Vianočné motívy a tradície: Pôvod, význam a príklady

Už pravidelne si zdobíme naše domovy rôznymi vianočnými symbolmi a pri tom sa ani nezamýšľame nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aký je ich skutočný význam. Vianoce predstavujú jedno z najvýznamnejších a najkrajších období roka, ktoré je hlboko zakorenené v kresťanstve, no zároveň nesie stopy predkresťanských tradícií a zvykov. Pojem "Vianoce" neoznačuje len Štedrý deň 24. decembra, ale celé sviatočné obdobie. Na rozdiel od Veľkej noci, Vianoce sú pevným sviatkom s pevne danými dátumami 24., 25. a 26. decembra, ktoré sú dňami pracovného pokoja.

Vianoce na Slovensku sú hlboko prepojené s folklórnymi zvykmi, ktoré sa líšia podľa regiónov a prenášajú sa z generácie na generáciu, pričom každá oblasť si zachováva svoje unikátne praktiky. V dnešnom globalizovanom svete zohrávajú tradičné vianočné zvyky na Slovensku kľúčovú úlohu pri zachovaní kultúrnej identity. Význam Vianoc na Slovensku spočíva v ich schopnosti zjednocovať rodiny a komunity prostredníctvom spoločných rituálov a obyčajov.

Predvianočné obdobie a príprava na sviatky

Predvianočné obdobie, ktoré sa v minulosti začínalo už na svätého Martina (11. novembra), znamenalo koniec poľnohospodárskeho roka a začiatok príprav na zimu. S príchodom kratších dní a chladnejšieho počasia sa práce presúvali do interiéru - opravovalo sa náradie, gazdiné sa venovali pradeneniu, tkaniu či páreniu peria. Dlhšie večery boli často vyplnené spoločenskými aktivitami, spevom a rozprávaním príbehov, vrátane tých o mágii a čarodejníctve. Obdobie skracujúcich sa dní a rastúcej prevahy noci nad dňom vyvolávalo u predkov obavy, symbolizovali prevahu zla nad dobrom. Preto bolo toto obdobie spojené s mnohými rituálmi a poverami zameranými na ochranu pred zlými silami. Hlavnou zásadou v adventnom období je, že sa počas neho nemajú organizovať zábavy a hlučné oslavy. Radšej sa byt začne ozdobovať, deti sa učia koledy a pripravuje sa štedrovečerný stôl so všetkými symbolmi.

Stridžie dni a ich význam

Najvýznamnejším obdobím v rámci predvianočných príprav boli Stridžie dni, ktoré sa začínali na Katarínu (25. novembra) a trvali až do zimného slnovratu (21. decembra). 25. november bol zároveň posledným dňom, kedy sa mohli konať zábavy, spevy a hodovanie. Nasledujúce ráno začínalo pôstne adventné obdobie, charakterizované konzumáciou jedál bez mäsa a tuku, ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa. Vrcholom Stridžích dní bol sviatok svätej Lucie (13. december), kedy sa na odháňanie zlých síl používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda a krížiky z tisového dreva.

Advent - čas očakávania a duchovnej prípravy

V stredoveku cirkev zaviedla advent, ktorý čiastočne nahradil predchádzajúce pohanské zvyky, pričom niektoré z nich sa napriek tomu integrovali do kresťanskej liturgie. Advent je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Názov pochádza z latinského slova "adventus", čo znamená "príchod". Trvá štyri týždne pred Vianocami a je to obdobie očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z adventných nedieľ má svoju špecifickú symboliku:

• 1. nedeľa: Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína očakávanie Kristovho príchodu.
• 2. nedeľa: Pokoj - zdôrazňuje pokoj, ktorý prináša Kristus, a vyzýva k uvažovaniu o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi.
• 3. nedeľa: Radosť (Gaudete) - je momentom radosti, keďže sa blíži Kristovo narodenie.
• 4. nedeľa: Láska - sústreďuje sa na Božiu lásku k ľudstvu prejavenú skrze narodenie Ježiša Krista.

Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, symbolizujúca pokánie, prípravu a očakávanie, ale zároveň aj kráľovský majestát. Tradičné sú skoré ranné omše, nazývané "rotačné", venované Panne Márii, ktoré slúžia na prípravu veriacich na narodenie Krista. Počas adventu si kedysi deti viedli aj skutkovník, kam si zapisovali dobré skutky a učili sa koledy.

Adventný veniec a kalendár

Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec, ktorého tradícia pochádza z Nemecka a dodnes sa vyskytuje v mnohých domácnostiach. Vymyslel ho Johann Henrich Wichern v nemeckom Hamburgu, aby skrátil čakanie na Vianoce deťom v sirotinci. Pôvodne ho tvorilo veľké koleso od voza ozdobené čečinou, devätnástimi tenkými a štyrmi hrubými sviecami, pričom tenké sviece symbolizovali všedné dni a hrubšie nedele. V domácnostiach sa už potom ujal v zmenšenej podobe iba so štyrmi sviečkami. Veniec so štyrmi sviecami sa postupne zapaľuje počas štyroch adventných nedieľ, pričom každá sviečka reprezentuje jeden z aspektov duchovného života (nádej, pokoj, radosť a lásku). Kruhový tvar symbolizuje ľudskú súdržnosť, sviece sú symbolom svetla a nádeje. Veniec je často zdobený ihličím, sušenými kvetmi, pomarančmi, imelom či inými vianočnými dekoráciami. Pre deti sú v tomto období obľúbené adventné kalendáre.

Svätý Mikuláš

Svätý Mikuláš, biskup z Myry, bol známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. Na Slovensku mal jeho sviatok (6. decembra) náboženský aj ľudový význam. Tradičné Mikulášske obchôdzky v noci z 5. na 6. decembra zahŕňali postavy svätého Mikuláša, anjela a čerta, ktorí navštevovali domy. Mikuláš prinášal darčeky poslušným deťom, zatiaľ čo čert symbolicky strašil neposlušných. Deti si večer pred Mikulášom pripravovali čisté čižmičky, do ktorých im Mikuláš zanechával drobné darčeky ako ovocie, medovníky či malé hračky.

Hlavné vianočné symboly a ich význam

Vianočný stromček - symbol života a tradície

Tradícia vianočného stromčeka je celosvetovo rozšírená. Krásne vyzdobený stromček neodmysliteľne patrí k Vianociam a vytvára príjemnú atmosféru. Zvyk zdobenia vianočných stromčekov pochádza zo 16. storočia, keď sa prvé zmienky o nich objavili v Nemecku (roku 1570). Pôvodne ozdobený stromček nesúvisel s kresťanstvom; zelená farba vetvičiek symbolizovala život a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb malo obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti pre zabezpečenie hojnosti úrody v nasledujúcom roku. Tie boli najprv výsadou iba bohatých mešťanov, ktorí takto demonštrovali svoje postavenie, pretože nákup veľkých stromčekov bol finančne náročný. Chudobní si zdobili svoje príbytky iba vetvičkami v malých vázach. Postupne sa táto tradícia presunula aj do Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu patrilo i Slovensko medzi jedny z prvých krajín, ktoré ozdobovali svoje domovy týmto spôsobom. Natrvalo sa u nás vianočné stromčeky usadili v druhej polovici 19. storočia. Vianočný stromček dokonca kresťania dlho zakazovali, pretože sa nijako netýkal oslavy narodenia Ježiša. Veľká zmena prišla potom v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa začali preferovať umelé stromčeky, ktoré dnes mnohí uprednostňujú ako ekologickejšiu alternatívu. Stromček symbolizuje strom z raja, pod ktorým spáchali hriech Adam a Eva. Vianočný strom je ako Spasiteľ, ktorý očisťuje ľudstvo od hriechov a jeho umiestnenie doma je znakom prítomnosti Spasiteľa. Svetielka na stromčeku môžu pripomínať vyžarovanie Kristovho ducha. Darčeky pod stromčekom sú symbolom dobra a lásky. Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov, kde je osvetlenie zabudované priamo v konároch a ovláda sa pomocou aplikácie. Ak máte väčší priestor, extra široké stromčeky pôsobia hustejšie a mohutnejšie s realistickým vzhľadom.

Ozdoby vianočného stromčeka

Ozdoby v počiatkoch boli veľmi prosté. Stromčeky sa najprv zdobili iba sušeným ovocím alebo orieškami, niekedy sa pridala cezmína. Neskôr sa pridávali aj prvé cukrovinky ako napríklad ozdobené medovníčky alebo malé koláčiky. Prvé čokoládové ozdoby vyrobili v susednej Českej republike. Po výrobe farebného staniolu sa do neho začali baliť oriešky alebo kocky cukru, aby sa vyrábali farebné ozdoby. Až na konci 19. storočia potom vymysleli aj iné sklenené ozdoby, ktoré robili stromčeky pompéznejšie a bohatšie. Prvá vianočná guľa vznikla vo Francúzsku. Na západnom Slovensku sú linecké koláče a medovníky obľúbené aj ako dekorácie na vianočný stromček.

Vianočné oblátky

Vianočné oblátky sú jedným z najstarších vianočných symbolov, pretože pochádzajú už zo stredoveku. Postupne nadväzujú na kresťanskú tradíciu, keď sa oblátky stali veľkou obdobou hostie, ku ktorej sa takto dostal počas sviatkov v podstate každý. Čiže vianočné oblátky symbolizujú božie telo a postupne k tomu sa pridali aj ďalšie zvyklosti ako konzumácia orechov, cesnaku, medu a jabĺčka. Výroba oblátok bola v minulosti veľkým umením a túto profesiu vykonávali len vážení ľudia.

Betlehem a jasličky - stredobod Vianoc

Betlehem je pôvodným symbolom Vianoc a symbolom stredobodu nášho bytia. Prvý betlehem vznikol v 13. storočí. Jeho autorom bol známy svätec František z Assisi, ktorý v roku 1223 pripravil v talianskom meste živý betlehem, aby veriacim sprítomnil atmosféru Vianoc a chudobu, do ktorej sa Ježiš narodil. Sedliaci z dediny hrali Jozefa a Máriu, vedľa jasličiek stáli živé zvieratá. Jeho cieľom bolo pripomenúť dôležitosť svätej rodiny. Prvý betlehem bol vyrobený zo živých hercov a zvierat, čo sa v niektorých kostoloch dodržiava aj v súčasnosti. Potom sa postupne presunul aj do iných svätostánkov a neskôr i do rodín. Bol teda tradičnejšou súčasťou Vianoc ako vianočný stromček a i v súčasnosti v niektorých krajinách ako napríklad Španielsko tvorí hlavnú výzdobu príbytkov. Ľudia začali túto scénu doma opakovať, aby si pripomenuli myšlienku Vianoc. Vo vianočnom betleheme zvyčajne nechýbajú postavy Márie, Jozefa a malého Ježiška ležiaceho v jasliach - v žľabe s krmivom. K nim sa pridávajú pastieri, ktorým sa uprostred noci zjavili anjeli a povedali im o mimoriadnom dieťati. Neskôr prichádzajú traja mudrci z Východu, ktorých hviezda dovedie k Ježišovi. Títo mudrci, neskôr nazývaní Gašpar, Melichar a Baltazár, priniesli vzácne dary: zlato, kadidlo a myrhu. Zvieratá ako ovce a ťavy sú tiež častou súčasťou betlehemov, hoci Biblia ich priamo nespomína pri narodení. Hoci vianočný betlehem zvyčajne obsahuje pestrú zbierku zvierat, nevieme, či tam nejaké boli, keďže Biblia žiadne nespomína.

Hviezda a anjeli

Podľa Biblie doviedla troch mudrcov z Východu do betlehema hviezda. Nikto nevie, o aký nebeský jav vtedy išlo, či to bola kométa, supernova, roj meteoritov alebo iný úkaz, avšak aj v živote sú situácie, kedy nám neostáva nič iné ako ísť za hviezdou - teda za svojím presvedčením, že dosiahneme svoj cieľ. Astronómovia sa dnes zhodujú, že takáto "hviezda" naozaj existovala, mohla to byť konjunkcia dvoch planét alebo Halleyho kométa.

Anjeli sú duchovné, netelesné, dokonalé stvorenia, ktorým dal Boh úlohu sprostredkovateľov s ľuďmi. Chránia pred zlom, pomáhajú a starajú sa o ľudí. Sú zosobnením dobra a zohrávajú dôležitú úlohu vo vianočnom príbehu, keď sa zjavia Márii, Jozefovi aj pastierom.

Imelo

Zvyk imela k nám prišiel z Anglicka. Imelu sa v minulosti pripisovali magické sily. Ako jediná rastlina totiž v decembri kvitla bielymi bobuľkami a kvôli tomu naši predkovia verili, že ich dokáže ochrániť pred všetkým zlým. Pobozkať svojich najmilších pod vetvičkou imela je stará vianočná tradícia, ktorá prináša šťastie, zdravie a trvalú lásku.

Vianočná ruža

Vianočná ruža sa v našich domácnostiach častejšie objavuje až v ostatných rokoch. Jej pôvod môžeme hľadať v Mexiku. Podľa legendy bola vianočná ruža jedným z darov chudobných detí Ježiškovi. Keď ju položili na oltár, jej listy v tom momente očerveneli. V skutočnosti sa o rozšírenie tohto zvláštneho kvietka postarali brazílski misionári a svoju popularitu získal po tom, ako ho dostal od mexického veľvyslanca do daru americký prezident.

Tichá noc

Tichá noc, najkrajšia a najpopulárnejšia vianočná pieseň, vznikla na začiatku 19. storočia v Rakúsku. Odvtedy ju prevzalo medzi svoje tradície mnoho krajín a spieva sa v rôznych jazykových obmenách. Jej autorom je organista a učiteľ Franz Gruber, ktorý ju po prvýkrát zahral v gitarovej verzii.

Štedrý deň - pôst, rodina a tradičné zvyky na Slovensku

Štedrý deň (24. december) je vrcholom adventného obdobia a jedným z najdôležitejších dní v slovenskom kalendári. Tradične sa dodržiaval pôst, pričom jedlá boli výlučne bezmäsité. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy na oblohe alebo do polnočnej omše. Pre mnohých je to čas na stretnutie s rodinou, dodržiavanie tradícií a zvyklostí, ktoré sú hlboko zakorenené v kultúrnom dedičstve Slovenska. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať; všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny; tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý. Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Tradičné štedrovečerné jedlá a symbolika

Na štedrovečernom stole bola pripravená hostina zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Štedrovečerný stôl je miestom, kde sa stretávajú generácie pri ochutnávaní tradičných jedál, ktoré majú nielen gastronomický, ale aj symbolický význam. Tradičnými jedlami sú:

• Oblátky s medom a cesnakom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Symbolizujú telo Krista a sladkosť Božej prítomnosti. Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Kapustnica: Táto hustá polievka z kapusty je často obohatená o sušené hríby alebo slivky (na východe), alebo klobásu/údené mäso (na západe). Šošovicová polievka tiež symbolizuje blahobyt.
• Ryba: Zvyčajne kapor alebo pstruh, ryba sa podáva ako hlavný chod. V mnohých domácnostiach je obalená v strúhanke a vyprážaná.
• Zemiakový šalát: Podáva sa k rybe.
• Opekance: Alebo bobáľky.
• Sladké pečivo: Ako medovníky, linecké koláče (obľúbené na západnom Slovensku) či kysnuté koláče (orechové, makové závitky).

Každé z týchto jedál nesie v sebe kúsok histórie a tradície, ktorú si rodiny odovzdávajú z generácie na generáciu. Omrvinky zo štedrej večere mali liečebné účinky alebo sa venovali hospodárskym zvieratám. Na východnom Slovensku sa vyznačuje prísnejším dodržiavaním pôstu počas Vianoc, kde sa kladie dôraz na modlitbu a rozjímanie.

Zvyky pri štedrovečernom stole a po večeri

Pod obrus sa zvykla dávať rybacia šupina alebo minca pre zabezpečenie dostatku peňazí v budúcom roku; rybia šupinka v peňaženke symbolizuje hojnosť a finančný blahobyt. Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Gazdiná robila krížik na čelo všetkým členom rodiny cesnakom namočeným v mede. Gazda rozkrojil jabĺčko na polovicu; pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví a šťastní. Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo ako symbol pohostinnosti a úcty k zosnulým členom rodiny. Od večere sa nesmelo vstávať, aby sa predišlo nešťastiu v nasledujúcom roku. Všetky chody boli pripravené priamo na stole.

Po skončení štedrej večere sa rodina často oddáva tradičnému spievaniu kolied. Koledníci prichádzali s piesňami a vinšami, za ktoré dostávali odmenu. Zazvonenie zvončeka po večeri signalizovalo deťom čas na rozbaľovanie darčekov, ktoré nosil Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo a dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa tiež posielali pozdravy v podobe pohľadníc. Príprava medových krížikov na čelo dievčat je ďalšou zaujímavou tradíciou, považovanou za ochranu a požehnanie. Obľúbeným vianočným zvykom je tiež hádzanie orechov do rohov izieb.

Vianočné sviatky a ich náboženský význam

Prvý a druhý sviatok vianočný

Prvý sviatok vianočný (25. december) sa začínal skorou rannou omšou, zvyčajne navštevovanou ženami. V domácnostiach sa pripravovalo slávnostné jedlo z hydiny, najčastejšie slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň bol venovaný rodine, stretávaniu sa a spievaniu, pričom sa okrem starostlivosti o zvieratá nevykonávala žiadna iná práca.

Druhý sviatok vianočný (26. december) bol voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia a susedia, chodilo sa korčuľovať. Večer sa často konali svätoštefanské zábavy pre mladých ľudí. Obdobie Vianoc sa oficiálne končilo sviatkom Troch kráľov (6. január), ktorý pripomína príchod troch mudrcov z Východu do Betlehema. Tradične sa v tento deň požehnávajú domy a nad dvere sa píše G+M+B s rokom. Vianočné omše sa od 16. do 24. decembra konajú každé ráno na Filipínach.

Hlbší náboženský odkaz Vianoc

Vianoce a advent majú hlboký náboženský význam sústredený na narodenie Ježiša Krista, ktorý podľa kresťanskej viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí a začiatok novej éry spásy. Pre veriacich je advent a Vianoce časom prípravy, očakávania a radosti. Dôležité je preniknúť hlbšie do tohto náboženského odkazu Vianoc. Pôvodný význam Vianoc sa spája s narodením Ježiša, Božieho Syna, čo je pre kresťanov veľkým dôvodom na radosť a oslavu. Na detailoch vianočného príbehu až tak nezáleží, dôležité je jeho posolstvo: Boh, ktorý sa zdal vzdialený, sa zrazu stal malým zraniteľným dieťaťom a nikdy predtým nebol tak blízko k obyčajným ľuďom.

Ježišovo narodenie je udalosť, ktorá sa stala začiatkom nielen nového letopočtu, ale predovšetkým začiatkom nového vzťahu medzi Bohom a človekom. Skrze Ježiša nám Boh zjavuje lásku, ktorá je ochotná obetovať sa až na smrť. Táto láska ho viedla k tomu, aby z dreva jasieľ skončil na dreve kríža, aby opäť roztiahol ruky a zomrel za všetkých. Táto láska potom povstala k novému životu, večnému životu, a spojila náš konečný a krehký ľudský život s Božím. Pre správne pochopenie tajomstva Vianoc je dôležité už pri jasličkách myslieť na Veľkú noc, aby sme neuviazli len v krásnych, ale povrchných vianočných zvykoch a nestratili zo zreteľa zmysel toho, čo slávime.

Podľa prieskumu spred pár rokov 36% Slovákov považovalo Vianoce primárne za náboženské sviatky a ďalších 34% za náboženské i kultúrno-spoločenské sviatky, čo je spolu 70%. Len 28% Slovákov ich považuje primárne za kultúrno-spoločenské sviatky.

Kniha "Skrytý význam Vianoc" od Timothyho Kellera

V knihe "Skrytý význam Vianoc" (originál: "Hidden Christmas: The Surprising Truth Behind the Birth of Christ", 2016) Timothy Keller, americký pastor, teológ a kresťanský apologéta, berie čitateľov na cestu, na ktorej objavujú prekvapujúce okolnosti tohto príbehu. Kniha približuje čitateľovi vianočné posolstvo širšie i hlbšie, v kontexte dejín spásy. Keller ukazuje napríklad Ježišov rodokmeň, ktorý obsahuje "morálnych outsiderov" - cudzoložníkov, cudzoložnice, krvismilné vzťahy a prostitútky, a tiež kultúrnych, rasových a pohlavných outsiderov. Týmto spôsobom autor zdôrazňuje, že nezáleží na pôvode ani na predošlých činoch, lebo milosť Ježiša Krista môže prikryť hriech a zjednotiť každého kajúcnika s Ním. V Ježišovi sa obradná nečistota obracia naruby: Jeho svätosť a dobrota nemôžu byť pošpinené kontaktom s nami, naopak, my sa kontaktom s Ním "infikujeme" Jeho svätosťou.

Keller argumentuje, že vianočný príbeh nie je len rozprávka, ale fakticky pravdivá udalosť, ktorá sa odohrala v histórii a je zapísaná v Biblii. Ježiš nie je len milé, bezmocné dieťa, ale "Mocný Boh a Otec večnosti", "Predivný Radca a Knieža pokoja". Ak sa Boh skutočne narodil v maštali, znamená to, že nám skutočne rozumie zvnútra nášho žitia, pretože vie, aké je to trpieť, byť statočný, odvrhnutý, zdrvený nespravodlivosťou, týraný a zabitý. Vianoce nám ukazujú, že On vie, čím prechádzame. Timothy J. Keller je predsedom a spoluzakladateľom organizácie Redeemer City to City a zakladajúcim pastorom Redeemer Presbyterian Church v New Yorku.

Vianočné tradície vo svete

Mnohé vianočné tradície sa od slovenských líšia:

• Grécko: Okrem vianočného stromčeka zdobia aj drevené lode, ktoré vystavujú na terasách či v záhradách. V domovoch majú plytkú drevenú misku s krížom obmotaným bazalkou vo svätenej vode, ktorou matka rodiny kropí miestnosti. Deti dostávajú darčeky 31. decembra.
• Taliansko: Ako vianočný stromček používajú zásadne len jedličku. Štedrá večera (24. decembra) u nich nehrá taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
• Ukrajina: Vianoce sa oslavujú 6. januára. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv. "diduch".
• Anglicko: Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24. decembra a nechávajú si ich vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch kráľov.
• Francúzsko: O polnoci sa v rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
• Holandsko: V polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov, sprevádzaný postavami černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra.
• Poľsko: Zvyky nie sú príliš odlišné od slovenských. Na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra rozprávať ľudskou rečou.
• Bulharsko: Na štedrovečernom stole je zvykom mať nepárny počet bezmäsitých jedál.
• Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
• Argentína: Stromčeky a obydlia zdobia už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos - papierové lampióny s plamienkom vo vnútri.
• Mexiko: Na Štedrý deň sa zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
• Kolumbia: Vianoce sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
• Peru: Tradičným zvykom je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
• India: Iba 2,3% kresťanov oslavuje Vianoce. Medzi vianočné zvyky patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
• Filipíny: Až 90% kresťanov slávi sviatky Vianoc. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
• Egypt: Kresťania oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
• Austrália: Zaujímavým zvykom je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.

Ľudový ornament a moderné vianočné tvorenie

Slovenský ľudový ornament odráža bohatú minulosť a tvorivosť našich predkov. Ako sa vytrácajú tradičné kroje, pomaly miznú aj iné prejavy ľudovej tvorby. Preto je dôležité tieto tradície zachraňovať a oživovať, aby sme nestratili kontakt s bohatým kultúrnym dedičstvom. Vianoce sú časom tvorenia, kedy môžeme zabudnúť na tuctové ozdoby a vytvoriť si niečo osobné a originálne. Spojenie prírodného dreva a jemnej makramé priadze predstavuje moderný trend. Drevené základy pre tvorenie, vyrábané priamo na Slovensku, ponúkajú exkluzívny dizajn, precízne spracovanie a kvalitný materiál, ideálny na ďalšie dotvorenie - či už v prírodnej farbe, alebo doma vymaľované. Tieto drevené výrezy slúžia ako dokonalý základ pre tvorivých ľudí, od začiatočníkov až po skúsených, poskytujúci pevný rám na navliekanie priadze a vytváranie pôsobivých makramé diel.

tags: #ludovy #vianocny #motiv