Veľký piatok: Liturgia večerných textov

Úvod k liturgii Veľkého piatku

Liturgia Veľkého piatku, dňa umučenia a smrti Pána Ježiša Krista, je jednou z najvýznamnejších a najhlbších bohoslužieb v kresťanskom kalendári. Je to deň prísneho pôstu a ticha, kedy si Cirkev pripomína obetu Spasiteľa na kríži. Celá bohoslužba je zasvätená vzácnej spomienke na Spasiteľove strasti a jeho smrť na kríži, od krvavého potu v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote. V tento deň sa neoslavuje obeta svätej omše až do slávnostnej vigílie Veľkonočnej noci, kedy sa očakáva vzkriesenie.

Kristova smrť je vnímaná ako najvyššie zjavenie jeho súcitu a lásky k človeku. Je to spásonosná smrť, ktorá ničí prameň smrti - zlo, a mení samotnú prirodzenosť smrti z trestu na akt lásky a odpustenia, čím ukončuje odcudzenie a samotu.

Príprava a pomôcky pre veriacich

Pre veriacich sú k dispozícii rôzne pomôcky, ktoré pomáhajú hlbšie prežiť liturgiu Veľkého piatku. Bohoslovec z obce, Pavol Burda, pripravil krátku brožúrku, ktorá obsahuje kompletné stále a menlivé časti Veľkej večierne. S cieľom spestrenia tejto bohoslužby boli texty spojené z viacerých zdrojov, aby boli všetky potrebné liturgické texty pohromade. Brožúrka s deviatimi stranami je dostupná v počte 50 kusov a prístupná už na Veľký štvrtok v chráme alebo u spomínaného bohoslovca. Texty boli prebraté najmä zo zborníka CHVALITE HOSPODA - "Gojdičov" zborník (1937) a pridržiavajú sa schémy, ktorá je v brožúrke Moja modlitba od otcov redemptoristov (schéma slovenskej večierne Veľkého piatku). Všetky texty sú uvedené v cirkevnej slovenčine. Príspevok za jeden kus je 50 centov.

Slávenie liturgie umučenia Pána

Čas a úvodné obrady

Liturgia umučenia Pána sa slávi popoludní okolo tretej hodiny, ak z pastoračných dôvodov netreba zvoliť neskoršiu hodinu. Kňaz a diakon, ak je prítomný, sa oblečú ako na omšu do rúcha červenej farby. V tichosti prídu k oltáru, poklonia sa, ľahnú si dolu tvárou, alebo ak je to vhodnejšie, kľaknú si a zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. Potom kňaz a posluhujúci odídu k sedadlám.

Liturgia slova

Liturgia slova na Veľký piatok je mimoriadne bohatá a sústredí sa na prorocké texty a evanjeliové rozprávanie o umučení.

1. Prvé čítanie: Potom sa číta prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša (52,13 - 53,12):

Hľa, môj služobník bude úspešný, bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny. Ako sa mnohí nad ním zhrozili - lebo bol zohavený, že sa výzorom nepodobá človeku a vzhľadom sa neponáša na ľudí -, tak rozoženie mnohé národy. Kto uveril, čo sme hlásali? A Pánovo rameno komu sa zjavilo? Veď vzišiel pred ním ako ratoliestka, sťa koreň z vyschnutej zeme. Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli; ani výzor nemal, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. A on niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou. A Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Násilným súdom ho odstránili a kto sa bude starať o jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny žijúcich, pre hriech môjho ľudu na smrť ubitý. Pán dovolil zdrviť ho slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny.

2. Responzoriálny žalm: Nasleduje príslušný žalm.

Ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. Susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Som sťa odhodená nádoba. Prenasledovateľov. Vy všetci, čo dúfate v Pána.

3. Druhé čítanie: Potom sa číta druhé čítanie, napríklad z Listu Hebrejom (4,14-16; 5,7-9):

Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Kristus v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú. Alelujový verš: Kristus sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.

4. Pašie: Rozprávanie o umučení Pána - pašie - sa deje zvlášť slávnostne. Pašie sa čítajú bez sviečok a bez incenzácie, bez pozdravu a bez poznačenia knihy znakom kríža. Číta ich diakon; ak ho niet, kňaz. Čítať ich môžu aj lektori laici; v takomto prípade, ak je možné, treba vyhradiť kňazovi časti, v ktorých hovorí Kristus. Diakoni (nie však iní) poprosia pred spievaním pašií kňaza o požehnanie, ako sa to robí vo svätej omši pred evanjeliom. Hovorí sa: „Všemohúci Bože, očisť mi srdce i pery...“ Po prečítaní sa hovorí: „Počuli sme slovo Pánovo“, ale kniha sa nebozkáva.

Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Jána

E Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ježiš vedel o všetkom, čo ho malo postihnúť. Vyšiel teda a spýtal sa ich: ✠ „Koho hľadáte?“ S Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ E Povedal im: ✠ „Ja som.“ E Stál s nimi aj Judáš, ktorý ho zradil. Ako im povedal: ✠ „Ja som,“ E cúvli a popadali na zem. Znova sa ich spýtal: ✠ „Koho hľadáte?“ S Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“ E Ježiš odvetil: ✠ „Povedal som vám: Ja som. Ak teda hľadáte mňa, týchto nechajte odísť!“ E Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“ Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: ✠ „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?“ E Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. Bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“ Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Vrátnička sa spýtala Petra: S „Nie si aj ty z učeníkov tohto človeka?“ S On odpovedal: „Nie som.“ E Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. Aj Peter stál s nimi a zohrieval sa. Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: ✠ „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som povedal.“ E Len čo to dopovedal, jeden zo sluhov, čo stál neďaleko, udrel Ježiša po tvári a povedal: S „Takto odpovedáš veľkňazovi?“ E Ježiš mu odvetil: ✠ „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé; ale ak dobre, prečo ma biješ?“ E Annáš ho poslal zviazaného k veľkňazovi Kajfášovi. Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. Povedali mu: S „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ S On zaprel a povedal: „Nie som.“ E Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, povedal: S „Vari som ťa nevidel s ním v záhrade?“ E Peter znova zaprel a hneď zaspieval kohút. Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto Pilát vyšiel k nim a opýtal sa: S „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“ S Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“ E Pilát im povedal: S „Vezmite si ho vy a súďte si ho podľa svojho zákona!“ S Židia mu odvetili: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ E Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou má zomrieť. Pilát opäť vošiel do vládnej budovy, zavolal si Ježiša a povedal mu: S „Si židovský kráľ?“ E Ježiš odpovedal: ✠ „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ E Pilát odvetil: S „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ E Ježiš povedal: ✠ „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ E Pilát mu povedal: S „Takže predsa si kráľ?“ E Ježiš odpovedal: ✠ „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ E Pilát mu povedal: S „Čo je pravda?“ E Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: S „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ S Oni však znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ E Barabáš bol zbojník. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: S „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ E A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: S „Pozrite, vediem vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“ E Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: S „Hľa, človek!“ E Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: S „Ukrižuj! Ukrižuj!“ E Pilát im povedal: S „Vezmite si ho vy a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“ S Židia mu odvetili: „My máme zákon a podľa zákona musí zomrieť, lebo sa robil Božím Synom.“ E Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: S „Odkiaľ si?“ E Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: S „So mnou sa nechceš rozprávať?! Vieš, že mám moc prepustiť ťa, a mám moc ukrižovať ťa?!“ E Ježiš odpovedal: ✠ „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto ten, čo ma tebe vydal, má väčší hriech.“ E Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: S „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa robí kráľom, stavia sa proti cisárovi.“ E Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. A povedal Židom: S „Hľa, váš kráľ!“ E Ale oni kričali: S „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ E Pilát sa ich spýtal: S „Vášho kráľa mám ukrižovať?“ S Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ E Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, Kráľ Židovský.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi vraveli Pilátovi: S „Nepíš: „Židovský kráľ,“ ale: „On povedal: Som židovský kráľ.““ E Pilát odpovedal: S „Čo som napísal, napísal som.“ E Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Povedali si: S „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ E Tak sa malo splniť Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev losovali.“ To urobili vojaci. Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: ✠ „Žena, hľa, tvoj syn!“ E Potom povedal učeníkovi: ✠ „Hľa, tvoja matka!“ E A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, aby sa splnilo Písmo, povedal: ✠ „Žíznim.“ E Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: ✠ „Je dokonané!“ E Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. To sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosti mu nezlomíte.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“ Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša pre židovský Prípravný deň, lebo hrob bol blízko.

5. Homília: Po pašiách kňaz prednesie krátku homíliu.

Slávnostné modlitby veriacich

Poslednou časťou liturgie slova je modlitba veriacich. Diakon, alebo ak ho niet, posluhujúci laik, stojí pri ambóne a prednáša výzvu, ktorou oznámi úmysel. Potom všetci zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. Tieto modlitby zahŕňajú rôzne úmysly, ako napríklad za Cirkev, za pápeža, za rôzne skupiny veriacich, za tých, ktorí trpia, a za celý svet.

• Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.
• Tu možno spomenúť biskupa koadjútora alebo pomocných biskupov v zmysle Všeobecných smerníc Rímskeho misála. Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.
• Modlitba v tichosti. ℟.

Poklona svätému krížu

Po modlitbách veriacich nasleduje slávnostná poklona svätému krížu. Tento obrad má viacero fáz:

1. Obrad odhalenia kríža: Kňaz, stojac pred oltárom otočený tvárou k ľudu, vezme kríž, poodhalí jeho vrchnú časť, vyzdvihne ho a začne spievať „Hľa, drevo kríža“. V speve mu pomáha diakon, prípadne spevácky zbor. Všetci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Keď ospievajú, všetci si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Potom kňaz odhalí pravé rameno kríža, znova pozdvihne kríž a spieva „Hľa, drevo kríža“. Napokon odhalí celý kríž, pozdvihne ho a tretí raz spieva „Hľa, drevo kríža“.
2. Sprievod s krížom: Kňaz alebo diakon s posluhujúcimi, prípadne iný vhodný posluhujúci, ide k bráne kostola. Tu vezme nezahalený kríž, posluhujúci vezmú zažaté sviece a idú v sprievode cez kostol do presbytéria. Ten, čo nesie kríž, pozdvihne ho najprv pri vchode, potom uprostred kostola, napokon pred vstupom do presbytéria a spieva pritom „Hľa, drevo kríža“. Všetci mu odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Potom v sprievode dvoch posluhujúcich so zažatými sviecami kňaz alebo diakon odnesie kríž ku vchodu do presbytéria alebo na iné vhodné miesto. Tam ho položí alebo odovzdá posluhujúcim, aby ho držali.
3. Poklona klerikov a veriacich: Krížu sa príde pokloniť najprv celebrujúci kňaz, ktorý si podľa okolností vyzlečie ornát a vyzuje topánky. Potom klérus, posluhujúci a veriaci, ktorí prichádzajú akoby v procesii. Na poklonu sa vystaví iba jeden kríž. Keď sa pre veľké množstvo veriacich nemôžu všetci jednotlivo pokloniť krížu, postupuje sa takto: Keď sa už istá časť kléru a veriacich poklonila krížu, kňaz ho vezme, stane si do stredu pred oltárom a niekoľkými slovami vyzve prítomných, aby sa spoločne poklonili krížu.
4. Spevy počas poklony: Počas poklony svätému krížu sa spieva antifóna „Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu“, impropériá, hymnus „Útulný kríž“ alebo iný vhodný spev.

Prijímanie Najsvätejšej sviatosti

Po poklone krížu nasleduje obrad prijímania. Oltár sa prikryje plachtou, rozprestrie sa naň korporál a pripraví sa misál. Medzitým diakon alebo (ak niet diakona) sám kňaz prijme náplecné vélum a prenesie na oltár Najsvätejšiu sviatosť najkratšou cestou z miesta, kde bola uschovaná, pričom všetci v tichosti stoja. Potom kňaz rozdáva prijímanie veriacim. Po prijímaní kňaz vyzve: „Modlime sa“. Podľa okolností možno zachovať chvíľu posvätného ticha.

Záverečné obrady a uloženie plaščenice

Po skončení slávenia sa oltár obnaží. Potom si kňaz vezme náplecné vélum bielej farby, zoberie ostenzórium (monštranciu) a nesie ho v procesii k Pánovmu hrobu. Sprevádzajú ho štyria akolyti so zapálenými sviecami. Eucharistická poklona pri Pánovom hrobe trvá až do začiatku slávenia liturgie Veľkonočnej vigílie vo Svätej noci.

Plaščenica: symbolika a história

Neoddeliteľnou súčasťou obradov Veľkého piatku je plaščenica. Je to obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe, alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia do hrobu. Okrem ikony Krista v hrobe bývajú na plaščenici zobrazené aj Panna Mária, Jozef z Arimatey a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista.

Plaščenica ako bohoslužobný predmet vznikla z „vozduchu“, ktorý sa používal pri svätej liturgii ako prikrývka svätých darov. Už v 14. storočí sa objavujú prvé vozduchy s vyobrazením scény uloženia Ježiša Krista do hrobu. Rukopisy bohoslužobných poriadkov do 16. storočia nehovoria nič o obrade ukladania plaščenice do hrobu. Tento zvyk sa udomácnil až v 16. storočí, kedy sa objavuje obrad nesenia plaščenice s vyobrazením scény ukladania do hrobu počas vchodu s Evanjeliárom po Veľkom chválospeve na Veľkú sobotu. Plaščenica teda nebola pôvodne zavedená do obradov počas večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty nejakým osobitným predpisom, ale udomácnila sa v bohoslužbách na základe praxe Cirkvi. Plaščenica predstavuje prázdne plachty poznačené krvou Ježiša Krista, ktorá je znakom jeho lásky k človeku. Samotný sprievod s plaščenicou je symbolom Kristovho triumfu, ktorý je potrebné pripomenúť svetu naokolo.

Iné bohoslužby Veľkého piatku

• Utierňa ("Strasti"): V noci na Veľký piatok sa predpisuje aj utierňa s čítaniami evanjelií o Kristových strastiach. Táto bohoslužba sa má sláviť v druhej hodine noci, čiže podľa nášho počítania času vo štvrtok o ôsmej hodine večer. Na tejto utierni sa číta dvanásť evanjeliových čítaní o umučení Ježiša Krista, medzi ktorými sú sedálne piesne.
• Cárske časy (Kráľovské hodinky): Ráno sa konajú Cárske časy - Hodinky umučenia, ktoré obsahujú žalmy, parameje, čítania z apoštola a evanjelia, tropáre a stichiry zaoberajúce sa smrťou Ježiša Krista na kríži. Cárske časy boli vo Východnom obrade veľmi populárne, o čom svedčila aj veľká účasť veriacich na týchto modlitbách. Keďže sa zo zásady na tomto modlení zúčastňoval aj cisár, odtiaľ dostali aj názov cárske časy.

tags: #velky #piatok #vecieren #texty