Vianočný stromček a tradície na Slovensku

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a jedným z najkrajších symbolov Vianoc. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala, a vianočný stromček je určite tým, čo budú mať spoločné.

Pôvod a história vianočného stromčeka

Vianočný stromček je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Jeho príbeh siaha oveľa ďalej do minulosti. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Pôvodom bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas zimného slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu. Zelené rastliny, teda aj jedľa, symbolizovali plodnosť a životnú silu a mali odháňať zlých duchov. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.

Tradícia ozdobovania celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Brém, kde stál v adventnom období v cechu ozdobený vianočný stromček. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšírili aj do iných štátov, najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský a dlho sa mu bránila. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch a v roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.

Vianočný stromček na Slovensku

Na Slovensko, kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi, začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Do roľníckej kultúry prenikli až od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop či slamený stromček.

Kedy sa zdobí a odzdobuje vianočný stromček?

Na Slovensku sa vianočný stromček tradične zdobil až na Štedrý deň ráno, teda 24. decembra. Bol to symbol príchodu Vianoc, ktorý mal priniesť radosť a svetlo presne v deň narodenia Ježiška. Tento zvyk sa pod vplyvom hollywoodskych slaďákov mení a moderná doba priniesla nové trendy.

V súčasnosti mnohí ľudia stromček stavajú už v polovici decembra, niektorí dokonca v novembri, aby si sviatočnú atmosféru užili dlhšie. Podľa posledných trendov zdobí stromček:

• 50 % Slovákov medzi 15. - 20. decembrom
• 30 % Slovákov ešte skôr - najmä rodiny s deťmi
• 20 % Slovákov zostáva verných tradícii a zdobí až 24. decembra

Niekde sa vianočný stromček zdobí aj prvú adventnú nedeľu. Najdôležitejšie je ozdobiť stromček spolu s blízkymi a venovať tejto činnosti dostatok času, aby všetko prebiehalo v príjemnej rodinnej atmosfére. V slovenských domácnostiach sa vianočný stromček zvyčajne odzdobuje po sviatku Troch kráľov, teda 6. januára. Niektoré rodiny však stromček nechávajú až do sviatku Hromníc, ktorý sa oslavuje 2. februára.

Aký vianočný stromček vybrať: živý, umelý alebo v kvetináči?

Pred Vianocami si mnohí kladieme otázku, či si zaobstarať živý vianočný stromček, alebo umelý. Každý typ má svoje výhody a ekologický dopad.

Živý vianočný stromček

Živé vianočné stromčeky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc a symbolom najkrajšieho obdobia roka. Sú to živé spojenia s prírodou v čase, keď je všetko ostatné v záhrade ponorené do spánku. Vôňa ihličia a živice okamžite zaplní byt a vyvoláva vianočnú atmosféru. V súčasnosti sa živé vianočné stromy objavujú v nákupných centrách, obchodoch a na námestiach miest a obcí, kde dotvárajú atmosféru.

Dnes sa už nemusíte báť, že kúpou živého vianočného stromčeka poškodíte životné prostredie. Vianočné stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch, ale pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Sú 100% biologicky rozložiteľné a po Vianociach sa stromček vráti do prírodného cyklu.

Druhy živých vianočných stromčekov

Pri výbere živého stromčeka je dôležité zvážiť jeho druh, vôňu, trvácnosť, tvar a to, ako pichá. Medzi najobľúbenejšie druhy patria:

• Jedľa kaukazská (Nordmannova jedľa): Bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov. Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar. Má však menej výraznú "vianočnú" vôňu v porovnaní so smrekom alebo borovicou. Ak kupujete jedľu kaukazskú, môžete tak urobiť pokojne už začiatkom decembra.
• Smrek pichľavý (strieborná jedlička): Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu, no skutočne pichá, takže ozdobovanie môže byť výzva. S kúpou smreku počkajte, je náchylnejší na opadávanie.
• Smrek obyčajný: Je to stromček nášho detstva, ktorý je cenený pre svoju intenzívnu vianočnú vôňu. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt. Na čo si dať pozor: v teplej miestnosti opadáva rýchlo a výdatne. S kúpou smreku počkajte.
• Borovica: Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa. Vďaka hustým vetvám a jemnej vôni patrí medzi najžiadanejšie druhy. Ak kupujete borovicu, môžete tak urobiť pokojne už začiatkom decembra.

Kvalita je kľúčová - hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky. Čím neskôr kúpite živý stromček, tým dlhšie sa z neho budete môcť tešiť.

Umelý vianočný stromček

Umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Sú odolné, vydržia roky a po Troch kráľoch (6.1.) putujú do pivnice. Umelý stromček je však ropný produkt. Väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii. Je to kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.

Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka, vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok.

Vianočný stromček v kvetináči

Stále viac ľudí si vyberá živý vianočný stromček v kvetináči. Je to stromček, ktorý môže robiť radosť celé roky a predstavuje ekologické riešenie bez odpadu. Poskytuje prirodzenú vôňu, ktorá prevonia celý domov. Tieto stromčeky majú neporušený koreňový systém, a preto môžu byť po Vianociach vysadené do záhrady. Po sviatkoch je potrebné stromček presunúť do chladu a po pominutí mrazov ho vysadiť.

Starostlivosť o živý vianočný stromček

Ak chcete, aby vám živý vianočný stromček vydržal svieži čo najdlhšie, je kľúčová správna starostlivosť. Živý vianočný stromček v kvetináči nie je izbová rastlina, je to vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok.

Aklimatizácia

Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu do vykúrenej obývačky. Odporúča sa dopriať mu čas na aklimatizáciu. Z vonku ho presuňte najprv do garáže (na pár dní) a potom do chladnej chodby (na pár dní). V teple by mal byť maximálne 7-10 dní. Čím dlhšie je v teple, tým viac sa prebúdza zo zimnej dormancie. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, je to znak, že je v teple príliš dlho.

Polievanie a hydratácia

Stromček potrebuje dostatok vody. Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý koláčik. Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu. Musíte mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne! Najdôležitejšie je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa tak stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a stromček by sa musel vybrať a znova rezať.

Internet je plný "zaručených" receptov, ako udržať stromček čerstvý, no mnohé z nich sú mýty:

• Cukor alebo med (alebo Sprite): V stojatej vode pri izbovej teplote vytvára ideálne prostredie pre rýchle množenie baktérií a plesní, ktoré upchajú kapiláry v kmeni a stromček paradoxne prestane piť vodu ešte rýchlejšie.
• Aspirín: Hoci teória hovorí, že kyselina salicylová funguje ako konzervant, v praxi to pre stromček nie je prospešné.
• Bielidlo alebo vodka: Alkohol alebo chlór síce zabijú baktérie, no v nesprávnej koncentrácii môžu byť pre stromček toxické a poškodiť ho.

Fakt: Jediné, čo váš stromček potrebuje, je čistá, čerstvá voda. Nič viac, nič menej.

Ak máte stromček v kvetináči, v teple ho musíte polievať, substrát nesmie preschnúť. Po Vianociach musí ísť tou istou cestou späť (aklimatizácia a následné vysadenie).

Umiestnenie a stabilita

Stromček umiestnite do chladnejšej miestnosti, ďalej od priamych zdrojov tepla, ako sú radiátory či krby, pretože teplé prostredie urýchľuje jeho vysychanie.

Správna stabilita stromčeka je kľúčová pre jeho bezpečnosť. Zvoľte dostatočne pevný a široký stojan, ktorý bude schopný udržať nielen stromček, ale aj vodu. Z kmeňa odrežte niekoľko centimetrov a zaistite, aby bol rovný a mohol lepšie prijímať vodu. Po umiestnení stromčeka do stojana ho skúste jemne nakloniť, aby ste sa uistili, že pevne drží.

Hmyz a jedovatosť

Je bežné, že na stromčeku môžete objaviť drobný hmyz (vošky, roztoče, pavúky), ktoré na ňom zimujú. Netreba sa báť, nie sú nebezpečné, sú viazané na stromček a nezačnú napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.

Ihličie väčšiny stromčekov (jedľa, smrek, borovica) nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.

Zdobenie vianočného stromčeka

Dekorovanie stromčeka je jednou z najkrajších sviatočných tradícií. Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, zo sušeného ovocia či orechov.

V roku 1882 bolo v USA predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s rôznymi farebnými vzormi. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky.

Tipy na zdobenie

Stromček sa často zdobí červenou, zelenou a zlatou farbou, ktoré v obývačke vykúzlia vianočnú náladu. Červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu. Pri zelenej farbe je potrebná opatrnosť, keďže gule v tomto odtieni nemusia príliš vyniknúť od samotného vianočného stromčeka. Pri správnej kombinácii však aj zelené odtiene pôsobia harmonicky.

Odporúča sa upustiť od prílišného množstva ozdôb, pretože preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. Pre náladové osvetlenie je vhodné svetelné reťaze nezavesiť len na konce vetiev, ale ich omotať ďalej vo vnútri okolo kmeňa, čím vznikne mäkké, slávnostné svetlo.

Pri dekorovaní sa začína zdobením zhora dole pomocou svetelnej reťaze. Je dobré zvoliť dve alebo tri farby, ktoré budú ladiť so zvyškom vianočnej výzdoby v domove. Jemné svetielka môžete doplniť prírodnými ozdobami - drevenými, slamennými či sušeným ovocím. Pri hustejších druhoch, ako je borovica, krásne vyniknú väčšie ozdoby a mašle. Ak máte menší vianočný stromček v kvetináči, postačí niekoľko decentných dekorácií, ktoré nezahltia jeho tvar.

Mnohí si uchovávajú vianočné ozdoby po rodičoch alebo prarodičoch, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie a vešajú sa na stromček s láskou a spomienkami na blízkych. Ozdoby sa líšia v závislosti od preferencií, módy a dostupných finančných prostriedkov. Stromčeky zdobíme guľami, svetielkami, ručne vyrobenými ozdobami, drevenými prvkami, reťazami a medovníkmi.

Ekologický dopad a likvidácia vianočných stromčekov

Živé vianočné stromčeky sú oveľa ekologickejšie ako stromčeky umelé. Keď sviatky skončili a stromček splnil svoju úlohu, väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie. Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať a využiť ho vo vlastnom komposte.

Slovenské vianočné tradície a zvyky

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Niektoré z nich majú náboženský charakter, iné sme zdedili po predkoch. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána (Traja králi).

Tradície spojené so Štedrým dňom a večerou

• Pôst: Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• Betlehemské svetlo a modlitba: Pred štedrou večerou môže rodina navštíviť svätú omšu, z ktorej si odnáša domov betlehemské svetlo, s ktorým si zapáli 4 sviečky na adventnom venci. Pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
• Šupina z kapra: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby v nasledujúcom roku nechýbali peniaze. Medzi časté vianočné zvyky patrí aj dať si pod tanier mincu, aby si rodina zabezpečila bohatstvo.
• Oplátky s medom a cesnakom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri a podáva sa ako predjedlo. Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. V niektorých rodinách sa ešte pred vianočnými oplátkami konzumuje z každého ovocia kúsok, s ovocím sa delí hlava rodiny.
• Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú po celý rok zdraví.
• Hádzanie orechov: Veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb na privolanie hojnosti.
• Prestretý tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo neznámeho hosťa.
• Štedrovečerná večera: Gazdiné chystajú mnoho dobrôt. Podáva sa okolo piatej alebo šiestej večer, keď začne zapadať slnko. Medzi polievkami sa najčastejšie vyskytuje kapustnica, šošovicová polievka mliečna alebo načerveno, alebo rybacia polievka. Hlavný chod tvorí zvyčajne vyprážaná/pečená ryba a zemiakový majonézový šalát.
• Svieca na stole: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dym zo sviece dvíha rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Neodbiehanie od stola: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Na Slovensku je zvykom, že od stola odchádza vždy iba jeden člen rodiny, ktorý ostatných obsluhuje.
• Reťaz okolo stola: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Darčeky: Darčeky nosí pod stromček Ježiško ako symbol toho, že aj on je najväčší dar pre kresťanov.

Vianočné tradície vo svete: Stručný prehľad

Mnoho vianočných tradícií vo svete sa od tých slovenských líši, no základná myšlienka Vianoc - stretnutie s blízkymi, rozdávanie lásky a pohostinnosť - zostáva jednotná.

• Grécko: Okrem ozdobeného vianočného stromčeka zdobia aj drevené lode. Deti dostávajú darčeky až 31. decembra.
• Taliansko: Ako vianočný stromček majú zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24. decembra u nich nehrá taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný. Darčeky často prináša La Befana, dobrosrdečná čarodejnica, ktorá ich rozdáva 6. januára.
• Argentína: Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos, papierové dekorácie s plamienkom vo vnútri, ktoré sa ako lucerna vznesú do neba.
• Mexiko: Na Štedrý deň sa zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
• India: Keďže tam žije iba 2,3% kresťanov, vianočné zvyky v Indii zahŕňajú ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
• Austrália: Keďže Vianoce pripadajú na letné obdobie, oslavy sa často konajú vonku. Mnohé rodiny grilujú na pláži alebo organizujú pikniky. Zaujímavým zvykom je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
• Španielsko: Rodiny sa stretávajú pri slávnostnej večeri 24. decembra. Darčeky sa rozdávajú 6. januára, na sviatok Troch kráľov.
• Francúzsko: Oslavujú štedrovečernou večerou známou ako Réveillon. Francúzi tradične chodia na polnočnú omšu. Deti dostávajú darčeky od Otca Vianoc a v niektorých regiónoch aj od Svätého Mikuláša.

Vianočný stromček je tichý rozprávač. Pripomína nám detstvo, vôňu domova, napätie pri rozbaľovaní darčekov. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime.

tags: #kvocka #slovensky #vianocny #stromcek