Fašiangové zvyky a tradície na Slovensku

Čas zábavy, hojnosti a prechodu

Fašiangy patria medzi najveselšie obdobia roka a na Slovensku majú dlhú tradíciu. Ide o čas zábavy, hojnosti a osláv, ktorý sa v ľudovom kalendári pokladá za druhú polovicu zimy. Začína sa po Troch kráľoch (6. januára) a končí na Popolcovú stredu, teda začiatkom 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou.

Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, pretože závisí od dátumu Veľkej noci, a ten od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Oslavy fašiangov vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka, tesne pred Popolcovou stredou, niekedy nazývanou aj „Škaredá streda“.

Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“. Fašiangové oslavy majú na Slovensku dlhú tradíciu, čo dokladajú aj písomné záznamy z 13. storočia.

V starodávnych kultúrach sa začiatok ročného cyklu viazal na obdobie, kedy sa príroda znovu prebúdza do nového cyklu, teda na obdobie jari. V antickom gréckom a rímskom svete očakávanú zmenu prírodného cyklu sprevádzali sviatky na počesť umierajúceho a z mŕtvych vstávajúceho božstva - úrody, rastlinstva, vinobrania a životodarnej zábavy. Pripájali sa k sviatkom zimného slnovratu (saturnálie a brumálie), novoročia (calendae, januariae, mamuráliae) a k očistným slávnostiam pastierov (luperkálie). Prelínali sa v nich kulty slnka, úrody, plodnosti a mŕtvych predkov (kompitálie a larentálie). V slovanskom svete je obradová symbolika fašiangov zameraná na príchod jari, na zabezpečenie hojnosti, úrody, plodnosti a sýtosti, a sprevádza ich obradné veselie.

Všeobecne v tomto období platí princíp, že „všetko je naopak“. V rámci veselých zábav a hier sa porušuje spoločenský poriadok, parodujú sa oficiálne oslavy a ceremónie, nedbalo sa na spoločenské rozdelenia, čo sa prejavovalo tak, že si ľudia vymieňali svoje role medzi sebou alebo si prepožičiavali masky z iných prírodných ríši. Muži sa prezliekali za ženy a naopak, mladí za starých, bohatí za chudobných a podobne. Fašiangy sú tiež dobou, kedy podľa povestí medzi živých vstupujú ich zosnulí predkovia.

Tradičné fašiangové obrady a sprievody

Magické úkony pre úrodu a šťastie

Najmä posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa robili magické obradné úkony na zabezpečenie dobrej úrody. Napríklad, ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky. Usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách a karnevaly, pričom ľudia verili, že maskami zaháňajú zlých duchov a podporujú dobro.

Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Počas obchôdzok po jednotlivých domoch sa do popredia často dostával tanec. Na Liptove sa tancujúcemu sprievodu hovorí bursa, v iných oblastiach sa tancu mládencov hovorí „Turci“ alebo „Pod šable“. V niektorých dedinách zvykol jeden názov tanca vystriedať neskôr druhý (napríklad v Záhorí).

Súčasťou týchto obchôdzok boli aj spevy, napríklad:

„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“

„A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,
choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!
Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“

V mestách, kde žili remeselníci, sa konali cechové sprievody. Jednotlivé cechy sa snažili o čo najatraktívnejší sprievod. Napríklad mlynári chodili na chodúľoch a debnári točili nad hlavami kovové obruče.

Masky a ich symbolika

Pre fašiangy sú typické sprievody v maskách. Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človeka obtočeného slameným povrieslom. Masky ako smrť či nevesta so ženíchom mali symbolický význam a ľudia verili, že prinášajú zdravie, šťastie a hojnosť. Pre mnohé slovenské regióny je typické, že sa za fašiangové maškary prezliekajú väčšinou iba muži. Kým mladým chlapcom prislúcha červená maska, ženatých mužov stretnete hlavne v maskách čiernych.

Na Hlinecku má fašiangový sprievod alebo obchôdzka po jednotlivých domoch dlhoročnú tradíciu. Sprievod vedie Laufr (tiež známy ako Strakatý alebo Běhoun) so Ženuškou (za ktorú je prezlečený muž), ktorí kráčajú v čele a žiadajú starostu či jednotlivých hospodárov o povolenie, či môže sprievod navštíviť ich dom. Medzi obľúbené masky, ktoré nemôžu v sprievode chýbať, patrí štvorica Turkov alebo Slamený. U každého domu sa maškary zastavujú, želajú jeho obyvateľom zdravie aj šťastie a hospodárovi nechávajú hrať pesničky podľa jeho priania. Väčšina ľudí im na oplátku venuje tradičné pohostenie, kam patria hlavne šišky, údené a alkohol, alebo tiež peňažnú odmenu.

Pochovávanie basy - rituál rozlúčky

Ukončením fašiangov je „pochovávanie basy“, pri ktorom sa paroduje skutočný pohreb. Tento nevšedný pohreb symbolizuje rozlúčku so zábavou. Základný motív vychádza z nastávajúceho pôstu a očisty, kedy sú zábavy pri muzike zakázané. Predvádza sa žartovné pochovávanie basy, pri ktorom vystupujú kostýmové postavy kňaza, kostolníka a smútiacich „pozostalých“. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky, sprevádzané slovami:

„Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti.
Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Po bujarej zábave nastáva čas očisty a pôstu. Prvým pôstnym dňom je Popolcová streda. Predstavuje prechod z fyzického sveta fašiangových radostí do duchovného sveta, z ľudského do božského. Znovu sa človek navracia k tomu posvätnému a pripravuje sa na nový zrod kozmu. Očistenie sa netýkalo iba upratania vlastného domu, ale celej dediny. Z toho poznáme „Veľké jarné upratovanie“, a nešlo len o očistu fyzickú, ale tiež o purifikáciu duševnú a duchovnú.

Gastronomia fašiangov: hojnosť pred pôstom

Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov je aj jedlo. Keďže po nich nasledoval pôst, ľudia si dopriali sýte a mastnejšie pokrmy. Bolo to obdobie zabíjačiek, ťažkého jedla a alkoholu. Veľmi populárne boli šišky (kreple) alebo božie milosti (fánky). Gazdiné takisto vypekali rôzne záviny či koláče. Gazdovia varili huspeninu alebo piekli klobásy. Popritom pálili pálenku, a na južnom Slovensku robili víno. Na stoloch nesmeli chýbať rezne, ku ktorým sa v neskoršom období pridal aj zemiakový šalát. Niektorí si obľúbili mäso s kapustou.

Recept na fašiangové fánky

1. Preosiatu múku zmiešame so soľou, kryštálovým cukrom a práškom do pečiva.
2. Pridáme postrúhané maslo, žĺtky, rum, smotanu a vypracujeme vláčne cesto.
3. Zakryjeme utierkou a necháme cca 1 hodinu.
4. Potom ho natenko rozvaľkáme (cca 3 mm) na pomúčenej doske a nožom vykrajujeme obdĺžniky.
5. Vyprážame na rozohriatom oleji do ružova. Oleja má byť toľko, aby v ňom fánky plávali.

Hromnice - sviatok svetla a počasia počas fašiangov

Počas fašiangov, teda 2. februára, sa slávili Hromnice. Slávili ich už Slovania v dávnej minulosti. Slovania poznali len dve ročné obdobia - leto a zimu. Práve Hromnice boli dňom, kedy sa zima a leto stretávajú. Na Hromnice sa chodilo do kostola posväcovať sviečky. Tie sa potom zapaľovali počas búrky alebo pri zomierajúcom, aby mu uľahčili odchod z tohto sveta. Bol to deň oddychu, kedy sa nesmelo prať, šiť a vyšívať. Gazdovia a gazdiné vychádzali pred dom, aby sledovali cencúle na strechách. Verilo sa, že čím bol cencúľ dlhší, tým dlhšie bolo konope v nasledujúcom roku.

Fašiangy v 21. storočí: tradícia žije ďalej

Hoci si na mnohých miestach ľudia slovo fašiangy v dnešnej dobe spájajú len s detskými karnevalmi, veľa miest a dedín tieto tradície stále udržuje pri živote. Dnes majú fašiangy svoje miesto - objavujú sa na obecných a mestských podujatiach, vo folklórnych vystúpeniach, na tematických plesoch či v školách a škôlkach formou karnevalov. Udržiavanie fašiangových tradícií má zmysel aj dnes. Pripomínajú ľudové zvyky, posilňujú vzťahy v komunitách a prinášajú radosť do zimného obdobia.

V dnešnej dobe sa oslavy fašiangov konajú v menších obciach aj vo väčších mestách po celej Slovenskej republike, kam sa schádza obrovské množstvo ľudí, ktorí si chcú užiť fašiangovú zábavu, sprievody a hodovanie. Mnohé slovenské regióny sú známe predovšetkým vďaka obradným sprievodom v maskách, ktoré za sprievodu hudby obchádzajú dediny. Dodnes sa táto tradícia dodržuje v oblastiach, kam patrí Liptov, Sliač, Hont, Orava, Kežmarok, Turiec alebo napríklad Záhorie. Keď je reč o fašiangoch, fašiangové trojdnie je dôvodom na vystrojenie veselice a sprievodu v každom meste a aj dedine.

Príkladom moderných fašiangových podujatí sú:

• V Ružinove (Bratislava) sa uskutočňuje tradičný fašiangový karneval na Miletičke s folklórnym programom, sprievodom masiek a symbolickým pochovávaním basy.
• V Nitre sa uskutočňujú Nitrianske fašiangy na Svätoplukovom námestí s fašiangovým jarmokom, folklórnymi vystúpeniami a ochutnávkou tradičných jedál.
• V Trenčianskych Tepliciach sa počas fašiangového víkendu uskutočňuje sprievod masiek a folklórny program, kde môžu návštevníci ochutnať tradičné fašiangové jedlá a zažiť zábavu pre celé rodiny.
• Vo Vranove nad Topľou sa pripravuje fašiangový sprievod a večerná zábava s hudobnými vystúpeniami a tradičnými maskami.
• Medzi ďalšie fašiangové podujatia patria napríklad Fašiangová zabíjačka, Gajdošské fašiangy či rôzne tradičné „Už sa fašiang kráti...“ oslavy.

Fašiangy a deti

Ak chcete fašiangové tradície priblížiť aj svojim ratolestiam, je dôležité im fašiangy krátko predstaviť. Fašiangové pochúťky poskytujú samostatné témy k rozhovoru, napríklad o zabíjačkách, špecialitách z prasaťa alebo o tom, čo znamená vzdať sa dobrôt na štyridsať dní pôstu.

Ďalšou obľúbenou hrou pre deti, ktorú s predškolákmi skúšajú učitelia v materských škôlkach, je príprava pochúťok na tučný štvrtok v podobe výroby jaterníc zo starej ponožky alebo silonky. Aby si deti samy vyskúšali, ako to funguje, musia ju naplniť ryžou, vatou, odrezkami starých látok alebo napríklad povrázkami.

Medzi tradície, ktoré sa s fašiangovou dobou spájajú, patria samozrejme rôzne detské karnevaly, kde sa ratolesti môžu prezliecť za akúkoľvek rozprávkovú postavu, mýtickú bytosť alebo zviera. Kostým na fašiangy pre deti si jednoducho môžete vyrobiť doma, pričom najlepšie bude, keď deti samy priložia ruku k dielu. Možnosti sú v tomto prípade prakticky nekonečné. Obľúbené sú napríklad masky z papiera, na výrobu ktorých môžete použiť farebné papiere, krepové papiere, pastelky, vodovky, vlnu alebo zvyšky látok.

Kým medzi tradičné fašiangové masky patrí napríklad kominár, medvediari s medveďom, slamák, nevesta so ženíchom alebo stará baba, deti väčšinou preferujú postavy, ktoré sú im bližšie. Ide napríklad o rozprávkové bytosti, ako je princezná, drak, vodník, čert alebo šašo. Iné sa potom inšpirujú vo svete zvierat a ďalšie dávajú prednosť obľúbeným postavám z knižiek, filmov a hier. Fašiangové veselie a bujaré oslavy môžete deťom priblížiť aj prostredníctvom pesničiek a tanca, ako aj s tradičnými fašiangovým pranostikami a porekadlami.

Fašiangové pranostiky a ich význam

S obdobím fašiangov sa viaže aj množstvo pranostík, ktoré odrážajú ľudové pozorovania počasia a predpovede budúcej úrody:

• „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
• „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
• „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
• „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
• „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
• „Suché fašiangy, dobrý rok.“
• „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
• „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“

Fašiangové oslavy vo svete

Bujaré fašiangové hodovanie a veselie nie je iba doménou slovenských miest či dedín. Oslavy tohto sviatku sa zďaleka neobmedzujú len na európsky kontinent. Hoci sa v cudzine fašiangové zvyky a tradície značne líšia od tých našich a pôvodný zmysel fašiangov sa na niektorých miestach viac či menej vytráca, to najdôležitejšie zostáva rovnaké bez ohľadu na to, kde sa fašiangy konajú. Žiadne fašiangové veselie sa totiž nezaobíde bez hudby, tanca, šialených masiek a dobrého jedla. Všetky katolícke krajiny dnes oslavujú fašiangy v rovnakých dňoch.

• Benátsky karneval: V minulosti bol najslávnejším karnevalom práve ten, ktorý sa konal v talianskych Benátkach, ktorého počiatky siahajú až do 11. storočia. Slávnostné zahájenie karnevalu má každoročne na starosti anjel, ktorý sa v prestrojení znáša na lane k Dóžaciemu palácu. Pôvodné masky bývali skôr jednoduché, dnes sa však ulicami Benátok preháňajú ručne maľované masky plné drobných detailov, zdobené perím, korálikmi alebo flitrami.
• Kolínsky karneval: Pestré fašiangové tradície dodržiavajú aj v susednom Nemecku. Medzi najobľúbenejšie patrí karneval v Kolíne nad Rýnom, ktorý tamojší obyvatelia označujú za piate ročné obdobie. Oslavy začínajú už vo štvrtok, kedy sa koná tradičný Karneval žien. Už od rána tak môžete na uliciach stretnúť mladé dievčatá, vydaté panie aj staršie dámy v noblesných či bláznivých kostýmoch, ktoré si v tento deň môžu dovoliť tropiť rôzne vylomeniny.
• Karneval v Riu de Janeiro: Z Európy, kde sa fašiangy prvýkrát objavil a kde sú dnes známe hlavne ako karneval, sa vďaka kolonizácii neskôr rozšíril aj na americký kontinent. Najznámejším a tiež najveľkolepejším karnevalom na svete je momentálne karneval v brazílskom Riu de Janeiro, kde sa organizuje päťdňový festival spojený s obrovskými sprievodmi, počas ktorých juhoamerická metropola ožíva hudbou a tancom. Krásne a často aj bláznivé masky prechádzajú mestom na veľkolepých alegorických vozoch, na ktorých sa tanečníci vlnia do rytmu samby. Na pouličnom javisku menom Sambodromo potom vypukne súťaž o najlepšiu tanečnú skupinu.
• Karneval v Ivrei: Špecifické sú potom oslavy fašiangov v severotalianskom meste Ivrea, ktoré sa v priebehu niekoľkých dní pred začiatkom pôstneho obdobia mení v bojové pole, kde sa však nebojuje so zbraňami.

Zdroje:

• Slovenský rok : Rastislava Stoličná-Mikolajová, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012
• Tradície na Slovensku : Zora Mintalová Zubercová, Vydavateľstvo Slovart, 2015

tags: #ledi #karneval #skrucany