Darovanie zvierat pod stromček: Prečo je to zlý nápad?
Vianoce a darovanie živého zvieraťa. Téma, ktorá sa každoročne opakuje. Tentokrát si viac rozoberieme body, prečo pes alebo mačka vo väčšine prípadov nie sú vhodné darčeky pod stromček. Iste tento pojem poznáte. Znamená, že namiesto toho, aby bol obdarovaný z darčeka šťastný, spôsobí mu skôr problémy. Ešte závažnejšia sa situácia stane vo chvíli, keď zvieratko darujete deťom. Áno, zo začiatku sa im rozsvieti očká a budú nadšené. Ale po pár dňoch zistí, že je s novým chlpáčom aj práce a starosti. Niekto ho musí kŕmiť, venčiť, v prípade mačičky čistiť jej toaletu, ktorá môže byť po domácnosti nepríjemne cítiť. A zrazu sa zviera stavia na druhú koľaj a prestáva byť o neho záujem.
Pokiaľ chcete naozaj darovať zviera svojmu dieťaťu, dočítajte až do konca. Pokiaľ nemá nový pánček dostatok skúseností, zrejme nebude vedieť, ako sa o zviera správne postarať. Pes a mačka potrebujú odlišnú starostlivosť, majú iné požiadavky.
Toto číslo je doslova alarmujúce. Aj po každoročnej osvete mnohých veterinárov a odborných publikácií patria živé zvieratá stále na Slovensku medzi relatívne časté vianočné darčeky. Smutné je, že mnoho z nich po pár mesiacoch čaká útulok - a to v tom lepšom prípade. Zviera sa stalo nevhodným darčekom, obdarovaného omrzelo, alebo napríklad zistil, že na jeho starostlivosť nemá dostatok financií. Chov psa alebo mačky samozrejme mesačne niečo stojí. A nemusí ísť len o krmivo.
Iba a jedine potom, čo sa na novom chlpatom členovi domácnosti zhodne celá rodina, do ktorej má živý darček prísť. Vopred by si mali uvedomiť, že zviera ovplyvní celý náš život. Sme pripravení, že sa v našej čisto skvúcej domácnosti objavia chlpy a ťapoty? Pokiaľ sa na všetkých otázkach zhodnete, je ešte dobré si vopred vybrať rasu zvieraťa. Tá totiž z veľkej časti ovplyvňuje jeho povahu.
Lesné zvieratká a ich Vianoce
Síce pre ľudí sú Vianoce časom hojnosti, zvieratá v lesoch a horách môžu prežívať ťažké chvíle. Reportér televízie JOJ Rasťo Ekkert preto naložil do košíkov ovocie a iné dobroty a vybral sa do lesa urobiť Vianoce aj im.
Reportér televízie JOJ Rasťo Ekkert spolu s priateľmi vyrazili na Muránsku Planinu. Z jedného zo smrekov urobili zvieratám hotovú vianočnú pochúťku.
"V tomto čase si zvieratá najviac pochutia na jabĺčkach, mrkve, suchom chlebe či hruškách. To sú pre zver veľmi atraktívne pochutiny, lebo obsahujú veľa cukrov a vitamínov," uviedol Zdeno Pochop z Národného parku Muránska planina.
Potrava nad zlato
Muránska planina si zatiaľ zachovala svoju divokosť. Návštevníci môžu stretnúť jeleňa, vlka i medveďa. Žije tu aj množstvo drobných živočíchov, preto každý kúsok potravy má veľkú cenu.
"Napríklad na jablku si pochutia všetci. Aj šelmy, aj jelenia zver, aj srnčia zver," dodáva Pochop.
Vianočný stromček: Symbol Vianoc a jeho história
Vianočný stromček je jedným z najvýraznejších symbolov Vianoc. Jeho zdobenie spája rodiny, vytvára atmosféru tepla a radosti a pripomína nám tradície, ktoré pretrvávajú stáročia.
Od tradície k devastácii: Tienistá stránka živých stromčekov
Napriek tomu má táto krásna tradícia aj svoju tienistú stránku. Každý rok sú po celom svete vyrúbané milióny živých stromčekov, ktoré po krátkom čase skončia na skládkach.
História umelých vianočných stromčekov
História umelých vianočných stromčekov siaha do 30. rokov 19. storočia, do Nemecka, krajiny, ktorá je považovaná za kolísku viacerých vianočných tradícií, vrátane zdobenia stromčekov. Počas tohto obdobia začal byť dopyt po živých stromčekoch taký veľký, že viedol k masívnemu odlesňovaniu. Stromy, ktoré symbolicky spájali ľudí s prírodou, sa paradoxne stali dôvodom jej devastácie. A práve v Nemecku bol vytvorený prvý umelý vianočný stromček. Bol vyrobený z husacích pierok, ktoré boli starostlivo zafarbené nazeleno, aby napodobňovali vzhľad ihličia. Tieto pierka boli následne pripevnené na jednoduchú konštrukciu z dreva alebo kovu. Pierkové stromčeky sa rýchlo stali populárnymi v Nemecku a postupne aj v ďalších európskych krajinách. Tento jednoduchý, ale dômyselný vynález položil základ pre modernú výrobu umelých vianočných stromčekov.
S technologickým pokrokom v 20. storočí prišli ďalšie inovácie. V 30. rokoch 20. storočia britská spoločnosť Addis Housewares prišla s revolučným nápadom použiť materiály na výrobu toaletných kief na vytvorenie umelých stromčekov. V 50. a 60. rokoch v USA zaznamenali veľký úspech hliníkové stromčeky, ktoré sa stali symbolom modernistického dizajnu a futuristických trendov tej doby. Neskôr, s príchodom plastov a PVC, začali výrobcovia experimentovať s realistickejším vzhľadom stromčekov.
Ekologické a praktické výhody umelých stromčekov
Jednou z najväčších výhod umelých vianočných stromčekov je ich ekologická udržateľnosť. Hoci sa na ich výrobu používajú syntetické materiály, ich životnosť sa pohybuje od 7 do 10 rokov (a často aj viac). Naopak, živé stromčeky, ktoré sa pestujú na špeciálnych plantážach, si vyžadujú veľké množstvo úrodnej pôdy, zavlažovania a chemických hnojív. Po sviatkoch, keď ich životnosť skončí, väčšina z nich končí na skládkach.
Okrem ekologických výhod prinášajú umelé stromčeky aj praktickosť. Nepotrebujú zalievať, neopadáva z nich ihličie a ich vzhľad ostáva rovnaký počas celých sviatkov.
Umelý stromček môže pripomínať pokrok a inováciu, no zároveň nesie hlboký symbolický význam. Je to spojenie tradícií s modernými hodnotami, ako je udržateľnosť a ochrana prírody. História umelých vianočných stromčekov je dôkazom, že tradície sa môžu prispôsobiť modernej dobe. Ak sa tento rok rozhodnete pre umelý stromček, nielenže si uľahčíte starosti so zháňaním živého stromčeka, ale zároveň prispejete k ochrane našich lesov a prírody.
Výber vianočného stromčeka: Živý vs. Umelý
Blíži sa čas Vianoc a jedným z jeho symbolov je už tradične vianočný stromček. Je mnoho druhov vianočných stromčekov, ako sú napríklad živé, živé v kvetináči, umelé, domáce z dovozu i z plantáže či priamo z lesa.
Živé stromčeky: Typy a ekologické aspekty
Zo živých stromčekov sú najvhodnejšie tie priamo z plantáže, ktoré sú na túto úlohu vypestované. Dajú sa tak uspokojiť požiadavky ako tvar, veľkosť, šírku a druh. Stromčeky z lesa by mali pochádzať z takzvaných zdravotných výberov, ktoré vykonávajú samotní lesníci. Z toho vyplýva, že tieto stromčeky nie sú ideálne tvarované, ale sú najekologickejšie. Mesto Kežmarok pre svoju výzdobu používa výhradne takéto stromčeky, ako ste sa mohli presvedčiť počas minulých Vianoc pred radnicou, kde bol vyzdobený vianočný les. Aj keď neboli všetky rovnaké, pravidelné, boli vyzdobené žiakmi našich škôl a potešili všetkých okoloidúcich. Ich výrubom nevznikla žiadna ekologická ujma ani škoda a boli vyrúbané, aby uvoľnili miesto práve tým krajším a zdravším jedincom.
Chcel by som ešte podotknúť, že stromčeky vypestované v kvetináčoch nie sú celkom vhodné na ďalšie presádzanie do voľnej prírody, keďže sú to väčšinou nepôvodné druhy pre naše územie a aj ich aklimatizácia je veľmi ťažká a vo veľkej miere dochádza po ich presadení do voľnej prírody k ich vysychaniu.
Živé stromčeky je možné po skončení Vianoc po ich odzdobení ešte použiť na výrobu štiepky a tú následne použiť na vykurovanie našich príbytkov priamo, alebo ďalším spracovaní vo forme brikiet.
Zároveň by som chcel upozorniť všetkých, ktorí si chcú ten svoj stromček vyrúbať sami a bez povolenia, že sa dopúšťajú porušenia zákona o lesoch alebo ochrane prírody. Môže im byť uložená pokuta, ktorá je rádovo vyššia ako cena zakúpeného stromčeka.
Umelé stromčeky: Výroba a ekologické mínusy
Novodobou otázkou je, či ostať pri živom stromčeku, alebo si kúpiť umelý, ktorý vydrží niekoľko sezón. Umelé stromčeky sa vyrábajú z plastov a mínusmi z hľadiska ekológie sú: energeticky náročná výroba plastov, používanie toxických prísad pri ich výrobe a vznik škodlivín, vyčerpávanie prírodných zdrojov, možný obsah ťažkých kovov a negatívny dopad na zdravie, po skončení životnosti dlhodobá záťaž pre životné prostredie. Aby sa vyrovnala úroveň uhlíkových splodín pri výrobe umelého stromčeka emisii splodín pri spaľovaní prírodného, musel by sa používať aspoň 20 rokov.
Prínosy živých stromčekov pre životné prostredie
Prínosom živých vianočných stromčekov pre životné prostredie je produkcia kyslíka, ochrana pôdy pred eróziou a vytváranie mikroklímy počas celej doby rastu, resp. existencie plantáže, životný priestor pre rôzne druhy živočíchov. Pri kompostovaní sú tieto stromčeky plne rozložiteľné, po zoštiepkovaní môžu byť využité aj na energetické účely.
Pestovanie vianočných stromčekov na Slovensku
Všade vo svete sa na pestovanie vianočných stromčekov využívajú plantáže, ktoré sú napríklad v západoeurópskych krajinách súčasťou hospodárenia na pôde - vo väčšine prípadov poľnohospodárskej. Na Slovensku je v tomto smere prísnejšia legislatíva a vianočné stromčeky možno pestovať iba na lesných pozemkoch, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o obmedzení ich využívania, napr. pod elektrovodmi alebo na plochách lesných škôlok, na poľnohospodárskej pôde na pozemkoch nižšej kvality, pričom vo voľnej poľnohospodárskej krajine treba požiadať o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účel pestovania vianočných stromčekov.
Živý stromček v kvetináči: Alternatíva
Alternatívou pre mnohých môže byť živý vianočný stromček pestovaný v kvetináči. ktorý sa môže využívať hneď niekoľko rokov a keď je už príliš veľký, môžeme ho zasadiť do záhrady. Existujú desiatky druhov smrekov, jedličiek, borovíc a pre odvážnejších aj cypruštekov a cédrov, ktoré sú vhodné do našich klimatických podmienok a môžu sa použiť ako živý vianočný stromček. Stačí ísť do niektorej z okrasných škôlok a vybrať si. Ideálne sú najmä pomaly rastúce druhy jedličiek a borovíc ktoré nám budú spríjemňovať Vianoce po dlhé roky.
Pôvod a vývoj tradície vianočného stromčeka
Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Viete však ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty?
Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí.
Stromy ako symbol života a plodnosti
Vianoce by neboli Vianocami bez pravej vianočnej atmosféry, ktorú dotvárajú dekorácie, svetlá, vône a samozrejme vianočné stromčeky. Samotný výber a zdobenie vianočného stromčeka je pre nejednu rodinu tradičný vianočný rituál, na ktorý sa celý rok všetci tešia. Stromy boli odjakživa pre ľudí symbolom. Už od doby kamennej a možno oveľa skôr. Veď dávali plody, drevo, poskytovali tieň i útočisko. Prečo práve ihličnatý strom? Lebo jediný ostal zelený a teda živý aj v časoch zimy, chladu a nepohody. Bol symbolom života, sily, hodný obdivu. U Germánov boli stále zelené stromy uctievané ako obraz plodnosti, nesmrteľnosti a znovuzrodenia. Kelti dokonca po nich pomenovávali svoje kmene. Stromy uctievali Indiáni a Číňania, Egypťania či staroveké národy Mezopotámie. Rituál zdobenia stromov v období pred zimným slnovratom siaha do predkresťanských čias. Pohania zdobením prejavovali oddychujúcim stromom a kríkom v prírode úctu a vďaku za úrodu, za ich užitočnosť. Zelená halúzka, či rozkvitnutá vetvička už v dávnych kultúrach symbolizovali život. V rôznych podobách boli vlastne známe u všetkých národov, pri všetkých slávnostiach a sviatkoch. Rovnako tak v čase zimného slnovratu, keď prinesená zeleň znamenala prebúdzajúci sa život. Neskôr aj kresťanská cirkev prijala ozdobený stromček za symbol Vianoc ako obraz biblického rajského stromu poznania.
Vývoj vianočných ozdôb a osvetlenia
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé elektrické reťaze.
Vianočný stromček na Slovensku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokoch 20. storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Druhy ihličnatých stromčekov
V dávnejšej minulosti boli hlavným zdrojom vianočných stromčekov naše lesy (smrek, jedľa, borovice). Nevyhnutné pestovateľské zásahy v mladých lesných porastoch sa plánovali tak, aby z vyťažených stromčekov bolo možné vybrať tie, ktoré sa hodia na vianočné stromčeky a tieto sa potom predávali. Vzhľadom na predpísané počty vysádzaných stromčekov na 1 hektár však kvôli vzájomnej konkurencii iba malá časť stromčekov v mladinách zodpovedala kritériám na pekný vianočný stromček, a tak sa začali na ich produkciu využívať špeciálne plantáže.
V súčasnosti existuje viacero druhov rezaných vianočných stromčekov, ktoré sú u nás dostupné a aj tých, ktoré sa na Slovensku pestujú.
Jedľa
- Jedľa biela (Abies alba): Historicky známa ako jeden z prvých druhov ihličnanov, využívaných ako vianočný stromček. Pochádza zo Strednej a Južnej Európy a vo voľnej prírode ju môžeme nájsť od Pyrenejí až po Karpaty. Aj na Slovensku je jedľa biela pôvodným druhom, no vo voľnej prírode ju kvôli jej citlivosti na čistotu ovzdušia, zver a klimatické podmienky už zriedkavejšia. Oproti iným jedličkám má jedľa biela jednotlivé poschodia od seba viac vzdialené, čo sa v minulosti využívalo na pripevnenie horiacich sviečok. Ihličie sa drží na konároch veľmi dlho.
- Jedľa balzamová (Abies balsamea): Pochádza zo Severnej Ameriky, kde patrí medzi najtradičnejšie druhy vianočných stromčekov. Stromček je známy jemným, voňavým ihličím, ktoré nepichá a na strome vydrží veľmi dlho. Zároveň vyniká súmerným a hustým porastom, vďaka čomu spĺňa najžiadanejšie vlastnosti vianočného stromčeka. Jedľa balzamová dostala svoje pomenovanie po živici, ktorú zvyčajne vylučuje na kmeni.
- Jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana): Je jedným z najžiadanejších a zároveň najviac pestovaných vianočných stromčekov v Európe. Často sa s ňou môžeme stretnúť aj v našich nákupných centrách, kam sa väčšinou dováža z obrovských plantáží v Dánsku, Írsku a iných krajinách. Medzi prednosti tohto druhu patrí krásny, kužeľovitý a symetrický tvar a husté, nepichľavé ihličie, ktoré na strome vydrží aj po vyschnutí. Jej nevýhodou je nevýrazná vôňa ihličia. Jedľa Nordmannova známa aj ako kaukazská jedľa, pochádza z oblasti juhozápadne od Čierneho mora (Gruzínsko, Turecko, Kaukaz, Arménsko), no vďaka jej odolnosti voči suchu a nenáročnosti na pestovanie sa stala obľúbeným vianočným stromčekom pestovaným na plantážach, ako aj vďačným ihličnanom v záhradách a parkoch.
- Jedľa srienistá (Abies concolor): Je menej bežným druhom vianočného stromčeka, no stáva sa čoraz populárnejšou najmä vďaka svojej štíhlej korune, ktorá má menšie priestorové nároky. Jej ihličie ostáva dlho na stromčeku aj po vyschnutí, má príjemnú vôňu a atraktívny striebristý vzhľad. Pôvod jedle srienistej môžeme hľadať v juhozápadnej časti Severnej Ameriky.
- Jedľa kórejská (Abies koreana): Ako je zrejmé aj z jej názvu, tento druh jedle pochádza z kórejských hôr. Je to veľmi atraktívny vianočný stromček, výnimočný sýtozeleným, krátkym ihličím (striebristým na spodnej strane), ktoré je na konároch usporiadané ako kefa na fľaše, čo vytvára nezvyčajný, našuchorený efekt. Kórejská jedlička je obľúbenou drevinou pri tvorbe záhrad a parkov, no čoraz častejšie sa využíva aj ako vianočný stromček.
Borovica
- Borovica lesná (Pinus sylvestris): Borovica lesná (sosna) je našim pôvodným druhom, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje takmer v celej Európe. Jednotlivé poschodia konárov sú od seba viac vzdialené a sú posiate dlhým, pichľavým, no riedkym ihličím, takže nevytvára dojem hustého vianočného stromčeka. Všetky jej nevýhody však vyváži neprekonateľná borovicová aróma, ktorú okolo seba borovica šíri ešte dlho po zrezaní. Ihličie ostáva po vyschnutí stromu na konároch dlhšie.
- Borovica čierna (Pinus nigra): Od borovice lesnej sa odlišuje tmavšou borkou so sivým odtieňom, ktorá pekne kontrastuje s tmavozeleným ihličím. Jej typickým znakom je široká, priestranná (redšia) koruna s dlhým ihličím. Tento druh vianočného stromčeka ocenia najmä v domácnostiach, kde si nepotrpia na súmerných, hustých ihličnanoch ale skôr na prirodzenej kráse a nezameniteľnej borovicovej aróme. Borovica čierna nepatrí k našim pôvodným druhom, no napriek tomu sa s ňou môžeme stretnúť aj v našich lesoch, kde má dlhú tradíciu pestovania. Ihličie po vyschnutí stromu vydrží na konároch dlho.
Smrek
- Smrek obyčajný (Picea excelsa): Je najdostupnejšou alternatívou vianočného stromčeka aj kvôli tomu, že je u nás najrozšírenejším druhom ihličnanu, vo veľkom pestovaným aj na hospodárske účely. Medzi jeho výhody patria príjemná aróma a jemné ihličie. Smrek obyčajný bol v minulosti obľúbenou voľbou vianočného stromčeka v mnohých európskych krajinách, no v súčasnosti stráca na popularite, pretože má redšie ihličie, ktoré v interiéri rýchlo opadáva a jeho tenké konáre unesú menšiu záťaž vianočných ozdôb.
- Smrek pichľavý (Picea pungens): Je známy aj pod označením strieborná jedlička a často ho môžeme vidieť v záhradách a parkoch, kde má jeho symetrická, kužeľovitá koruna dekoratívne využitie. Čoraz častejšie však nachádza uplatnenie aj ako vianočný stromček, vynikajúci svojou striebristou farbou a hustými konármi, ktoré unesú ťažšie dekorácie. Jeho nevýhodou môže byť pichľavé ihličie.
- Smrek omorikový (Picea omorika): Hlavnou výhodou smreka omorikového je jeho štíhla koruna s mierne prevísajúcimi konármi, ktorá sa zmestí aj do menších priestorov. Jeho ihličie sa podobá ihličiu smreka obyčajného, no je ešte jemnejšie, vydrží dlhšie, jeho spodná strana je bledá. Tento druh vianočného stromčeka má aj príjemnú arómu.
Vianočný stromček a duševné zdravie
Ak patríte k tým, ktorí si Vianoce nevedia predstaviť bez živého stromčeka, tak potom zbystrite pozornosť. Živý vianočný stromček má množstvo výhod pre duševné zdravie vrátane zníženia miery úzkosti a depresie. Ľudia sú v prítomnosti živých stromčekov v domácom prostredí súcitnejší a šťastnejší.
Je však jedno nebezpečenstvo, s ktorým pri kúpe živého vianočného stromčeka musíme počítať - a to je, že si domov môžeme priniesť aj neželaných návštevníkov, práve na nich sa redaktorka Hana Michalčíková pýtala Adriána Purkarta z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Zvieratká si zdobia vianočný stromček
V zasneženom lese sa ráno blyští každý konárik. Slnko sa prediera cez biele chumáče snehu a na zemi sa lesknú trblietavé kryštáliky. Zajko Uško vystrčí hlavu z nory, natiahne dlhé ušká a započúva sa do ticha. Pri potoku už sedí Veverička Ryška a čistí si huňatý chvostík od snehových vločiek. Vôňa ihličia je všade okolo, ako keď sa otvorí krabička s lesným čajom. Veverička zrazu zdvihne hlavu, lebo z diaľky počuť veselé hlasy. „Pozri, Uško, nesú si stromčeky!“ zvolá Ryška a vyskočí na nízku borovicu. Zajko sa postaví na zadné labky, sneh mu chladí bruško a fúziky sa mu trasú od zvedavosti. Pomalým krokom sa k nim pridá ešte trochu rozospatý Medveď Brumčo. „Prečo ste takí napätí?“ zamrmle a sadne si na veľký balvan.
Večer sa les ponorí do modrastého šera a na nebi sa rozsvietia prvé hviezdy. Z diaľky, od dediny, sem dolieha tlmené zvonenie rolničiek a tiché spevy. Na okraji lesa vidia prvé domčeky. V oknách svieti teplé žlté svetlo a v každom je za sklom vidieť ozdobený stromček. Cestou späť lesom je ticho.
„Myslíte, že aj my môžeme mať vlastný stromček?“ odváži sa spýtať Uško. „Prečo by nie? V strede lesa stojí malá jedlička, štíhla a zelená aj pod vrstvou snehu. Okolo nej je mäkký koberec machu, ktorý aj cez zimu vonia zemitou vôňou. „Táto bude naša!“ vykríkne radostne.
Zvieratká sa pustia do práce. Veverička Ryška šikovne preskakuje z kríka na krík a zbiera červené šípky, ktoré visia na tenkých vetvičkách. Šípky sú tvrdé a studené, trochu pichajú do labiek, ale krásne žiaria na bielom snehu. Uško nachádza šišky pod smrekmi a nosí ich v náručí, až mu z nich na srsti zostáva jemný lepkavý živicový pach. Keď sa vrátia k jedličke, začnú ju zdobiť. Šípky vešajú na tie najnižšie vetvičky, aby na ne Uško dočiahol. Šišky ukladajú vyššie, ako malé hnedé zvončeky. Cencúle zavesia na konce konárikov, kde sa vo svetle mesiaca trblietajú ako sklenené prúžky.
„Ale ľudia majú aj darčeky pod stromčekom,“ zamyslí sa Uško a pozrie na holý priestor pod jedličkou. V tej chvíli ho niečo napadne a rýchlo odhopká preč. Ryška sa usmeje a beží do dutiny svojho stromu. Keď sa vráti, nesie v labkách zopár lesklých orechov.
Keď je všetko hotové, posadia sa okolo stromčeka. Sneh okolo nich je mäkký a tichý, len niekde v diaľke zapraská vetvička. Strávia spolu dlhý zimný večer. Rozprávajú si príhody z leta, spomínajú na teplé dni a na vôňu lúčnych kvetov. Každý ochutná z mrkvy, orechov aj medu a delia sa spravodlivo, až majú všetky brušká príjemne plné.
Keď sa napokon rozchádzajú do svojich úkrytov, ešte raz sa obzrú na stromček. V tme jemne žiari od cencúľov a bieleho snehu, akoby mal svoje vlastné malé svetielka. Uško, Ryška aj Brumčo zaspávajú s teplým pocitom pri srdiečku. Vedia, že na Vianoce nie je najdôležitejší stromček ani ozdoby, ale to, že sú spolu a dokážu sa podeliť o to, čo majú.
5. Ak máš rád prechádzky lesom alebo v parkoch, určite si už videl veveričku. Chcel by si vedieť viac o tomto milom malom zvieratku?