Tento článok predstavuje spracovaný prepis Pamätnej knihy obce Lúky. Záznamy boli spísané kronikármi v rôznych spoločenských obdobiach, pričom autentickosť textu zostala zachovaná. Prvým oficiálnym kronikárom obce bol ustanovený Rudolf Jaroušek, správca rímskokatolíckej ľudovej školy, uznesením obecného zastupiteľstva dňa 20. marca 1933.
Geografická poloha a charakteristika obce
Obec Lúky získala svoje meno podľa polohy kraja, ktorý bol bohatý na lúky. Rozprestiera sa po obidvoch stranách krajinskej cesty vedúcej z Púchova cez Lyský priesmyk na Moravu. Obec leží uprostred Púchovskej doliny, je dlhá 2 km a dolina je v týchto miestach najužšia.
Zástavbu tvoria zväčša drevené domy, často bez komínov. Murované stavby sú skôr výnimkou - patria k nim najmä kostoly, fara, školy, notársky úrad, pošta a četnícka stanica. Úzka ulica, miestami široká len pár metrov, predstavovala v minulosti komplikáciu pre frekventovanú hradskú cestu.
Duchovný život a pamiatky
Katolícky kostol
Najstaršou stavbou v doline je rímskokatolícky kostol. Podľa záznamov z jubilejného roku 1928 bol chrám postavený v roku 1228, čo potvrdzuje aj plechová zástavka vo veži a štýl stavby z čias Arpádovcov. Ľudová povesť vraví, že staviteľom pri výstavbe pomohli čierne voly, ktoré označili miesto, kde má chrám stáť.
Židovská komunita
V obci sa nachádza aj veľký židovský kostol, postavený v roku 1872. V minulosti k nemu patrilo približne 90 židovských rodín z celého okolia. Súčasťou komunity bola aj židovská škola, ktorá však po prvej svetovej vojne zanikla pre nedostatok žiakov.
Školstvo a vzdelávanie
Katolícka škola v Lúkach existuje podľa vizitácií od roku 1826. Z pôvodnej jednotriedky sa v roku 1929 podarilo vybudovať modernú dvojtriedku. Počet žiakov v 30. rokoch 20. storočia narastal, čo viedlo k úvahám o zriadení tretej triedy. Okrem katolíckej školy pôsobila v obci od roku 1913 aj evanjelická ľudová škola.
| Školský rok | Žiaci v I. triede | Žiaci v II. triede |
|---|---|---|
| 1932/33 | 88 | 73 |
| 1935/36 | 75 | 86 |
Hospodárstvo a prírodné podmienky
Obyvateľstvo sa živilo najmä prácou v poľnohospodárstve a lesníctve. Pôda v chotári je tvorená nánosmi piesku, hlinačky a štrku. Významným priemyselným prvkom bola schreibrovská parná píla na hornom konci dediny, ktorá vyvážala stavebné drevo aj do Nemecka.
Obcou preteká potok Biela voda. Hoci je počas leta plytký, pri topení snehu alebo dažďoch sa mení na dravú rieku. Vodstvo využívali aj miestne mlyny, hoci niektoré z nich boli zrušené pri výstavbe železnice Púchov - Horní Lideč v roku 1935.
Zábery na valiacu sa hmlu, ktorá zahalila dedinku na severe Slovenska. Vyzeralo to naozaj nádherne
Tradičná kultúra a odev
Obyvatelia Lúk sa v minulosti vyznačovali pestrými krojmi. Ženský odev pozostával zo zubáčov, riasnatých punčoch a vyšívaných papúč, v zime dominovali kožuchy. Muži nosili tmavé súkenné nohavice a široké klobúky. Po prvej svetovej vojne sa však kroj začal postupne vytrácať z bežného nosenia, najmä u mužov.