Zrejme každý z nás sa vo svojom živote stretol s chvíľou, kedy si prial, aby sa mu darilo lepšie. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam. Kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske vyslovujeme počas sviatočných príležitostí, ako sú narodeniny, meniny či svadby. V minulosti častejšie ako dnes sa aj dôležité práce nezaobišli bez požehnania a priania jej zdarného priebehu.
Pôvod a historický význam vinšov
Krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš a určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia. Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov, pri koledovaní v dedinách z domu do domu, mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominuje v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch. Tieto zvyky sa vykonávali predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i v jarnom období.
Obchôdzky postupne nadobudli i zábavnú podobu s humornými prvkami. V niektorých prípadoch obsahovali prvky lokálnej etikety a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali. Pozostávali obyčajne z troch častí: oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu a u detí, mládeže a služobníctva i z požiadania odmeny. Zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam.
Magické pôsobenie a odmeny
Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam. Verilo sa i v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli chlapci (mladí, zdraví, čisto oblečení). V prípade, že chodili koledovať obecní sluhovia, vyplácala sa im za ich služby časť vopred dohodnutej mzdy. Archaické podoby vinšov vychádzali z metaforického vyjadrenia želania, napríklad: „Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!“ Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Po jeho prednesení chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl.
Slovenské vinše sú známe svojou rýmovanosťou, humorom a úctou k poľnohospodárskym cyklom. Dnes sa už málokedy stretávame s vinšovníkmi v bielych košeliach pri dverách, no podstata tradície pretrvala. Novoročný vinš je mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Pripomína nám, že hoci sa časy menia, túžba po zdraví, pokoji a blízkosti zostáva rovnaká.
Vinšovanie počas sviatočných dní
Z bohatého zoznamu vinšov rozšírených na Orave a v ďalších regiónoch Slovenska sa mnohé viazali k určitým dňom, kde dotvárali ich čarovnú atmosféru.
Predvianočné obdobie: Oblátky a svätý Tomáš
-
Roznášanie oblátok
Približne týždeň pred Vianocami prichádzali s vinšom do domácností deti roznášajúce vianočné oblátky, ktoré v dedine piekol obyčajne „rechtor“ alebo „kántor“.
„Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“ (Oravská Jasenica)
-
Na svätého Tomáša (21. december)
V predvečer dňa svätého Tomáša (21. december) chodili po dedine vinšovať dievčatá popod okná mládencom:
„Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ (Párnica)
Štedrý deň (24. december) a "polazníci"
V Štedrý deň skoro ráno gazdiné piekli kysnuté koláče, ktoré slúžili aj ako výslužka pre malých vinšovníkov. Malí chlapci pracovali počas roka ako pastieri a do domácností so sebou prinášali tzv. „polazníky“ alebo „boženíky“, ktoré tam nechali. Išlo o konáriky (vŕba, breza) zviazané spolu s obilím (ovos), ktoré gazda položil do kúta izby alebo na hradu povaly. Nasledujúcu jar nimi pošibával dobytok počas prvého výhonu z maštalí. Čerstvo upečené pečivo im bolo odmenou za vinš, ale i poďakovaním a vyjadrením spokojnosti gazdu za pastierove služby.
Príklady štedrovečerných vinšov:
- „Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
- „Vinšujem Vám šťastlivé sviatky, aby vám Pán Boh dal šťastia, zdravia a hodného božského požehnania, na dietkach radosti, na poli hojnosti, na statku brzosti.“
- „Nesiem vám tu polazník, Kristu Pána radostník, aby ste boli zdraví a veselí, ako v nebi anjeli.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus!“ (Horná Lehota)
- „Vinšujem vám veselé Vianoce, nech sa vám stromček trbliece, aby ste zdraví boli, aby ste mali v maštali pekné voly, koľko máte v šuflíku lyžičiek, toľko gazdinka, aby ste mali v maštali telíčiek, koľko máte v plote kolov, toľko gazdičko, aby ste mali na dvore volov a koľko máte kolo stola reťazí, aby ste mali toľko doma peňazí.“ (Párnica)
Po Štedrej večeri: Spevy mládencov dievčatám
Po Štedrej večeri sa dedinou rozliehal spev mladých ľudí. V niektorých oravských lokalitách bolo zaužívané spievanie vianočných piesní mládencov pod oknami dievčat a na Nový rok zase opačne, dievky chodili spievať pod okná mládencom.
Príklady vinšov mládencov dievčatám:
- „Na vašom stole kvitla ruža, vašej Aničke dobrého muža, nie tak krásnieho, ako dobrieho, to vám vinšujem zo srdca svého.“ (Párnica)
- „V tomto domčeku švárna dievčina, nech nám naleje zo stola vína. Možná vy mamka perín nemáte, keď vi tie dievky nevydávate. A keď nemáte to požičajte, a staré dievky nenechávajte. Na vašom stole vykvitla ruža, tím vašim dievkam pekného muža. Nie tak pekného, ako dobrého, mi jej prajeme, srdca celého. Srdca celého, celej dušičky, by sa dostala dobrej mamičky. Dobrej mamičky, dobrého otca, by sa vydala len za Polhorca.“ (Oravská Polhora)
- „Do toho domu, sviňacú nohu. Tomu mládencu, bohatú ženu. A v tomto dome, švárna dievčina, keby nám dali za pohár vína. Dal by jej Pán Boh dobrého muža, ej Miša, Miša alebo Ondriša.“ (Zábiedovo)
Božie narodenie (25. december) a očistná voda
Vinšovanie bolo zaužívané i v nasledujúci deň, na Božie narodenie (25. december). Ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Preto sa gazda alebo niektoré z detí ponáhľali k studni po vodu. Vlial ju do „lavóra“ (nádoby) a vložil do nej mince. Najskôr pofŕkal vodou všetky kúty a nakoniec povedal vinš, ktorý zopakoval trikrát:
„Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“ Potom zakričal: „Vstávajte a raňajky dávajte.“
Alebo:
„Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň.“
Vo vode sa symbolicky postupne opláchli všetci členovia rodiny. Dievčatá zase vinšovali:
- „A já malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte.“ (Párnica)
- „Ja som malý neveličký, pýtam sebe do kapsičky. Kus koláča, kus kabáča, donesiem vám ráno vtáča, ak sa vám to nezvidí, donesiem vám hlavu z ryby.“ „Pochválen Pán Ježiš Kristus.“ (Dlhá nad Oravou)
Deň svätého Štefana (26. december)
Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana (26. december) sa niesol v uvoľnenejšej nálade. Do príbytkov s vinšmi vstupovali obyčajne príbuzní. Obsah často prispôsobili konkrétnej rodine.
„Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen“ „Pochválen buď Ježiš Kristus.“
Nový rok (1. január) a kňazská koleda
Nový rok (1. január) začínal opäť vinšmi, ktoré do domácností „prinášali“ malí chlapci. S príchodom prvého januára sa na Slovensku nespája len ohňostroj a oslavy, ale predovšetkým hlboko zakorenená tradícia novoročných vinšov. V minulosti sa verilo v magickú silu slova. To, čo sa na Nový rok vyrieklo, malo moc ovplyvniť osud celej rodiny a hospodárstva. Prvým vinšovníkom v dome musel byť podľa tradície muž alebo malý chlapec. Vinšovníci, často nazývaní aj koledníci, chodili od domu k domu hneď po polnoci alebo skoro ráno. Na Nový rok sa nesmelo jesť nič s krídlami (kura, kačka, hus), aby „šťastie neuletelo“.
Príklady novoročných vinšov:
- „Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá“.
- „Vinšujem vám na tento nový rok: na šťastie, na zdravie, na hojné božie požehnanie. V stodole hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe mier ducha svätého i do srdca vašeho, aby ste boli takí zdraví, ako anjeli v nebi.“
- „Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, pri jasenskej škole, hneď som pri kostole, tam ma ľudia znajú, peniažtek mi dajú. Sláva je veliká, na stole jablká, dajte mi zo dve, aj to bude dobre.“
- „Vinšujem smele všetkým vesele, sedliakom vrece plné na plece, pastierom kaše a kravám paše, sviniam žaludí, nech tučné budú.“
- „Vinšu, vinšu, ale neviem inšu, ja vinšovať neprestanem, kým korunku nedostanem. Poslúchajte málo, čo sa ešte stalo. Stala sa novina, veľmi neslýchaná, že Panna Mária synka porodila. Do jasličiek vložila, prišli pastuškovia, pekne ho vítali. Vitaj Ježiško malý, sme ťa od dávna čakali.“ (Oravská Jesenica)
- „Za kolende džinkujime, ščenšče zdravje vinsujime, abi šče nam zdrovi bili a na rok še polepsili. Dže je Jezus i Marijo, tam še šecko zle pomijo. Pomiji žle na dobre nastavajo roki šťodre.“ (Oravská Polhora)
- „Vinsujem vam vins, mate f pjecu mis. A na pjecu kohuta, mate chlopca (ďiefca) huncuta.“
- „Dneská je prvý deň roku, prišli sme vám zavinšovať trochu, aby ste mali šťastia, zdravia stáleho a mešteka nikdy prázdneho!“
- „A ja vam vinčujem na totu svatu viľiju hojnejši pokornejši ľepše ročki dožic jak šme prežili pri ščescu a zdravu boskim požehnaňu a po šmerci slavu večnu korunu anďelsku.“
- „Doniesol som Vám ocele, aby ste nevypadli z postele, koľko máte za rámom lyžičiek, toľko máte vo dvore teličiek, koľko máte na šope kolov, toľko máte v maštali volov; koľko máte za rámom tanierov, toľko majú vaše dievky frajerov; koľko máte tuná zrkalov, toľko mi dajte grajciarov.“ (Čičmany, Žilinský kraj)
- „Vinšujem vám Nový rok, aby ste mali šťastný krok. Doma lásku, svornosť, a všetkého hojnosť.“
- „Vinšujem vám všetko šťastie v deň roku nového, nech vás pán boh ochraňuje od všetkého smutného.“
Kňazská koleda
V prvých dňoch Nového roka „z dom do domu“ začali chodiť „po koľade“ farár, kostolník, rechtor (kantor) a miništranti - tzv. kňazská koleda. Kňaz posväcoval domácnosti, prial rodinám požehnané vianočné sviatky, dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus požehnávaj tento dom). V minulosti pri tejto príležitosti odovzdávali veriaci kňazovi tzv. „zvôsyp“, niektoré dopestované plodiny (ovos, jačmeň, žito).
Betlehemci
Veľkým zážitkom všetkých členov rodiny býval príchod betlehemcov. Malí chlapci - koledníci niesli so sebou prenosný vyrezávaný betlehem. Boli oblečení ako valasi, mali súkenné nohavice, plátenné košele so širokými rukávmi, naopak prevrátené kožuchy a na hlavách plstené klobúky. Známe postavy Fedor, Stacho, bača, anjel nesúci betlehem a Kubo prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista. Texty hry sa chlapci učili počas adventu. Hovorový text sa zároveň spájal so spevom a tancom. Na záver obvykle spievali koledy a prednášali vinše. Koledníkov gazdiné odmenili koláčom, ovocím a neskôr aj drobným peniazom.
Traja králi (Zjavenie Pána)
Na Troch kráľov (Zjavenie Pána) navštevovali domácnosti za účelom vinšovania chlapci - Traja králi, oblečení v dlhých bielych plátenných košieľ. Na hlavách mali papierové čapice „čákoli“ valcovitého tvaru ozdobené hviezdičkami, kolieskami a pod. V rukách niesli hviezdu zhotovenú zo staniolu a „ozembuchy“ (palice s plechovými plieškami a krúžkami), ktorými udierali o zem, čím zároveň oznamovali svoj príchod. Za vystúpenie dostali zrno (ovos, jačmeň), zemiaky a neskôr aj peniaze.
Príklady vinšov Troch kráľov:
- „My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša, my sme hviezdu uvideli, pri tom božskom narodení. S pánom Bohom ostávajte a dobre sa tu mávajte.“
- „My Tri králi prišli sme k vám, Zdravia, šťastia vinšovať vám. Zdravia, šťastia, dlhé letá, My sme prišli k vám zďaleka. Ďaleká je cesta naša: od Betlema zo salaša.“
Ďalšie tradičné vinše
Okrem vinšov spojených s konkrétnymi dňami existovali aj všeobecnejšie priania, ktoré odrážali každodenné túžby a potreby ľudí.
Vinše pre úrodu a prosperitu
- „Vinšujem vám títo výročné sviatky, aby Vám dal pánboh stáleho zdravia ščastia, na dietečkách požehnania a potešenia, na stádečku rozmnoženia, na poli sto kop raži, sto kop pšenici a sto kop ovsa, a všetko dobré, čo si len žiadate.“
- „Vinšujem sčaslive hody, nech sa vam každa krovka oceli, žeby sce mali vecej mlika jak vody. Vysoka pena, husta smetana, syrisko jak pecisko, žolto maslo jak kvet, dajce daco ale hnet...“ (Batizovce pri Poprade)
- „Vincujem, vincujem, na ščenšče, na zdrove, na ten Novy rok, žeby še vam rodzila pšenica i groch, gruľky jak puľky, i žitko i proso, žeby nechodzilo panstvo boso.“
- „Vinšujem vám šťastné chvíle, v každej búde plné sýle, na poli úrodu, na dvore teličku, v maštali kravku a v sýpke pšenicu.“
- „Vinšujem vám, gazda milý, aby ste boli zdraví, silní, aby vám kravky mlieko dávali, deti radosť robili a rok bol šťastlivý.“
Humorné a prosné vinše
- „Vinšujem, vinšujem, na peci palenku čujem, a vinšovac neprestanem, kym palenku nedostanem.“ (Batizovce pri Poprade)
- „Vinšujem vám hody, aby ste nepili vody, iba víno a marec, aby sa vám urodil veľký žltý jarec...“ (Košťany nad Turcom pri Martine)
- „Vinčuju, vinčuju Na kačuri, čuri, Žebi sce mali Rabate kuri, Psa chromovo, Gazdu pijanoho, Žebi sce chodzili Pomedzi hvizdočki Jak jasny mesačok Pomedzi stožočki.“ (Žartovný vinš zo Strážskeho)
- „Vinšujem vám, vinšujem, na peci koláče čujem. Dajte mi z nich pokoštovať, Budem vám lepšie vinšovať. Vinšujem vám keľo-teľo A toto za mnou ani teľo.“ (Vinš z obce Kráľ)
- „Ja maličký, neveličký, pýtam si ja do kapsičky: kus koláča, kus mrváča, vypustím vám z kapsy vtáča. Ak sa vám to neľúbi, vypustím i tri holuby!“
Odkaz ľudovej tradície dnes
Zimné dni aj vďaka vinšom a malým vinšovníkom nadobúdali čarovnú atmosféru, ktorá v ľuďoch zanechávala nezabudnuteľné zážitky na celé roky. Dnes sa už málokedy stretávame s vinšovníkmi v bielych košeliach pri dverách, no podstata tradície pretrvala. Novoročný vinš je mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Pripomína nám, že hoci sa časy menia, túžba po zdraví, pokoji a blízkosti zostáva rovnaká. Nezabudnite na vašich blízkych, zaželajte im pekné vinše. Tradičné vinše vychádzajú zo zvykoslovia v jednotlivých regiónoch Slovenska a často sú to krásne slovné aj myšlienkové skvosty. Použiť ich znamená nič nestratiť, skôr získať. Dneská je prvý deň roku, prišli sme vám zavinšovať trochu, aby ste mali šťastia, zdravia stáleho a mešteka nikdy prázdneho! Využite túto príležitosť a pozdravte ich prostredníctvom peknej SMS alebo im rovno zavolajte a zavinšujte príjemné trávenie sviatočných dní.