden z nich nesie hviezdu, nazvanú - Inglie. Hviezda Inglie vzniká vlastne spojením troch trojuholníkov. Zvestuje, že sa narodila ľudská bytosť, ktorá má okrem fyzického tela aj dušu a ducha. S hviezdou chodili mladí chlapci, ktorí krátko pripomínali dôležitosť udalosti narodenia Ježiša Krista a klaňanie sa mu troch kráľov z Východu. Svojim príchodom, vinšami a koledami vytvárali povznášajúcu zvláštnu atmosféru, ktorá doznievala vo vedomí ľudí ešte dlhú dobu a posilňovala ich aj v spomienkach pri ťažkých životných situáciách. Navštívená rodina bola obdarovaná mystickým zážitkom a na oplátku chlapci dostali chutnú výslužku. Presne toto si povedali aj vo Vysokej pri Morave, kde vedúca detského folklórneho súboru Hochštetko Viera Klčová, obnovila po mnohých rokoch trojkráľové koledy. Najmä tým starším vyhŕkli na tvári dojatia, keď začuli pod oknami spev a vinše malých koledníkov.
Na Troch kráľov sa na Slovensku zvyčajne podával slávnostný obed podobný tomu štedrovečernému, no s menej prísnym pôstom. Obľúbená bola najmä kapustnica s klobásou a sladké kysnuté koláče.
Význam Zjavenia Pána v rôznych obradoch
V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume - 6. januára. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa - 25. decembra.
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v sobotu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Juraja.
Sviatok Zjavenia Pána, známy aj pod názvom Traja králi, patrí k najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom na Slovensku. Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) si v ňom cirkev pripomínala „tri zázraky“ - príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Sviatok svätého Juraja
Svätý Juraj alebo svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca Juraj (* ~275-280, Kapadócia, Rímske cisárstvo - † 23. apríl 303, Lod, Rímske cisárstvo) bol vojak v Rímskej ríši. V kresťanstve sa uctieva ako mučeník a patrón mnohých štátov, miest a hnutí (napríklad skautov).
Podľa Zlatej legendy sa pri meste Silene v Líbyi (Afrika) usídlil drak žijúci pri veľkom jazere, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov. Na uzmierenie mu dávali všetko čo mali, ale on chcel živé mäso. Preto mu obetovali denne dve ovce a neskôr aj ľudské obete. Keď padol lós na dcéru panovníka, predstúpila pred draka v svadobných šatách. Juraj, ktorý sa dopočul o drakovi, sa rozhodol bojovať s ním. Prežehnal sa znamením kríža a pustil sa do boja s drakom, ktorému kopijou spôsobil hlbokú ranu. Princeznin svadobný podväzok potom použil ako obojok a doviedol draka do mesta. Predpokladá sa, že legenda je orientálneho pôvodu a svätému Jurajovi bola pripísaná len dodatočne.
Legenda hovorí o jeho ďalšom živote to, že sa vzbúril proti cisárovi Diokleciánovi, ktorý v roku 303 nariadil systematickú perzekúciu kresťanov. Svätý Juraj patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej Cirkvi. O jeho živote však vieme veľmi málo, lebo zachované životopisy sa skladajú z legiend bez historickej hodnoty.
Sv. Juraj bol pravdepodobne z Kapadócie (dnešné východné Turecko). Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno Georgia. Staré životopisy hovoria, že jeho matka bola Kapadóčanka, kým otec bol Peržan. Juraj bol už od detstva vychovaný po kresťansky. Neskôr sa stal vojakom a podstúpil mučenícku smrť v meste Lod, v Palestíne. Stalo sa to v jednom z prenasledovaní kresťanov koncom 3. storočia. Niektorí historici kladú jeho mučeníctvo do roku 303 v prenasledovaní za cisára Diokleciána.
Juraj bol pochovaný v Lode. Jeho hrob sa čoskoro po jeho smrti stal cieľom pútnikov a miestom zázračných udalostí. Už v období cisára Konštantína Veľkého vznikla pri Jurajovom hrobe cintorínska bazilika, ktorej zvyšky sa zachovali dodnes. Uctievanie sv. Juraja sa rozšírilo na kresťanskom Východe už v štvrtom a piatom storočí, a to nielen v Palestíne, Sýrii, Gruzínsku a Arménsku, ale aj v Egypte a Etiópii.
Sviatok sv. Juraja v Gréckokatolíckej cirkvi a iných tradíciách
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa sviatok sv. veľkomučeníka Juraja slávi 23. apríla a ide o významný a medzi ľuďmi obľúbený sviatok. V hierarchii cirkevných sviatkov ide o polyjelejný sviatok s bdením. Titul veľkomučeník, ktorý v gréckokatolíckej cirkvi nosí, má okrem neho len niekoľko málo svätcov. V pravoslávnom kalendári sa 3. novembra spomína Obnovenie chrámu svätého Juraja v Lidde a mučeníci Atik a iní.
Sviatok sv. Juraja je patrónom Anglicka, Aragónska, Bejrútu, Čiernej Hory, Etiópie, Freiburgu im Breisgau, Gruzínska, Janova, Katalánska, Litvy, Moskvy, Portugalska, Srbska, roľníkov, vojakov, skautov a tiež sa k nemu modlia proti pokušeniam a proti vojnovým nebezpečenstvám.
Sviatok svätého Juraja sa v rôznych cirkvách slávi v rôznych dátumoch: v katolíckej, pravoslávnej, orientálnej ortodoxnej, anglikánskej a luteránskej cirkvi sa tradične uctieva 23. alebo 24. apríla. V byzantskom obrade sa spomína aj 3. november.
Ďalšie významné dni a kalendáre
3. november je 307. deň roka v gregoriánskom kalendári (308. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 58 dní.
V tento deň sa pripomínajú aj rôzne historické udalosti a osobnosti:
- 1527 - Ferdinand I.
- 1815 - cisár František II.
- 1908 - William Howard Taft bol zvolený za 27. prezidenta USA.
- 1936 - Franklin D. Roosevelt.
- 1964 - Lyndon B. Johnson bol zvolený za prezidenta Spojených štátov na celé funkčné obdobie.
- 1973 - NASA vypustila k Marsu družicu Mariner 10.
- 1992 - demokratický guvernér Arkansasu Bill Clinton porazil v prezidentských voľbách v USA úradujúceho republikánskeho prezidenta Georgea H. W. Busha.
- 1957 - Martin M.
- 2025 - Dick Cheney, americký politik a obchodník, 46.
Okrem gregoriánskeho kalendára existujú aj iné kalendárne systémy, ktoré uvádzajú dátumy pre 3. november:
- Indický kalendár: 12. Kārtik 1026
- Etiópsky kalendár: 24. Ṭəqəmt 1097
- Islamský kalendár: -
- Mayský kalendár: 10. Chuen - 19. Zotz - 10.13.18.11.11
- Perzský kalendár: - 137. Farvardin 447
- Juliánsky kalendár: 21. 10. 1104
- Židovský kalendár: 6. Chešvan 4865
- Koptský kalendár: 24. Paopi 821
Sviatok Troch kráľov je dôležitý aj pre ľudovú meteorológiu. „Na Traja králi o skok ďalej, o hodinu dňa viac.“ Znamená to, že dni sa začínajú viditeľne predlžovať. Sviatok Troch kráľov uzatvára čarovný vianočný kruh.