Slovenská ľudová hudba je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva národa, ktorá sa neustále vyvíja a obohacuje. Jej zachovanie a šírenie je aktívnou snahou mnohých jednotlivcov, inštitúcií a podujatí, ktoré si pripomínajú významné osobnosti a udalosti z jej histórie, ako aj prezentujú jej aktuálnu podobu.
Významné osobnosti a ich odkaz
Pri príležitosti 150. výročia narodenia významného slovenského skladateľa, pedagóga a zberateľa ľudových piesní, Viliama Figuša-Bystrého (1875 - 1937), si pripomíname jeho osobitný prínos slovenskej hudobnej kultúre. Viliam Figuš-Bystrý, rodák z Banskej Bystrice, zasvätil svoj život zberu a spracovaniu ľudových piesní, ako aj komponovaniu vlastných diel inšpirovaných folklórom. Jeho najvýznamnejším dielom je opera „Detvan“, považovaná za prvú slovenskú národnú operu, s libreto na motívy básne Andreja Sládkoviča. Okrem opery zanechal rozsiahly odkaz v podobe orchestrálnej, komornej hudby, kantát, piesní a klavírnych skladieb, ktoré dodnes inšpirujú.
Ďalšou významnou postavou, ktorej tvorba bola spojená so slovenskou ľudovou piesňou, je Alexander Moyzes (1906 - 1984). Pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia sa konajú spomienkové koncerty, ktoré prezentujú výber z jeho rozsiahlej tvorby. Moyzesov hudobný jazyk bol hlboko ovplyvnený ľudovou piesňou, čo sa prejavilo v jeho symfonických dielach, vokálnych skladbách a úpravách ľudových piesní. Jeho diela, ako „Dolu Váhom“ či IV. Symfónia, položili základy slovenskej modernej symfonickej hudby.
V rámci spomienkových koncertov venovaných Alexanderovi Moyzesovi a obetiam I. svetovej vojny zaznie aj dielo Pavla Procházku. Pavel Procházka je všestranná hudobná osobnosť - dirigent, zbormajster a skladateľ. Jeho kompozičná činnosť sa zameriava na vokálne a vokálno-inštrumentálne formy, pričom jeho tvorba často čerpá inšpiráciu z duchovnej a ľudovej hudby.
Slovenská hudba vo Vojvodine a Dolnej zemi
Konferencia „Slovenská hudba vo Vojvodine“, ktorá sa konala v poradí už 18. ročník, zdôraznila dôležitosť výskumu a dokumentácie slovenských ľudových piesní u Slovákov žijúcich v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Bulharsku. Cieľom podujatia bolo porovnať a analyzovať podobnosti a špecifiká slovenských ľudových piesní v týchto regiónoch v porovnaní so zbierkami Slovákov žijúcich v Srbsku. Primárnym podnetom bola najnovšia zbierka slovenských ľudových piesní zo Starej Pazovy, pripravená autorkou Mgr. art. Kristínou Lomenovou PhD. zo Slovenskej akadémie vied.
Príspevky na konferencii sa venovali rôznym aspektom slovenskej ľudovej hudby v Dolnej zemi:
- Mgr. art. Kristína Lomenová PhD. predstavila monografiu slovenskej piesňovej kultúry v Starej Pazove, ktorá obsahuje zápis 360 ľudových piesní a ich vedecký popis.
- Mgr. Klára Erdélyi-Molnár z Budapešti prezentovala slovenské výskumy a zbierky Bélu Bartóka a Zoltána Kodálya, ako aj zvukovú a notovú zbierku folklórneho archívu Ústavu hudobnej vedy v Budapešti.
- Zoltán László Havaš z Filozofickej fakulty v Budapešti predstavil dielo Jána Šutinského, významného slovenského hudobníka v Maďarsku, známeho orchestrálnymi úpravami ľudových a cirkevných piesní.
- Mgr. Adriana Fúriková z rumunského Bihora sa dlhodobo venuje zbieraniu a dokumentácii slovenských piesní z regiónu Bihor a Salaj.
- Mgr. Sandra Vukšić Kralj, riaditeľka Slovenského centra Našice, referovala o dokumentácii slovenských ľudových piesní v Chorvátsku a zdôraznila potrebu vydania obsiahlej zbierky.
- Ing. Katarína Koňariková PhD. z Bulharska priblížila publikácie o päťdesiatich rokoch života, práce a piesní Slovákov v Bulharsku.
- PhDr. Zuzana Pavelcová, riaditeľka Krajanského múzea pri Matici slovenskej v Martine, hovorila o zbierke hudobnín Slovákov z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska.
Konferencia zdôraznila význam zosieťovania a vzájomnej podpory pri výskumnej, tvorivej a prezentačnej činnosti, pričom festivaly autentickej ľudovej piesne v Pivnici (Srbsko), Nadlaku (Rumunsko) a Iloku (Chorvátsko) slúžia ako príklady úspešnej spolupráce.
Festivaly a podujatia
V Dunajskej Strede sa v roku 2023 zrodila nová tradícia - Festival ľudovej hudby a spevu, ktorý si kladie za cieľ dlhodobo prispievať k zachovaniu a rozvoju slovenskej folklórnej tradície v južnom regióne. Prvý ročník festivalu bol spojený s oslavou 80. výročia založenia a 35. výročia oživotvorenia Miestneho odboru Matice slovenskej v Dunajskej Strede.
Festival Viva Musica! oslávil svoj 19. ročník, ktorý bol spojený s pripomenutím si 30. výročia vzniku Slovenskej republiky a 30. výročia rozdelenia Československa. Festival ponúkol koncerty renomovaných slovenských a českých umelcov a zaujímavé projekty, ako napríklad spoluprácu súboru starej hudby Solamente naturali s nórskym súborom Barokksolistene či projekt kvarteta Spectrum Quartett a ľudovej kapely Nogaband, ktorý hľadá prepojenia medzi klasickou a ľudovou hudbou.
Regionálna súťažná prehliadka detských ľudových hudieb v Gbeloch, ktorá je súčasťou celoštátnej súťaže „Eniki beniki“, prezentuje mladé talenty v oblasti ľudovej hudby a spevu z okresov Senica a Skalica.
Spevácky zbor Jána Pavla II. vo Vajnoroch si pripomína 30 rokov svojho pôsobenia. Zbor, ktorý vznikol po návšteve pápeža Jána Pavla II., má rozsiahly repertoár zahŕňajúci cirkevné, ľudové a koncertné piesne. Vzhľadom na svätorečenie pápeža Jána Pavla II. sa uvažuje o zmene názvu zboru.
Ľudová hudba Borievka, datujúca svoj vznik do roku 1958, sa špecializuje na interpretáciu ľudovej hudby Podpoľania, Horehronia a Gemera. Za dlhé roky svojej existencie získala viacero ocenení a účinkovala na mnohých festivaloch a podujatiach.
Súbory a ich poslanie
Súbor Jantár, založený v roku 1992 pri Základnej umeleckej škole v Košiciach, združuje mladých hudobníkov vo veku od 9 do 18 rokov s cieľom viesť ich k poznaniu ľudovej hudby, piesní a tancov. Súbor rozvíja u žiakov kolektívnosť, ohľaduplnosť a súdržnosť, a pravidelne sa prezentuje na koncertoch a verejných podujatiach.
Technik Akademik, obnovený spevácky zbor, patrí k špičke amatérskeho zborového umenia na Slovensku. Jeho repertoár zahŕňa náročné polyfonické skladby, ako aj diela historickej a súčasnej zborovej tvorby. Zbor spolupracuje s profesionálnymi telesami a pod vedením dirigenta a skladateľa Pavla Procházku dosiahol popredné umiestnenia v súťažiach zborového spevu.
