Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Vianočné rituály a symboly majú ochrániť zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Vianočné sviatky sú spojené s množstvom tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes.
Čo je koleda a aký je jej pôvod?
Koleda je osobitný piesňový žáner viažúci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu. Koledy stoja „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“. Samotný termín koleda má však staršiu (predkresťanskú) tradíciu. Pomenovanie koleda má starodávny pôvod a znamená ohlasovanie niečoho nového. Ak dnes koledami nazývame najmä vianočné piesne, v minulosti malo toto slovo širší význam. Koledou boli aj hovorené vinše so želaním šťastia, zdravia, hojnosti a prosperity.
Pôvod kolied
História nám hovorí, že kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. Koledy ako také majú veľmi dávnu históriu, aj keď nehovoríme o koledách, aké poznáme dnes. O prvých koledách boli zmienky v Rímskej ríši, kedy sa koledy spievali ako oslavné piesne pri oslavách nového roka, nazývané latinským slovom calendae. Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Koledy v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve. Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami.
Kresťanský vplyv a šírenie
Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. História tradičnej cirkevnej koledy, ako ju poznáme dnes, siaha podľa legendy do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. V období stredoveku sa začína obsah kolied spájať s narodením Ježiša Krista a s betlehemskými tradíciami, ktoré s veľkým zanietením šíril svätý František z Assisi. Už v trinástom storočí sa jeho zásluhou dostali tieto prejavy obdivu malého Spasiteľa do celej Európy a neskôr aj na iné kontinenty. Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia.
Charakteristika slovenských kolied
V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové (typicky pastierske) motívy, pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom, príprava pastierov na cestu do Betlehema či chystanie darov Ježiškovi. V niektorých koledách sa objavujú žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie. V koledách a vianočných piesňach sa prelínajú náboženské motívy s ľudovými. Celkovo sa u nás pastierske koledy tešili veľkej obľube. Prevláda v nich pôvabná naivita a láskavý humor.
Hudobná stránka kolied
Slovenské koledy patria k najpôsobivejším hudobno-slovným tvarom. Sú nežné, lyrické, melodicky zvyčajne prosté - najmä z raného obdobia, čo dokumentujú aj cirkevné spevníky, zvlášť Cantus Catholici zo 16. storočia, z ktorého prevzali koledy v našom priestore aj protestanti. V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika.“ Veľký počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť vo svojej zbierke Prostonárodné vianočné piesne: Nápevy vianočných piesní.
Koledy nezostali len vo svojej prvotnej, ľudovo tvorivej podobe. Stali sa inšpiráciou aj pre tvorcov rôznych období, ľudových vianočných hier, najmä miestnych kantorov, hudobne vzdelaných kňazov aj skladateľov, ktorí ich pojali do svojich diel. Vzdelaný mních zo slovenského prostredia Juraj (Georgius) Zrunek je autorom mimoriadne zaujímavého diela z obdobia prelomu baroka a klasicizmu, nazvaného Harmonia pastoralis, v ktorom majstrovským spôsobom spája hudobné prvky barokovej hudby a slovenských vianočných kolied. Na Slovensku máme ešte jeden unikát - Jednotný katolícky spevník, ktorý je mimoriadnym majstrovským skladateľským prínosom Mikuláša Schneidera Trnavského, presahujúcim hranice Slovenska. Spevník obsahuje, pochopiteľne, aj mnoho známych ľudových kolied, kompozične prijateľných, avšak umelecky obsažným spôsobom spracovaných.
Rozdiel medzi koledou a vianočnou piesňou
Aj keď nám už často splýva význam slov koleda a vianočná pieseň, vianočné koledy sa viažu k sviatku narodenia Ježiša Krista, kým vianočné piesne sú koncipované širšie a viažu sa k vianočnému obdobiu, ako napr. Rolničky, Rolničky, O Tannenbaum, Jingle Bells. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc.
Koledovanie ako vianočný zvyk
Spievanie kolied sa spája s koledovaním: obradnou obchôdzkou, kedysi najmä mládencov, dnes zvyčajne skôr detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch a spievajú koledy či vinšujú rodine zdravie, šťastie a hojnosť. Koledovanie býva spojené tiež s betlehemskými hrami a betlehemcami. Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov.
Historický vývoj a podoby koledovania
Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára) a na Troch kráľov (6. januára). Tradícia vianočného koledovania v našom prostredí siaha do stredoveku. Tento zvyk sa z miest postupne rozšíril na vidiek a práve v dedinskom prostredí nabralo koledovanie na bohatosti, rozmanitosti a nesmiernej malebnosti. Koledníci chodili, často v kostýmoch a s rekvizitami, priamo do domácností, aby predviedli scénky z vianočného príbehu. Dnes sa nám zvianočnieva akosi skôr a koledy počuť prakticky už od začiatku decembra. Ale nebývalo to tak. Koledy boli výsadou vianočných sviatkov, spievali sa od Štedrého večera do Troch kráľov. Počiatočná predstava, že s vinšom majú chodiť len mladí muži, aby do domu priniesli zdravie, silu a prosperitu, sa postupne menila. S koledou tak chodili aj malé deti, starší muži či skupinky mladých dievčat. Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru.
Regionálne rozdiely v koledovaní
U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé. U iných (východných) Slovanov sú bežné aj novoročné koledy či obchôdzkové ľúbostné piesne. Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Naopak u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov: koljadky, ovseni, ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied.
Najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o nich pochádza ešte z 3. storočia. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.
Význam a súčasnosť koledovania
Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Koledy dnes zostali spievané, či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu. Aj keď zvyk koledovania, od domu k domu, sa dnes už pomerne vytráca, a vo mestách zanikol už takmer úplne, stretnúť sa sním môžeme jedine v menších dedinách.
Ako sa začala tradícia vianočných kolied?
Tradičné vianočné zvyky na Slovensku
Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Vianočné tradície na Slovensku majú bohatú históriu. Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov. Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša.
Adventné tradície
- Adventný veniec: Patrí k tradíciám Vianoc a má svoje korene už v pohanskom období. Do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu.
- Adventný kalendár: Slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek. Spája ho jedno - 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú sladkosti, drobnosti alebo odkazy.
- Pôst: Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce. Má duchovný aj praktický rozmer. V minulosti sa niesla celá adventná doba v znamení zdržanlivosti.
- Zdobenie stromčeka: Na Slovensku sa zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil. Má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Do podoby, akú poznáme dnes, sa tradícia vyvinula v protestantskom Nemecku okolo roku 1570. Vtedy sa stromčeky zdobili najmä sviečkami, sušeným ovocím a orechmi.
Zvyky Štedrého večera
Štedrý večer je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov. Práve lámaním posvätených oblátok klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník.
Zvyky spojené s hojnosťou a zdravím
- Oblátky s medom a cesnakom: Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Cesnak patrí medzi obradné potraviny aj na Štedrý večer, prináša zdravie po celý rok.
- Rozkrojené jabĺčko: Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko. Hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť.
- Kapria šupina: Je symbolom bohatstva. Mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze. Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke. Česká krajina bola napríklad v období stredoveku a raného novoveku doslova rybníkárskou veľmocou, a tak sa tu kapor bežne nachádza v jedálničku a od 19. storočia tiež pravidelne na štedrovečernom stole.
- Mince pod obrusom: Minca pod obrusom má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku. Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. Ráno, na Božie narodenie (1. sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince.
- Obviazanie nôh stola reťazou: Obľúbený zvyk na strednom Slovensku, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny.
- Medový krížik na čelo: Deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“.
- Tanier navyše: Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Na východe Slovenska sa často prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného.
- Zákaz požičiavania: Podľa ľudovej tradície by z domu „odchádzalo šťastie“ a po celý rok by rodina trpela nedostatkom, ak by sa na Štedrý deň požičiavali peniaze alebo veci.
Regionálne kulinárske špecifiká
Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny. Východné Slovensko sa líši pirohmi plnenými zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicovým či fazuľovým prívarom, až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom.
Sviatočné dni po Štedrom večeri
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič.
Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.
Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce slávia 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára, kedy sa večera začína modlitbou, často v staroslovienčine.
Súčasnosť slovenských kolied a zvykov
Na Slovensku sa s koledami ako piesňami stretávame najmä v predvianočnom a vianočnom období. Sú už súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva. Dnes už spievame menej, koledy nám doma viac znejú z nosičov a vonku pri horúcom punči na vianočných trhoch. Napriek tomu, koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe. Dnešné Vianoce majú naozaj veľa spoločného s tými dávnymi. Mnohé zvyky, ktoré si stále držíme, nás spájajú s našou históriou aj s našimi blízkymi. Vianoce nám vedia opantať všetky naše zmysly: postupne sa zažínajú vianočné svetielka, vôňa čečiny sa mieša s vôňou škorice, medu a vanilky, tradičné sviatočné jedlá šteklia naše chute. A neodmysliteľnou zvukovou kulisou sú nádherné melódie vianočných kolied. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.