Vianočné stromčeky sú neodmysliteľnou súčasťou najkrajších sviatkov v roku už stovky rokov. Mnohí z nás si nevedia predstaviť Vianoce bez bohato zdobeného stromčeka, na ktorom nesmú chýbať ani čokoládové figúrky a kolekcie. Tušíte však, čo symbolizujú ozdoby na vianočnom stromčeku a kde sa vzali čokoládové dobroty, ktoré naň vešiame?
Pôvod vianočného stromčeka a jeho výzdoby
Prvé zmienky a šírenie tradície
Dlhú dobu patrili k Vianociam iba výjavy z Betlehema a oslava narodenia malého Ježiška, čo bol spôsob ako rozpovedať dôležité posolstvo negramotným veriacim. Až s príchodom protestantizmu ich okolo 16. storočia postupne nahradil stromček. Samotný strom bol pripomienkou stromu poznania z rajskej záhrady a jeho zelená farba symbolizovala život.
Zvyk zdobenia zelene bol rozšírený už v starovekom Egypte a antickom Ríme. V novodobej histórii pochádzajú najstaršie písomné pramene z Nemecka z 2. polovice 16. storočia. V opisoch sa uvádza ihličnatý stromček alebo väčšia vetvička ozdobená ovocím, sladkosťami, domácim pečivom, perníkmi alebo orieškami. Do súkromných domov začal vianočný stromček prenikať približne v polovici 17. storočia, ako prví ho mali vysokí štátni úradníci a mešťania.
V 18. storočí sa zvyk rozšíril najmä vďaka panovníckym rodom stredoeurópskej šľachty, ktorí si ho prisvojili. V aristokratických domácnostiach sa udomácnil okolo 2. štvrtiny 19. storočia.
Na Slovensku sa obyčaj stavania a zdobenia ihličnatého stromčeka šírila v mestskom prostredí od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. V meštianskom prostredí bol stromček hlavným atribútom vianočných sviatkov. Centrálny stromček, prípadne viacero menších, umiestňovali v salónoch alebo reprezentačných miestnostiach. Veľkosť, počet, ako aj spôsob ich výzdoby ovplyvňoval najmä spoločenský status rodiny.
Etnologička Katarína Nádaská uvádza, že „Vianočný stromček sa na našom území objavuje vo vidieckom prostredí až koncom 19. a začiatkom 20. storočia.“ V skromných slovenských domácnostiach sa ale tento zvyk presadzoval len veľmi pomaly. „Vo vidieckom prostredí to boli spočiatku iba maličké stromčeky a boli to väčšinou iba odrezané vrcholce zo stromov, ktoré viseli zavesené zo stropu a dole hlavou. Stromček sa v minulosti pripravil ráno na Štedrý deň a pretrvával až do Troch kráľov,“ doplnila odborníčka na históriu. Až omnoho neskôr ľudia začali preferovať veľké stromy.
Do vidieckej kultúry prenikal zvyk stavania stromčeka v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, pričom nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami. V zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Jeho starším variantom bol slamený stromček, ktorý si ľudia zhotovovali z posledného snopu pred Štedrým dňom. Ihličnatý stromček najčastejšie umiestňovali na hradu nad stolom, až neskôr ho upevňovali na samostatný podstavec. Stromčeky sa zvyčajne umiestňovali v prednej izbe tak, aby ich bolo vidieť z ulice a nechávali sa až do sviatku Troch kráľov.
Rané ozdoby: príroda a domáce výrobky
Vianočný stromček určite kedysi nevyzeral tak, ako dnes. Etnologička vysvetľuje: „Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, pretože tú mali ľudia po ruke. Išlo o to, aby bol stromček niečím ozdobený, aby to akoby pozdvihlo úroveň sviatkov.“
V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. „Buď to boli živé jabĺčka, orechy alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.“
Výzdoba stromčekov bola rôznorodá: horiace sviečky, ozdoby v tvare kvetov alebo hviezd, reťaze zhotovené z pásikov farebného papiera, slamy alebo lesklých korálikov, trvanlivé pečivo (najmä medovníčky), jablká, orechy alebo sušené ovocie. Použité ozdoby na jeho dekoráciu boli spravidla jednoduché: jabĺčka a oriešky, medové pečivo alebo kockový cukor zabalený v papierikoch. Stromček ozdobovali spravidla 24. decembra.
Postupne prišli na rad aj ozdoby, ktoré už poznáme aj dnes. Tou najtypickejšou dekoráciou je vianočná guľa, ktorá nahradila jablká. „Sklárska výroba od 18. storočia produkovala aj výrobu ručne fúkaných sklenených ozdôb.“ Prvú fúkanú guľu z jemného skla vyrobil a patentoval v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Od prvých jednofarebných kusov sa už začiatkom 20. storočia predávali sklenené hviezdičky, srdiečka či snehové vločky.
V 18. storočí sa okrem sklenených a čokoládových figúrok v tvare anjelikov či medvedíkov podujali niečo vyrobiť aj rezbári. „Tí vyrábali miniatúrne ozdôbky z dreva, ktoré boli nafarbené a ich výhodou bolo, že boli trvácnejšie, čiže sa mohli opakovane použiť a neboli také krehké ako sklenené gule. Väčšinou to boli drobné hračky ako hojdací koník či anjelik,“ doplnila etnologička.
Medzi ďalšie symboly, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, patrí hviezda, či už ako závesná ozdoba, alebo ako koruna na vrchole stromčeka, ktorá je starým symbolom slnovratu. Zvončeky na stromčeku slúžia na odháňanie zlých duchov a mašľa na vetvičkách symbolizuje spájanie rodiny.
Vývoj osvetlenia
Stromček dostal postupom rokov aj osvetlenie. „Voskové alebo parafínové sviečky sa pripínali na vetvičky v prvej tretine 20. storočia. Zvyk sa objavil najskôr v šľachtických a mestských rodinách a na vidieku to bolo až v polovici 20. storočia. Bolo to síce veľmi romantické, ale hrozilo riziko požiaru,“ upozornila odborníčka.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA, kde ho iba dva dni pred Štedrým dňom predviedol vynálezca Thomas A. Edison. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Trvalo však desaťročia, kým si ľudia na ne zvykli. Svetielka, ktoré poznáme dnes, sa na trh dostali až oveľa neskôr. „V 60. rokoch už bolo bežné kúpiť elektrické svetielka na stromček.“
Cesta čokolády do Európy a k vianočnému stromčeku
Historický kontext čokolády
Čokoláda, jedna z najpopulárnejších sladkostí na svete, je vyrábaná zo zrniek tropického kakaového stromu Theobroma cacao. Slovo čokoláda má pôvod v jazyku Nahuatlov, pôvodných obyvateľov stredného Mexika. Podľa aztéckej legendy kakaové bôby priniesol svätý muž priamo z raja a zasadil ich vo svojej záhrade. Kakaové bôby slúžili ako platidlo a pražené kakaové bôby sa drvili na múku, miešali s vodou a dochucovali medom či korením.
Objavné výpravy moreplavcov prinášali do Európy veľa nových a neznámych vecí. Keď v roku 1503 priviezol Krištof Kolumbus prvé kakaové bôby, Európania o ich spracovaní nič nevedeli. Znalosti aztéckych Indiánov o ich spracovaní a úprave priviezol do Európy o 19 rokov neskoršie španielsky dobyvateľ Hernando Cortéz. Horúci povzbudzujúci nápoj "xocotlatl" (v indiánskom jazyku: ovocie a voda), pripravovaný podľa pôvodnej receptúry z rozomletých plodov stále zeleného kakaovníka, zahustený kukuričnou múkou a ochutený vanilkou a čili, začal dobývať Španielsko a neskoršie celú Európu.
Keď v roku 1528 Hernán Cortés priniesol kakaové bôby do Španielska, európski šľachtici spočiatku nevedeli prísť čokoláde na chuť. Zlom nastal, keď ju ochutili vanilkou a cukrom. Hustý, korenistý nápoj sa stal hitom medzi aristokraciou. V katolíckych krajinách, ako Španielsko a Taliansko, sa čokoláda stala neodmysliteľnou súčasťou pôstu. V roku 1569 pápež oficiálne rozhodol, že čokoládu je možné konzumovať počas pôstu.
S príchodom rokoka sa čokoláda premenila na symbol elegancie a zmyselnosti. Stala sa obľúbeným nápojom dámskych salónov a bola považovaná za afrodiziakum.
Vznik čokoládových figúrok
V 19. storočí sa čokoláda stala skutočne dostupnou širšej vrstve obyvateľstva, čím sa skončila éra, keď bola výsadou iba šľachty a bohatých. Tento prelom bol umožnený technologickými inováciami, ktoré zásadne zmenili výrobu čokolády.
Zásadný posun v spracovaní kakaových bôbov priniesol holandský chemik Coenraad Johannes van Houten, ktorý v roku 1828 vynašiel hydraulický lis na odstraňovanie kakaového masla z bôbov. Rok 1826 bol ďalším prelomovým bodom, keď Philippe Suchard, švajčiarsky podnikateľ, založil prvý mechanizovaný závod na výrobu čokolády.
Tabuľková čokoláda, tak ako ju poznáme, sa na náš stôl dostala až v 19. storočí. Prvá vyrobená čokoláda bola hrudkovitá a horká. Švajčiar Daniel Peter v roku 1875, inšpirovaný výrobkom továrne Henriho Nestlé, skúsil zmiešať kondenzované mlieko s kakaom a cukrom, čím vznikla mliečna čokoláda. O štyri roky neskôr, v roku 1879, ďalší Švajčiar Rodolphe Lindt vynašiel konšovací stroj - zariadenie, ktoré premiešalo čokoládu tak jemne, že sa rozplývala na jazyku. Tým sa otvorila cesta k dnešnému rozšíreniu čokolády ako najobľúbenejšej cukrovinky.
Už v druhej polovici 18. storočia čokoládovne vyrábali rôzne čokoládové figúrky, ktoré sa vešali na stromček. Obľúbené boli duté čokoládové figúrky a plnené vianočné bonbóny na ozdobu stromčeka. Keď nie je čokoláda upravená do tvaru tabuliek alebo iných geometrických tvarov, často sa z nej formujú tvary figúriek (zvyčajne ľudí alebo zvierat), prípadne iné tvary na Vianoce, Sv. Mikuláša či Deň svätého Valentína.
Čokoládové figúrky na Slovensku a v Československu
Počiatky výroby na Slovensku
Na území súčasného Česka a Slovenska sa prvé čokoládové figúrky zabalené do špeciálneho obalu s motívom Vianoc vyrábali v českých čokoládovniach Velim v roku 1892. Do širšieho povedomia sa dostali najmä prostredníctvom čokoládových vianočných kolekcií Vinohradníckej továrne v Prahe, neskôr všeobecne známej ako firma Orion, ktorá ich vyrábala od roku 1897.
Na Slovensku výroba vianočných čokoládových figúrok siaha až do roku 1906, keď po prvý krát začal rozvoniavať lahodný varený mok v Trnave. Táto tradícia je dodnes čistou československou špecialitou už viac ako 100 rokov. Spoločnosť I.D.C. Holding, a.s. vychádza z viac než 100 ročnej tradície výroby v trnavskom závode Figaro Trnava.
Ako sa čokoláda vyrába v modernej továrni (celý proces)
Typy čokoládových figúrok a ich výroba
Dnes je výroba už skoro plno automatizovaná, a tak za jednu smenu sa dokáže vyrobiť až 1400 kg čokoládových likérových figúriek. Vyrobené vianočné kolekcie a figúrky putujú do celého Slovenska a aj do Českej republiky, Poľska, Maďarska, Chorvátska a na Ukrajinu.
Štefan Kassay, akcionár I.D.C. Holding, nás sprevádza svetom čokolády a figúriek, ktoré budú zdobiť nielen slovenské domácnosti. Slovenské čokoládové figúrky sa členia na dva hlavné druhy, ktoré majú troška inú technológiu výroby. Štefan Kassay vysvetľuje: „Figúrky členíme na tie, ktoré sú v luxusnej vopred vytvarovanej fólii.“ V „kuchyni“ výrobcu ich volajú aj „chocalovské“ a sú to napríklad Mikuláš (75g, 110g a 170g), Stromček (75g) a iné. „Potom sú to figúrky balené v klasickom potlačenom hliníku,“ pokračuje Štefan Kassay. Z tohto radu sú to napríklad šišky (10,5g), Mikuláš (60g) a Snehuliak (16g).
Oba druhy figúrok prechádzajú viacerými výrobnými etapami. „Od nalievania, formovania, cez balenie a až po konečnú kompletizáciu do spotrebiteľských, respektíve obchodných balení,“ zasväcuje do tajov varenia dlhoročný podnikateľ a vedec Štefan Kassay. Pri plnených figúrkach sa ešte varí likér, ktorým sa potom následne plnia vianočné dobroty. To, ako dlho trvá vyrobenie čokoládových ozdôb, závisí od samotného druhu, počtu kusov a variácií. „Výroba môže trvať od 1 - 5 dní.“ Čokoládové figúrky, rovnako ako dnes, vyrábali z mliečnej aj horkej čokolády, počas socializmu v štandardnej kvalite. Ich výroba musela začať už v lete, aby boli pripravené na vianočnú sezónu.
Tradícia vyjedania stromčeka a socializmus
V prvej tretine 20. storočia sa v mestskom prostredí v súvislosti s vianočným stromčekom rozšíril zvyk kladenia darčekov. Okrem ozdôb si mnohí dodnes vešajú na stromček aj rôzne čokoládové kolekcie, salónky a figúrky, ako návrat k tradíciám. Práve sladkosti sú najväčším lákadlom pre najmenších členov rodiny.
Zohnať čokoládový výrobok bol počas bežného života v socializme priam nadľudský výkon. Počas vianočného obdobia však čokoládové výrobky museli byť dostupné vždy a všade. Vianočné kolekcie sú pre mnohých symbolom socializmu 70. a 80. rokov, kedy bolo k dispozícii neuveriteľné množstvo čokoládových vianočných výrobkov od výmyslu sveta. Kolekcie z prvej republiky sa akosi preniesli aj do socializmu.
Deti museli mať pevnú vôľu, pretože kolekcie sa zo stromčeka len tak zobrať nesmeli. „Stromček sa v minulosti zdobil na Štedrý deň, no a minimálne počas Štedrého dňa, Prvého a Druhého sviatku vianočného sa nemohol stromček vyjedať, lebo bolo dostatok koláčov, ktoré si deti mohli dať.“ Etnologička vysvetľuje túto tradíciu: „Keď sa skončili tieto tri hlavné sviatky, tak v mnohých rodinách bolo dovolené zobrať si na ochutnávku po 1 figúrke, ale väčšinou platilo, že sa konzumovali až po odzdobení stromčeka, teda po Troch kráľoch, alebo až keď z domu odišiel kňaz po Trojkráľovej kolede, kedy sa posväcovali príbytky.“ V minulosti teda nebolo jednoduché dostať sa k lákavým dobrotám. „Deťom, ktorým sa žiadalo, tak si samozrejme mohli niečo zobrať, ale v minulosti sa na zákaz prísne dbalo.“
Rodičia sa málokedy podarilo zohnať viac balení, takže sa snažili salónky pre deti šetriť. Často už použité obaly odkladali aj na budúci rok. Ak by vianočné kolekcie či salónky nezohnali, použité obaly z predchádzajúceho roka použili pri vlastnej výrobe domácich cukroviniek na stromček. Obaly z vianočných kolekcií sa často nevyhadzovali; deti si ich často odkladali do zbierky tak, že ich nechtami vyrovnávali. Kolekcie zväčša vážili od 250 - 1000 g. Luxusné, niekedy aj niekoľkoposchodové kolekcie, sa dali kúpiť aj v Tuzexe za socialistické bony, ku ktorým sa dalo dostať cez priekupníkov-vekslákov na ulici. Niekedy sa kupovali nielen kolekcie, ale aj jednotlivé figúrky.
Informácie o vianočných tradíciách a socialistických kolekciách boli čerpané z výstavy v Prahe v Tančiacom dome, ktorý počas vianočného adventu 2018 otvoril výstavu Retro 2018 s unikátnymi originálmi dennej potreby zo 70. a 80. rokov.
Moderná doba a súčasná produkcia
V Záhorskom múzeu v Skalici možno zbierkové predmety súvisiace s vianočným stromčekom rozdeliť vzhľadom na ich funkciu na estetické (dekoračné) a praktické. K prvej skupine patrí kolekcia pestrofarebných vianočných ozdôb z fúkaného skla, používaných v Skalici s rôznymi motívmi: vianočné gule, postava Mikuláša, anjel, srdiečko, topánočka a iné. V kolekcii vianočných ozdôb z Moravského Sv. Jána nájdeme aj sklenenú špicu striebristej farebnosti, ktorá sa nachádzala na vrcholci vianočného stromčeka, zdobená tenkým špirálovitým drôtom. Súčasťou výzdoby bývali aj ozdobné kovové štipce na vianočné sviečky. K predmetom s praktickou funkciou patria stojany, ktoré sa používali na upevnenie stromčeka. Stojany zo zbierok múzea sú celodrevené, nezdobené s tvarom gréckeho kríža a otvorom v strede.
Etnologička Katarína Nádaská uzatvára: „Dnes je zriedkavé, že sa stromčeky zdobia kolekciami a salónkami, samozrejme je to individuálne, ale vo väčšine rodín prevažuje skôr iba zdobenie ozdobami.“ Pri výzdobe dnešných stromčekov sme už popustili uzdu fantázii a stromčeky sa okrem tradičných ozdôb ozdobujú aj najrôznejšími dekoráciami od pierok, kvetov až po rôzne atypické gule či personalizované ozdoby. Zeleň vianočného stromčeka sa stala novodobou formou symbolu života a prosperity.