S hlbokým zármutkom, ale aj s nádejou na vzkriesenie, cirkev oznámila, že Pán Boh povolal do večnosti Mons. Ladislava Stromčeka, farára a dekana v Čadci. Zomrel 14. decembra, zaopatrený sviatosťami, v kruhu svojich najbližších, po ťažkej a krátkej chorobe. Mons. Ladislav mal iba 62 rokov. Jeho odchod na druhý svet je veľkou stratou nielen pre cirkev, ale veriaci z Čadce prišli o svojho obľúbeného kňaza.
Išlo o významného predstaviteľa miestnej cirkve, ktorého poznali mnohí Čadčania ako výborného kazateľa, ktorý sa venoval mladým ľuďom, staral sa o kostol, ale predovšetkým mal na zreteli záchranu ľudských duší. Svedectvo jeho života je svedectvom úprimného a statočného kňaza, ktorý cítil s cirkvou, a zároveň slúžil pravde, v ktorej videl Krista.
Raný život a cesta ku kňazstvu
Mons. Ing. ThLic. Ladislav Stromček sa narodil 3. februára 1960 v Dolnom Kubíne, do silne veriacej, katolíckej rodiny. Už v detstve premýšľal nad povolaním kňaza, ale kvôli katolíckemu presvedčeniu ho neprijali na gymnázium, ktoré bolo podmienkou pre vstup do kňazského seminára. Dopočul sa však o tzv. tajnej cirkvi, kde mohli kňazi pôsobiť popri civilnom zamestnaní. Rozhodol sa teda odísť do Bratislavy, kde ho prijali na Elektrotechnickú fakultu. Práve v Bratislave získal kontakty na spomínanú tajnú cirkev.
V treťom ročníku na fakulte sa začalo aj jeho tajné štúdium teológie a postupne sa zoznámil s ľuďmi ako boli biskup Ján Chryzostom Korec, Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, František Mikloško a iní. Na podnet biskupa Korca sa dostal k podávaniu telefonických správ do zahraničia, konkrétne Antonovi Hlinkovi do Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy.
Podieľal sa aj na vydávaní samizdatovej literatúry, konkrétne časopisu Náboženstvo a súčasnosť v spolupráci s F. Mikloškom a časopisu pre mládež Zrno. Štúdium na Elektrotechnickej fakulte ukončil v roku 1984 a na rok odišiel na vojenčinu. Po návrate v roku 1985 si našiel civilné zamestnanie a tajne dokončil štúdium teológie. V roku 1988 ho biskup Ján Chryzostom Korec vo svojom byte tajne vysvätil za kňaza.
Aktivizmus a perzekúcia ŠtB
Pri jednom z telefonátov Antonovi Hlinkovi bol Mons. Ladislav Stromček pristihnutý, zatknutý a vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).
„(Antonovi Hlinkovi) som zatelefonoval reportáž a keď som položil telefón, vrhli sa na mňa nejakí páni: ‚Štátna bezpečnosť, pôjdete s nami!ʻ Tak ma teda zatkli, zobrali mi veci, dôkazy, text, notes, kde bol text reportáže, diktafón, kde to bolo nahraté. Dôkazy mali v rukách. Odviezli ma na Februárku, kde začal výsluch.“ Dodal tiež: „Otázkou bolo, odkiaľ telefonovať, pretože keby to bolo z bytu, tak to hneď zistia. Takto telefonoval Jano Čarnogurský, jemu to už bolo jedno, on už sa nemal prečo skrývať, takže keď potreboval, volal z bytu. Ja som pracoval v utajení, preto som telefonoval stále z inej telefónnej búdky, z iného pouličného automatu. Striedal som to a najradšej som volal na pustých uliciach. Tam som videl, či niekto ide, alebo nejde.“
Ladislav Stromček bol tiež účastníkom Sviečkovej manifestácie, o ktorej následne telefonoval správu Antonovi Hlinkovi, aby sa informácie dostali k širšej verejnosti prostredníctvom Hlasu Ameriky.
Pôsobenie v Žiline a okolí
Od roku 1990 pôsobil Ladislav Stromček v Žiline a okolí. Bol kľúčovou postavou pri zrode a výstavbe pastoračného centra. Jeho pôsobenie zahŕňalo viaceré dôležité pozície:
- 1990 - 1991: Kaplán Žilina-Mesto
- 1990 - 1994: Šéfredaktor časopisu ZRNO
- 1991 - 1996: Školský kaplán pre Gymnázium sv. Františka v Žiline
- 1991 - 1998: Zodpovedný za pastoráciu vysokoškolákov v Žiline
- 1996 - 2001: Rektor Kostola sv. Barbory v Žiline
- 1998 - 2002: Univerzitný kaplán a duchovný správca UPeCe Žilina
V roku 1999 získal titul ThLic. a absolvoval tiež štúdiá v Lubline.
Sr. Mariela Pavlíková v prezentácii pripomenula jeho osobnosť a spojenie s miestami, kde pôsobil: „Mal ten dar prebudiť a snívať. A nebál sa, že niektoré sny sa stanú skutočnosťou. Vedel vytvoriť dom a ľudia v ňom vedeli fungovať.“
Ďalšie pôsobenie a uznanie
V roku 2007 mu bol udelený čestný titul Monsignor. V rokoch 2008 - 2016 bol prvým generálnym vikárom Žilinskej diecézy. Od roku 2016 pôsobil ako dekan Dekanátu Čadca a farár v Čadci.
Úmrtie a spomienka
Mons. Ladislav Stromček zomrel počas pandémie koronavírusu na následky kovidu v 62. roku života a 34. roku kňazstva. Svätú omšu s pohrebnými obradmi slávil 17. decembra 2021 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis vo Farskom kostole sv. Bartolomeja v Čadci len v kruhu príbuzných. Následne pochovali telo zosnulého pri kostole v Čadci.
Jeho odchod na druhý svet je veľkou stratou nielen pre cirkev, ale veriaci z Čadce prišli o svojho obľúbeného kňaza. Bol to podľa nich „dobrý kňaz, ktorý ich zaujal kázňami aj prístupom, veľa ich naučil. Mal veľké srdce i pre všetky svoje ovečky.“
Svedectvá a vyjadrenia
Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup, na Mons. Ladislava Stromčeka spomínal: „Keď budem spomínať na Lacka Stromčeka, vybaví sa mi jeho usmievavá tvár, vyžarovala z neho dobrosrdečnosť, ochota obetovať sa pre šírenie dobra. To robil vždy. Aj keď ešte kňazom nebol. Usiloval sa, aby sa evanjelium dostalo naozaj ku každému, aby každý zakúsil niečo z Božej dobroty. Mal neuveriteľnú schopnosť priblížiť sa ku každému človeku, či už mladému alebo starému. Dokázal ihneď prelomiť bariéry, nadviazať kontakt a priateľstvo s tými, ktorých mu život poslal do cesty. Ďakujem mu za jeho kňazský príklad života.“ Biskup tiež dodal: „Som mu povďačný za bratskú prítomnosť, oporu a rady. Lacko Stromček bol mojím vikárom. Keď sme začínali, štartovať novú diecézu bol jedným z tých, s ktorými sa vždy dalo počítať. Jednak preto, že tam už niekoľko rokov predtým pôsobil, poznal ľudí. Bol pre mňa vtedy veľkou oporou. Ak keď prišiel do Čadce, cítil sa ako ryba vo vode. Je za ním veľa dobrej práce a verím, že sa spolu stretneme v nebi. Ďakujem Pánovi za jeho 33 ročnú kňažskú službu.“
František Mikloško o ňom povedal: „Od druhej polovice 80. rokov až do Nežnej revolúcie telefonoval z telefónnych búdok Antonovi Hlinkovi do Mníchova správy o situácii cirkvi na Slovensku, ktoré potom on vysielal na Hlase Ameriky. On bol ten, kto ako účastník Sviečkovej manifestácie hneď telefonoval Hlinkovi správu, čo sa dialo na Hviezdoslavovom námestí, aby to o deviatej večer vedelo už celé Československo. O živote Ladislava Stromčeka sa dá toho povedať veľa. Najhlavnejšie je, že bol dobrý človek, dobrý kňaz, dobrý kresťan, a to je to najkrajšie, čo o ňom môžeme povedať. Preto si uvedomujeme, že odchádza spomedzi nás vzácny človek.“
Martin Štofko prezradil: „Asi dva týždne po našom stretnutí napísal závet, v ktorom uviedol, že si nepraje, aby na jeho rozlúčke odznel dlhý príhovor. Pohreb nech vyjadruje jeho radosť a vieru vo večný život a nekonečné Božie milosrdenstvo. Za každou štatistickou čiarkou z Lackovho života stojí silný príbeh. Spoločenstvo Fatima, sviečková manifestácia, rádio Slobodná Európa, tajný kňaz, disident. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme pravidelne cestovali do Dolného Kubína kvôli časopisu Zrno. Bol veľmi kreatívny, vždy niečo nové vymýšľal, niečo robil. Mnohí máme takú skúsenosť, že aj keď bol niekam poslaný, menovaný, nikdy nezabúdal na svojich bratov a priateľov. Keby sme mali čítať zoznam mien, ktorým zasiahol do života a ovplyvnil ho Ladislav Stromček, boli by sme tu veľmi dlho. Nech sa ho Pán ujme a dobre sa o neho postará.“