Slovenský hokej je bohatý na výrazné osobnosti a významné udalosti, ktoré formovali jeho históriu. V uplynulom období sme boli svedkami niekoľkých významných jubileí, ktoré pripomenuli kariéry legendárnych hráčov a dlhoročnú tradíciu hokejových klubov.
Jubileum Petra Šťastného
V nedeľu 18. septembra oslavovala jedna z najväčších osobností slovenského hokeja, Peter Šťastný, významné životné jubileum - 60. narodeniny. Peter Šťastný reprezentoval vo svojej hokejovej kariére tri krajiny. Najskôr nastúpil na 100 zápasov za bývalé Československo (51 gólov) a stal sa v jeho drese dvakrát majstrom sveta (1976, 1977). Potom, po získaní kanadského občianstva, na Kanadskom pohári 1984 hral za Kanadu a napokon v prvých rokoch samostatnosti reprezentoval aj rodné Slovensko. V slovenskom drese odohral 31 stretnutí, v ktorých strelil 20 gólov.
S kariérou začínal Peter Šťastný v Slovane Bratislava, kde spolu s bratmi Mariánom a Antonom utvoril obávanú útočnú trojicu. S bratislavským klubom získal v sezóne 1978/1979 premiérový titul a o rok neskôr (1980) sa stal najlepším hokejistom Československa. V rovnakom roku emigroval do zámoria, kde sa stal oporou tímu NHL Quebec Nordiques. V kanadskom klube sa opäť stretol so svojimi súrodencami. „Bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som vôbec urobil. Dalo mojej rodine možnosti, o ktorých môžu ľudia za železnou oponou iba snívať.“ V roku 1981 získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika ligy a šesťkrát si zahral v zápase hviezd (1981, 1982, 1983, 1984, 1986, 1988).
Po desiatich sezónach v Quebecu nasledovalo pôsobenie v New Jersey, potom sa na štyri zápasy v sezóne 1993/1994 vrátil do Slovana Bratislava a v závere kariéry si zahral ešte v St. Louis. V tomto klube začal pracovať ako skaut, neskôr bol jeho kontrakt rozviazaný a stal sa generálnym manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie. V NHL celkovo odohral 977 stretnutí, v ktorých zaznamenal 1239 bodov (450 gólov + 789 asistencií). Do konca februára 2006 bol generálnym manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie, no výkonný výbor SZĽH mu nový kontrakt po turínskych ZOH nepredložil.
Oslava Jozefa Golonku
Na sviatok Troch kráľov, 6. januára 2025, sa dožíva 87. narodenín ďalšia legenda slovenského hokeja, Jozef Golonka. Narodil sa 6. januára 1938 v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Jeho matka, krasokorčuliarska trénerka, sa snažila z neho a jeho sestry Júlie vychovať krasokorčuliarsky pár. Golonkov hokejový talent objavil vtedajší bratislavský funkcionár Viliam Čech, ktorý ho uvidel hrať na detskom klzisku. Ešte v roku 1955 sa vrcholovo venoval paralelne dvom športom - tenisu a hokeju. V roku 1956 vyhral Pardubickú juniorku a stal sa tenisovým juniorským majstrom Československa.
Golonka začínal v bratislavskom Slovane, na ľade vynikal ostrosťou vo všetkých herných činnostiach. Bol rýchly, vždy na správnom mieste, technicky vynikajúci, vedel čítať hru a burcovať mužstvo. Prezývku „Žiletka“ dostal od trénera Ladislava Horského v Slovane po tom, ako sekol hokejkou protihráča. Za Slovan, vtedy ešte Sokol NV Bratislava, nastúpil ako 17-ročný v roku 1955. Belasé farby bratislavského klubu hájil do roku 1969, s krátkou prestávkou v rokoch 1957-1959, keď ako vojak základnej vojenskej služby pôsobil v Dukle Jihlava. V najvyššej československej súťaži odohral 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov.
Legendárny hokejista štartoval na ôsmich Majstrovstvách sveta a troch Zimných olympijských hrách. Z MS si odniesol štyri striebra (1965, 1966, 1967, 1968) a tri bronzy (1959, 1964, 1969). Na ZOH 1968 v Grenobli priviedol ako kapitán československú reprezentáciu k strieborným medailám, štyri roky predtým získal na olympiáde v Innsbrucku bronz. Za Slovan hral 14 rokov, ale na titul v československej lige sa mu siahnuť nepodarilo. Dva majstrovské tituly však dosiahol ako tréner nemeckých klubov SC Riessersee a EC Kolín. V rokoch 1969-1972 pôsobil v nemeckom SC Riessersee, za ktorý odohral 104 zápasov a strelil 44 gólov.
Niekdajší hokejový rebel je od roku 1999 členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster Pribinov kríž II. triedy. Neúnavný komentátor, ale aj otvorený kritik diania v slovenskom hokeji si z tvrdého a najrýchlejšieho kolektívneho športu okrem úspechov a nezabudnuteľných príhod odniesol aj 305 stehov na tele a sedemkrát zlomený nos. Najpamätnejšie súboje z Golonkovej reprezentačnej kariéry boli duely so ZSSR. Nezabudnuteľné bolo víťazstvo 5:4 nad „zbornou“ na olympiáde v Grenobli. V zápase strelil dva góly. Politickú príchuť mali aj víťazstvá na MS 1969 v Štokholme, v čase okupácie Československa vojskami ZSSR. Po prvej výhre československí reprezentanti odišli z ľadu bez toho, aby súperom podali ruky. Po skončení aktívnej hráčskej kariéry pôsobil ako tréner nemeckých klubov SC Riessersee, EC Kolín, ESD Iserlohn, EHC Norimberg. Okrem klubov viedol československú reprezentáciu do 20 rokov a B-tím bývalej ČSSR.
Osemdesiatka Václava Nedomanského
Štvornásobný kráľ ligových strelcov a so 163 gólmi najlepší strelec československej reprezentácie v histórii, legendárny Václav Nedomanský oslavuje vo štvrtok 14. marca životné jubileum 80 rokov. Na svetových šampionátoch bol trikrát nominovaný do All Star teamu, na MS 1974 bol vyhlásený za najlepšieho útočníka. Vrcholný hokej hral celých 20 rokov. Strieľal góly s neuveriteľnou ľahkosťou. Z toho tucet rokov pôsobil v drese Slovana Bratislava s číslom 14, v ktorom roky potvrdzoval kvality zakončovateľa najvyšších svetových parametrov. To mu vynieslo na zájazdoch reprezentácie do Kanady od novinárov prezývku „Big Nedo“.
Hokejová kariéra Róberta Petrovického
V slovenskej hokejovej reprezentácii odohral 100 zápasov, pôsobil v piatich kluboch NHL a viacerých česko-slovenských, slovenských a európskych ligových kluboch. Bol pri zisku historického zlata na MS 2002 v Göteborgu. Hokejová kariéra, či už išlo o súťaže alebo prostredie, mu dala disciplínu, ľudí, okolie a miesta. „Mám šťastie, že som mal možnosť si zahrať všetko, čo bolo možné. Či už v reprezentácii, na zimných olympijských hrách, či v NHL, veľa ligách v Európe. Takže to považujem za ten najkrajší a najväčší úspech.“ Hokeju sa venoval 46 rokov. Za neuveriteľný úspech považuje, že si zahral so skvelými ľuďmi, s ktorými vždy urobili dobrú partiu a mali možnosť či už v kluboch, v cudzine alebo v reprezentácii pobiť sa o víťazstvá. „Kariéra bola dlhá, za čo veľmi ďakujem. Som strašne šťastný, že som mohol byť toho všetkého súčasťou. Dosiahli sme mnohé úspechy, či už klubové alebo v reprezentácii, ale aj sklamania sú toho súčasťou. Keď bol človek dole, pozdvihol sa a chceli sme sa dostať hore.“
Róbert Petrovický sa narodil 26. októbra 1973 v Košiciach. Je starší brat hokejistu Ronalda Petrovického. Hokejovú kariéru odštartoval v roku 1990 v česko-slovenskej lige v Dukle Trenčín, kde hral v útoku s Branislavom Jánošom a Žigmundom Pálffym, pričom hneď v prvej sezóne získali bronz. Už v roku 1991 štartoval v česko-slovenskej reprezentácii na juniorských ME, ktoré sa konali v Spišskej Novej Vsi a tím získal vtedy zlato. V 1. kole draftu NHL v roku 1992 si ho z 9. miesta vybral klub Hartford Whalers. V zámorí pôsobil osem rokov. Vystriedal päť klubov NHL, okrem Hartfordu hral aj za Dallas Stars a St. Louis Blues.
Petrovický sa predstavil aj na ZOH 1994 v Lillehammeri, kde Slovensko v olympijskej premiére obsadilo 6. miesto. Zahral si aj na domácom turnaji B-kategórie MS 1995, slovenská reprezentácia vtedy vyhrala všetky zápasy a postúpila medzi elitu. Ďalší rok v premiére v najvyššej kategórii posilnil slovenský tím napriek tomu, že mu chýbal súhlas vedenia jeho vtedajšieho klubu NHL Dallas Stars. V NHL odohral Petrovický 208 zápasov základnej časti s bilanciou 27 gólov a 38 asistencií, v dvoch dueloch play off nebodoval. V roku 1998 sa zúčastnil na ZOH v Nagane, kde Slováci nepostúpili do hlavnej fázy turnaja a skončili na 10. priečke. Zúčastnil sa aj na MS 2001 v Nemecku, kde Slovensko obsadilo 7. miesto. S reprezentáciou dosiahol najväčší úspech na MS 2002 v Göteborgu, kde Slovensko získalo historické zlato.
Mimo NHL Petrovický pôsobil šesť sezón vo švajčiarskych kluboch HC Ambri Piotta (2001-2003), SC Langnau (2003/2004) či Zürich SC (2004/2005). Po šesťročnej prestávke sa opäť predstavil na svetovom šampionáte, v Halifaxe zastával pozíciu kapitána. Po MS vyhlásil, že končí reprezentačnú kariéru. Nasledovali dve sezóny v tíme KHL Dinamo Riga a v Komete Brno, v prvom ročníku postúpil s klubom do finále play off českej extraligy. V sezóne 2013/14 hral za Duklu Trenčín, ale po začiatku ročníka prijal ponuku zo Slavie Praha. Po jej konci sa vydal na trénerskú dráhu. Ako hlavný kouč viedol slovenskú reprezentáciu do 20 rokov. V úlohe asistenta trénera viedol spolu s Craigom Ramsayom celú prípravu na MS 2018. V reprezentačnom A-tíme pôsobil dva roky. Rolu asistenta si vyskúšal aj v kluboch - v Trenčíne a Slovane Bratislava.
Petrovického otec bol zubný lekár. Matka zomrela, keď mal 16 rokov. Ako 39-ročná zahynula pri dopravnej nehode. Na jej počesť nosil dres s číslom 39. Je ženatý, manželka Šárka je dcéra českého hokejového trénera Vladimíra Vůjteka. Spolu majú dve deti - syna Rayena a dcéru Kiaru Jane. „Najväčším vzorom mi bol v mojej mladosti môj otec. To ako nás vychoval, ako sa o nás postaral, aj keď mama ešte žila, ale aj potom, keď sa stala, bohužiaľ, tá rodinná tragédia. Zvládal vychovať troch chlapcov a dať nám do života strašne veľa,“ povedal Petrovický.
Hokej - nejslavnější góly České reprezentace
90 rokov hokejového klubu HC Topoľčany
Hokej sa v Topoľčanoch objavil od roku 1932, keď vznikol klub AC Juventus Topoľčany. Presne v tento deň 01.12.1932 pred 90. rokmi začal fungovať hokej v Topoľčanoch. V roku 1935 vznikol ďalší klub ŠK Topoľčany. V roku 1939 sa zjednotili do jedného klubu s názvom TS Topoľčany. Neskôr vznikol aj armádny klub VTJ Topoľčany pôsobiaci ako B-mužstvo Dukly Trenčín. V roku 1993 došlo k spojeniu civilného HC Topoľčany a armádneho VTJ Topoľčany do HC VTJ Topoľčany.
Dnes je teda presne ten deň 01.12.2022, kedy náš klub oslavuje svojich 90 rokov. Pred zajtrajším seniorským zápasom 02.12.2022 proti Leviciam sme si chceli toto výročie pripomenúť spolu so seniormi HC, so všetkými našimi mládežníckymi kategóriami a tiež spolu s vami fanúšikmi. Nečakané okolnosti to zariadili ale inak. Z dôvodu veľkej chorobnosti v HC, tak v seniorskom mužstve, ako aj v mládežníckych kategóriách, sme nútení presunúť oficiálny ceremoniál osláv 90. rokov klubu HC Topoľčany na iný termín. Nič ale nemení fakt, že náš klub HC TOPOĽČANY dnes oslavuje svoje 90. výročie.
tags: #lomtec #oslavoval #narodeniny