Ladislav Petráš, jedna z legiend slovenského futbalu, sa narodil 1. decembra 1946 v Necpaloch. Bývalý slovenský futbalista a tréner patril k futbalovým umelcom, kvôli ktorým chodili fanúšikovia do hľadísk štadiónov. Bol to vynikajúci útočník s desiatkou na chrbte a s prezývkou Bača. Patrí medzi účastníkov Majstrovstiev sveta v Mexiku 1970 a Olympijských hier 1968, takisto v Mexiku.
Hráčska kariéra a klubové úspechy
Hráčsku kariéru odštartoval v 18 rokoch v Prievidzi (Baník Prievidza), kde pôsobil v rokoch 1964 - 1968. Aj vďaka jeho zásluhám sa klub prebojoval do druhej celoštátnej ligy. Následne odohral sezónu v Dukle Banská Bystrica (1968/1969) počas základnej vojenskej služby. Jeho najslávnejšie obdobie prišlo v Interi Bratislava, kde strávil jedenásť sezón (1969 - 1980).
V 1. česko-slovenskej lige odohral celkovo 239 zápasov a strelil 85 gólov. Dva razy sa stal kráľom strelcov: v sezóne 1968/69, kedy strelil 20 gólov, a v sezóne 1974/75, kedy úspech zopakoval s rovnakým počtom presných zásahov. S Interom bol dvakrát druhý v československej lige (1975 - 1977). Na sklonku kariéry pôsobil dva roky v rakúskych kluboch WAC Viedeň (Favoriten AC) a Vorwärts Steyr (1980 - 1985).
Reprezentačná dráha
Ladislav Petráš nastúpil v česko-slovenskej reprezentácii v 19 zápasoch (1969 - 1977) a strelil v nich šesť gólov. Je prvým Slovákom, ktorý si zahral na Olympijských hrách aj na Majstrovstvách sveta.
Olympijské hry 1968 v Mexiku
Na začiatku jeho hviezdnej kariéry bolo Mexiko. Veľký svet futbalu otvorili talentovanému strelcovi olympijské hry v roku 1968, keď mal dvadsaťdva rokov. Zúčastnil sa ich ako jeden z hráčov, pričom z väčšiny mužstiev cestoval len jeden futbalista. „Bol to veľký zážitok a asi aj najkrajšia futbalová dovolenka, ktorú som zažil,“ spomína Petráš. V tom čase mal v olympijskom tíme hrať amatér. Odchádzali z Prahy z hotela Paríž a nemali ani olympijské oblečenie. Tím necítil ani výsledkový tlak a napokon nepostúpil zo skupiny. Pobyt bol príjemný, trochu trénovali a popoludní chodili na prechádzku do mesta.
V dejisku turnaja odohrali dva prípravné zápasy. „Zahrali sme si s výberom nejakej domácej školy, bol to len tréning, dali sme tuším dvadsať gólov.“ Týždeň pred turnajom nastúpili v Pueble v generálke proti prvému výberu Mexika, kde remizovali 1:1. Hoci domáce noviny písali, že Československo má silný tím a vyhrá olympijský turnaj, realita bola iná. Mužstvo prekvapujúco nezvládlo už prvý zápas s Guatemalou, podľahlo jej 0:1. V ďalšom súboji s Bulharskom viedli 2:0, ale potom súperovi pomohli rozhodcovia a vyrovnali na 2:2. Druhý československý gól strelil Petráš.
V nasledujúcom zápase s Thajskom (8:0) pridal hetrik. Na postup to však nestačilo. „Vrátili sme sa domov predčasne, ale nestretli sme sa s nejakou tvrdou kritikou.“ Všetky tri olympijské zápasy odohral tím ČSSR v Guadalajare. Na OH 1968 strelil celkovo štyri góly, ktoré boli prvé v jeho reprezentačnom drese.
Majstrovstvá sveta 1970 v Mexiku
O dva roky neskôr sa Ladislav Petráš vrátil do Mexika na svetový šampionát. Žreb nášho tímu poslal znova na guadalajarský štadión Jalisco, ktorý leží vo výške 1600 metrov nad morom.
Kvalifikácia a kontroverzné vylúčenie
O postupe do Mexika sa rozhodovalo v stretnutí s Maďarskom v decembri 1969 na neutrálnej pôde v Marseille. Tím pod vedením Jozefa Marka s ôsmimi Slovákmi v základnej zostave podal excelentný výkon a zvíťazil 4:1. V závere súboja však francúzsky rozhodca Roger Machin vylúčil Ladislava Petráša v jeho premiérovom zápase v A-tíme ČSSR. Slovenský útočník dostal vzápätí trest na tri stretnutia. Zrodila sa legenda, ktorú živili aj niektorí hráči, že pred šampionátom museli odohrať tri zápasy v Európe, aby najlepší strelec ligy mohol v Guadalajare nastúpiť. „To bol nezmysel,“ protestuje aj po vyše polstoročí Petráš. „Nemá to nijakú logiku. Veď zápasy by sme hrali v príprave, aj keby som nebol v Marseille vylúčený.“
Šampionát: Brazília, góly a legendárna oslava
V lete 1970 mal československý futbal jedno z najsilnejších mužstiev vo svojej histórii, avšak potenciál nevyužilo. Na šampionát nebolo dostatočne pripravené, pricestovalo neskoro a nezvládlo aklimatizáciu. Petráš bol jedným z mála, kto na majstrovstvách nesklamal, a patril len k piatim hráčom, ktorí odohrali plný počet minút. Ladislav Petráš si trest odpykal a 3. júna 1970 proti Brazílii nechýbal.
Už v 12. minúte prekonal Felixa a jeho tím senzačne viedol 1:0. „Vo svojej bohatej kariére som dal aj krajšie góly, ale tento mal ohromnú cenu,“ hovorí Petráš. „Strelil som ho Brazílii na majstrovstvách sveta a to sa vždy veľmi cení. Tým viac, že tento brazílsky výber je dodnes považovaný za najlepší v histórii svetového futbalu.“ Opísal, ako loptu získal v stredovom kruhu, podnikol sólo, obišiel Brita a vystrelil. Oveľa viac si zapamätal druhú šancu, ktorú spálil. „Na päťke som sa uvoľnil, pálil ľavačkou a lopta skončila nad bránkou. Bol som sebec, keby som prihral zozadu nabiehajúcemu voľnému Adamcovi, určite dá gól.“
Po góle proti Brazílii si Petráš kľakol k ľavej postrannej čiare, prežehnal sa a zotrval akoby v modlitbe, kým ho nepribehol objať Jozef Adamec. „Bolo to spontánne. Niekto vyskakuje, niekto robí saltá, niekto kotrmelce.“ Petráš bol prvým futbalistom v histórii, ktorý takúto oslavu spravil počas zápasu, a to za čias komunizmu. To isté zopakoval Petráš aj v zápase proti Rumunsku po gólovej hlavičke. „Keby som chcel byť múdry, tak si to dám patentovať. A mohol som zarobiť viac ako na futbale,“ dodal s úsmevom Petráš.
FINÁLE MAJSTROVSTIEV SVETA 1970: Brazília 4:1 Taliansko
Československo v skupine postupne podľahlo Brazílii 1:4, Rumunsku 1:2 a Anglicku 0:1. Vo všetkých troch zápasoch odohrali zverenci trénera Marka vyrovnané partie v prvom polčase, dva razy bol stav nerozhodný, proti Rumunom dokonca viedli. Po prestávke im rýchlo odchádzali sily. „Každý vysokú nadmorskú výšku a veľké horúčavy znášal inak. Ja som bol typ, ktorý s tým nemal veľké problémy, ani s výrazným časovým posunom,“ zdôrazňuje Petráš. Strelil oba československé góly na šampionáte, oba hneď v úvode zápasov. Po Mexiku už nikdy nepôsobil na takých veľkých turnajoch. Zúčastnil sa aj úspešnej kvalifikácie ME 1976, avšak pre zranenie na samotný turnaj nešiel.
Herný štýl a osobnosť
Ladislav Petráš vyparatil stovky podobných kúskov a fanúšikovia ho milovali. „Taký talent sa rodí raz za sto rokov,“ opísal Petráša majster Európy z roku 1976 Ladislav Jurkemik. „Šoumen, zabávač, umelec, driblér. Aj to vystihuje Petráša.“ Juraj Kucka o ňom vravel: „Počul som, že štýl jeho hry bol neopakovateľný a nenapodobiteľný.“
Tradovalo sa o ňom, že je lajdák, ktorému sa nechce tvrdo trénovať a nedodržiava životosprávu. „Laco nabehal v zápase dva kilometre, z toho jeden cestou na ihrisko a späť do šatne. Keď však zapol, beda súperovi,“ opísal Petráša už zosnulý legendárny tréner Michal Vičan. Na prvý pohľad sa na ihrisku flákal, nejavil záujem o hru, prechádzal sa, občas zavtipkoval smerom k divákom. „Uznávam, behal som menej ako ostatní a možno aj menej bojoval. Šetril som sa na rozhodujúce okamihy zápasu - tam som zapol naplno. Ak by som sa zmenil, nedosiahol by som vo futbale nič,“ dodal Petráš.
„Futbal bol pre mňa vždy hrou. Stále som sa snažil vymýšľať niečo nové, hlavne kvôli divákom. Nemám rád opatrnosť, keď sa nič neriskuje. Vtedy sa táto krásna hra stáva stereotypnou,“ vravel Petráš. Bol majstrom driblingu a jeho kľučky a nevyspytateľné ťahy museli znášať súperi Prievidze, Banskej Bystrice či Interu. „Hral som pre divákov, aj keď som to tak na ihrisku nikdy nevnímal. Jednoduchý recept: obrancu som si opekal.“
Trénerská kariéra a pôsobenie po skončení hráčskej kariéry
Po skončení hráčskej kariéry sa stal futbalovým trénerom. V rokoch 2000 a 2001 robil asistenta trénera Jozefovi Bubenkovi v Interi Bratislava, pričom klub získal dva tituly majstra Slovenska a víťazstvo v Slovenskom pohári. Bol tiež asistentom trénera slovenskej reprezentácie Dušana Galisa a viedol slovenský tím do 21 rokov.
Vo svojej bohatej trénerskej kariére prešiel aj ťažkou skúškou, keď 2. mája 2000 prekonal infarkt, zatiaľ čo asistoval J. Bubenkovi. Od roku 2011 je Ladislav Petráš manažérom tímu internacionálov Slovenska, ktorí svoje futbalové umenie, bez ohľadu na vek, neúnavne a radi šíria po celom Slovensku i v zahraničí. Jeho rázny hlas sa každodenne ozýva po chodbách Slovenského futbalového zväzu, ktorý nezabudne vždy ráno navštíviť.
Odkaz a uznanie
Meno Ladislava Petráša zostalo v pamäti futbalových fajnšmekrov, veď v slávnej minulosti slovenského futbalu nebolo veľa takých postáv. Bol hráčom rozdávajúcim radosť, originálnym autorom, vždy sľubujúcim tajomné čísla. Nemal rád zviazanosť a uniformitu. Pri Aztéckom štadióne v México City mu postavili sochu - rovnakú poctu dostali iba najlepší hráči tímu. V Guadalajare pomenovali po Petrášovi ulicu. „A z Brazílie mi prišiel list, kde mi oznamovali, že jeden tatko po mne pomenoval syna, ktorý sa mu vtedy práve narodil. Takže niekde tam ďaleko celé roky pobieha nejaký Petráš,“ smeje sa.
V júli 2014 vyšla biografická kniha s názvom Laco Petráš, futbalová legenda z hornej Nitry, ktorú napísal Ľubomír Dzurák v spolupráci s novinárom Svetozárom Okruckým. Ladislav Petráš je dodnes inšpiráciou pre mnohých futbalistov a fanúšikov.
tags: #ladislav #petras #narodeniny