Liturgický kalendár Katolíckej cirkvi rozlišuje rôzne stupne slávení, ktoré odrážajú významnosť pripomínaných udalostí alebo svätých. Medzi najvyššie formy slávenia patrí slávnosť, ktorej typickým príkladom je Slávnosť Božieho Tela a Krvi.
Úvod do Liturgického Kalendára a Hierarchia Slávení
V cirkevnom roku existuje presne stanovená hierarchia liturgických dní, ktorá určuje spôsob a náplň slávenia:
- Féria: Najnižší stupeň slávenia, bežný deň v týždni mimo špecifických spomienok alebo sviatkov.
- Ľubovoľná spomienka: Pripomienka svätca, ktorá prislúcha na daný deň, ale nie je povinná.
- Spomienka: Pripomienka svätca, ktorá prislúcha na daný deň a je povinná.
- Sviatok: Stredný stupeň slávenia. Pripomína významnejšieho svätca (napríklad Apoštola) alebo nábožný predmet, skutok či osobu (napríklad Sviatok Povýšenia svätého Kríža). Omša na sviatok zvyčajne obsahuje dve čítania a nemusí v nej byť kázeň.
- Slávnosť: Najvyšší stupeň slávenia. Ide o pripomienku významného svätca alebo tajomstva viery, ako sú napríklad Slávnosť Božieho Tela a Krvi alebo Slávnosť Narodenia Pána. Slávnosť sa má konať čo najslávnostnejšie. Omša pri slávnosti obsahuje spravidla tri čítania (môže ich však byť aj viac), spevy Glória a Krédo. Pri niektorých slávnostiach je dokonca predpísaná aj sekvencia pred alelujovým veršom, čo platí aj pre Slávnosť Božieho Tela a Krvi.
Pravidlá Stretu Liturgických Dní
V prípade, že sa stretnú rôzne liturgické dni v jeden kalendárny deň, postupuje sa podľa uvedenej hierarchie a slávi sa ten, ktorý je hierarchicky najvyššie. Napríklad, ak Slávnosť Zvestovania Pána (25. marca) vyjde na pôstnu nedeľu, slávi sa pôstna nedeľa, pretože tá je hierarchicky vyššie ako slávnosť. Slávnosť Zvestovania Pána sa v takom prípade prekladá na najbližší možný deň - obvykle na nasledujúci pondelok (26. marca).
Slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej (Corpus Christi)
Prikázaný Sviatok a Jeho Význam
V ľudovej reči sa používa termín „prikázaný sviatok“, no v skutočnosti ide vždy o slávnosti. Podľa cirkevnej hierarchie žiaden „sviatok“ nie je prikázaný; prikázané sú iba niektoré slávnosti. Na prikázanú slávnosť a každú nedeľu sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši v katolíckom obrade a zdržiavať sa práce (porov. Kán. 1247 a Kán. 1248 § 1).
Kódex kánonického práva (CIC) stanovuje zoznam prikázaných slávností:
- Kán. 1246 § 1: Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Takisto sa musia zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia, Nanebovstúpenia a Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej, Svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých svätých.
Konferencia biskupov však po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo preložiť na nedeľu (Kán. 1246 § 2).
Veriaci zadosťučiní prikázaniu zúčastniť sa na omši, ak je prítomný na omši kdekoľvek v katolíckom obrade, či už v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa (Kán. 1248 § 1).
Liturgické Čítania pre Slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej
Čítania pre Slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej sú zamerané na tému Eucharistie ako Kristovho Tela a Krvi, Novej zmluvy a sýtenia ľudu Božieho.
Prvé čítanie
Text z Knihy Genezis pripomína postavu Melchizedecha, kráľa Salema a kňaza najvyššieho Boha, ktorý priniesol chlieb a víno a požehnal Abrama slovami: „Nech Abrama požehná najvyšší Boh, ktorý stvoril nebo i zem.“ Toto čítanie predznamenáva obetu Eucharistie.
Responzóriový žalm
Pre túto slávnosť je predpísaný Žalm 110 (Ž 110, 1. 2. 3.), ktorý svojimi veršami odkazuje na Kristovo kňazstvo "podľa radu Melchizedecha" a jeho moc.
Druhé čítanie
Zvyčajne sa číta text z Prvého listu Korinťanom, ktorý opisuje ustanovenie Eucharistie. Kľúčová pasáž znie: „Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi.“ Je to pripomienka Kristovej obety a Novej zmluvy spečatenej jeho Krvou.
Alelujový verš
Alelujový verš pre túto slávnosť zdôrazňuje Krista ako prameň večného života: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, hovorí Pán; kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky.“
Evanjelium
Evanjelium na Slávnosť Božieho Tela a Krvi často rozpráva o Ježišovom pôsobení medzi zástupmi, o jeho uzdravovaní a najmä o rozmnožení chlebov. Písmo hovorí: „Ježiš hovoril zástupom o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Deň sa začal schyľovať. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu.“ Tento zázrak je predobrazom Eucharistie, kde Kristus sám sýti svoj ľud.