Rómske tradície sú fascinujúcim zrkadlom bohatej kultúry a hlboko zakorenených spoločenských zvyklostí. Ich význam a krása sú uznávané aj v rámci širšej spoločnosti. Napríklad, k zlepšeniu komunikácie medzi majoritou a rómskou národnostnou menšinou prispieva celoslovenská výtvarná súťaž Farebný svet - Coloriskeri luma. Na barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave bola otvorená výstava 17. ročníka tejto súťaže, ktorej tohtoročnou témou boli práve rómske tradície, vrátane rómskej svadby, rómskeho krstu a rómskeho pohrebu. Súťaž pritiahla 235 výtvarných prác z 32 organizácií z celého Slovenska, čo svedčí o živom záujme o túto tému.
Rómska rodina a jej vývoj
Koncept rómskej rodiny
Rodinu môžeme považovať za malú sociálnu skupinu, ktorá si v interakcii so širšími spoločenskými inštitúciami formuje svojskú charakteristickú štruktúru. Je to celok, kde na základe emocionálnych príbuzenských vzťahov medzi rodičmi, rodičmi a deťmi, respektíve medzi ostatným príbuzenstvom, utvárajú osobitné vzťahy. Rómsku rodinu nemožno chápať ako istý počet jednotlivcov, ale vždy ako celok. Konflikty prežívajú rodiny kolektívne, jedinec koná vždy v mene rodiny. Chyba, ktorú urobí jedinec, sa hodnotí ako chyba celej rodiny.
Spoločenský vývoj rómskej rodiny
Každá rodina prechádza mnohými zmenami a inak to nie je ani v rómskej rodine. Konečná (1994, s. 17) uvádza, že: „rómska rodina rovnako ako iné rodiny prechádza spoločenským vývojom, ale nesie v sebe aj retardačné trendy, tradície a všetky prejavy rómskeho etnika.“ Rodina vytvára jedno z najdôležitejších socializačných prostredí a poskytuje jednotlivcovi jeho základnú totožnosť, vytvára predovšetkým zázemie pre prvé poznávanie a citové zážitky.
Podľa Cangára (2002) je tradičná rómska rodina charakteristická životom v širšej veľkorodine, komunitným spôsobom života, zreteľnou deľbou rolí a chápaním obydlia ako dočasného, provizórneho. Aj Rosinský (2006, s. 29) potvrdzuje, že: „rodina žije pohromade v blízkom, doslova tesnom fyzickom kontakte.“ Mužské a ženské úlohy sú v rodine jasne a pevne vymedzené. Rómske ženy vnímajú svoju gender identitu oveľa vyhranenejšie ako slovenské ženy (Čerešník, Čerešníková, 2007, Čerešník, 2006). V tradičnej rómskej rodine mal každý svoje miesto, presne poznal svoj status a vedel, čo môže a čo nie. Vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi sú veľmi silné a jedinec nezostáva sám ani doma, ani na smrteľnej posteli, či v nemocnici (Hartl, 1993).
Narodenie dieťaťa a rómsky krst
Význam narodenia dieťaťa
V každej rodine je narodenie dieťaťa významnou udalosťou. Inak to nie je ani v rómskom spoločenstve. Ako v minulosti, tak i v dnešnej dobe, je veľkou radosťou narodenie syna. On je nositeľom rodu a keď vyrastie, bude reprezentovať svoju rodinu medzi ostatnými Rómami. U olašských Rómov je muž najdôležitejšou osobou rodiny a rodina má silný patriarchálny charakter. U tzv. Rumungrov (t. j. východoslovenských Rómov) takáto striktná dominancia zatiaľ nebola potvrdená dôkladnejšími výskumami.
Zvyky pri krste u olašských Rómov
Ako uvádzajú Stojka a Pivoň (2003, s. 16), „keď sa v olašskej rodine narodí dieťa a matka ho prinesie domov z nemocnice, ostatné olašské matky sa na neho prichádzajú pozrieť. Každá Rómka je na dieťa zvedavá a každá mu zaželá zdravie a šťastie. Jedna po druhej si ho podávajú do rúk, alebo sa naň iba pozrú a usúdia, na koho sa podobá.“ Pred samotným krstom žena nesmie chodiť nikam na návštevu, ani sa ukazovať na ulici, pretože je ešte nečistá. Olašská Rómka sa očisťuje s tým, že ide spolu so svojou kmotrou do kostola v deň krstu. Matka dieťaťa predtým, než sa uskutoční krst, nesmie v kuchyni nič vykonávať.
Zvyky pri krste u Rumungrov
U Rumungrov vnímajú narodenie dieťaťa inak: „My si vážime každé narodené dieťa rovnako, či je to chlapec alebo dievča,“ uvádza pani N. (54 r.). Za najdôležitejšiu udalosť v živote považujú narodenie dieťaťa, pričom tu badať určité prvky magickosti: „Keď sa narodí dieťa, tak mu na ľavú ruku dáme červenú stužku a taktiež pred krstom by sa nikto nemal pozrieť, pokiaľ ešte nie je pokrstené.“
Krst v kresťanskej tradícii
Krst je jednou z najdôležitejších sviatostí v kresťanstve a predstavuje symbolické očistenie od hriechov a vstup do kresťanského spoločenstva. Táto sviatosť je sprevádzaná množstvom tradícií a symbolických gest, ktoré sú dôležité nielen pre cirkev, ale aj pre rodinu a celú komunitu. Podľa CCEO KÁN 681 §1 žiadajú o krst výlučne rodičia, resp. jeden z rodičov. Ak dieťa nemá rodičov, o krst žiada zákonný zástupca. CCEO KÁN 686 §1 odporúča rodičom, aby sa čím skôr postarali o krst dieťaťa. Je vhodné požiadať o krst ešte počas tehotenstva, čím sa zároveň verejne vyjadrí túžba po krste a dieťa sa stáva katechumenom, teda adeptom na krst.
Krst má v rómskej komunite hlboký duchovný význam. Okrem oficiálneho cirkevného obradu prebieha aj neoficiálny rodinný rituál, pri ktorom sa novorodencovi želá šťastný a dlhý život. Po krste nasleduje hostina, kde sa oslavuje príchod nového člena rodiny. Tradične sa podávajú jedlá ako holúbky, pečené mäso a rôzne druhy koláčov.
Význam krstu
V kresťanstve sa krst považuje za prvý krok vo viere. Je to okamih, keď sa človek stáva členom Cirkvi a prijíma Božiu milosť. Krst je tiež symbolom duchovného znovuzrodenia, ktoré predstavuje nový začiatok v živote veriaceho. Tento akt má hlboký duchovný význam a jeho korene siahajú až do čias Ježiša Krista, ktorý sám prijal krst od Jána Krstiteľa.
Tradičné prvky krstu
Krst v kresťanskej tradícii je spojený s mnohými symbolmi a rituálmi, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od cirkevného spoločenstva a kultúry. Medzi najdôležitejšie symboly patrí:
- Voda - symbolizuje očistenie, nový život a duchovnú obnovu. Používa sa na polievanie hlavy alebo ponorenie krstenca.
- Kríž - krst sa často začína znamením kríža, ktorý je základným kresťanským symbolom spásy a ochrany.
- Kresťanská svieca - symbolizuje Krista ako svetlo sveta, ktoré vedie veriaceho na jeho duchovnej ceste.
- Krstná košieľka - symbol čistoty a nového začiatku.
Krstná košieľka a jej symbolika
Krstná košieľka je dôležitou súčasťou krstného obradu a nesie v sebe symboliku nevinnosti, čistoty a duchovnej obnovy. Zvyčajne je biela, čo vyjadruje čistotu a bezhriešnosť duše, ktorá vstupuje do nového života s Bohom. Biela farba je tiež pripomienkou vzkriesenia Krista, ktorý porazil smrť a priniesol večný život.
Košieľka sa často vyšíva alebo zdobí rôznymi symbolmi, ako sú kríže, holubice alebo mená krstencov. Niektoré rodiny majú tradíciu odovzdávať krstnú košieľku z generácie na generáciu, čo pridáva tomuto symbolu ďalší rozmer, vyjadrujúci spojenie medzi predkami a novými generáciami. Krstná košieľka nielen zdôrazňuje duchovný význam obradu, ale aj spája rodinu a komunitu okolo nového člena. Predstavuje tiež požehnanie a prianie pre nového kresťana, aby žil svoj život v čistote a pravde viery.
Rómska svadba ako dôležitý rituál
Všeobecné aspekty rómskych svadieb
Manželstvo je v rómskej kultúre a tradícii hlboko zakorenené a súvisí s množstvom rituálov. Hoci každá skupina preferuje rôzne typy zvykov, podstata je vždy rovnaká. U nich je samozrejmosťou, že nevesta sa nasťahuje k ženíchovi, ale v súčasnej dobe, hlavne v majoritnej spoločnosti, si mladomanželia plánujú vlastné spoločné bývanie. Tradičné rómske svadby sú spojené s množstvom rituálov, ktoré majú zabezpečiť šťastný a harmonický život novomanželov. Napríklad sa často vykonáva symbolické požehnanie starších členov rodiny, ktoré má mladým priniesť prosperitu a zdravie. Rómske svadby sú významnou udalosťou, na ktorú sa pozývajú nielen príbuzní, ale aj širšia komunita.
Svadobné zvyky v minulosti
Fabianová a Hübschmannová (1991) detailne opisujú rómsku svadbu v minulosti: Keď sa mladí vrátili z národného výboru, prisahali si ešte raz po rómskom spôsobe. Starosta im zviazal ruky červenou šatkou, nalial ženíchovi do dlane pálenku a ženích dal sa napiť neveste, potom nalial starosta neveste a nevesta dala napiť sa z dlane ženíchovi. Vtedy sa hovorilo: „Žite spolu ako tá čierna zem s čiernym chlebom. Neurobte nikdy druhému hanbu. A tak, ako Pánboh rozsvietil slnko, aby ste nikdy v živote nezablúdili a nezišli zo správnej ľudskej cesty.“
Potom sa zase spustila hudba, družba obchádzala okolo s tanierom a svadobčania hádzali peniaze na tanier. Po návrate z kostola bola pripravená svadobná hostina. Väčšinou sa chystala s príbuzenstvom aj niekoľko dní dopredu. Hudba, ktorú začali hudobníci hrať už pri príchode svadobčanov, musela každého chytiť za srdce. Najskôr sa zahralo mladému páru a hromadne sa pripilo na lásku a šťastie. Po sviatočnom chode, kde svadobčania jedli z jedného taniera a nevesta kŕmila ženícha, nevesta sa vybrala doprostred miestnosti, kde družba držal sito alebo klobúk a svadobčania si kupovali sólo s nevestou. Až potom začala zábava v plnom prúde. Odolať cimbalovej muzike a krásnym rómskym piesňam bolo a je aspoň pre rómske srdce celkom nemožné.
Výber nevesty u Rumungrov
U Rumungrov je výber nevesty len dohodou. Pani H. (67 r.) uvádza: „U nás Rumungrov len dohodou. Stretnú sa rodičia nevesty a ženícha a dohadujú sa ich budúcnosti života. (Kde budú bývať, robiť, peniaze)...“ Pani N. (72 r.) dodáva: „Svadba pre nás Rumungrov je veľmi dôležitá, hlavne keď vydávame dievku. Z dievčaťa sa stáva žena.“ Zvykom je, že nevesta sa vydáva od 18 rokov, alebo staršie. Svadobná hostina trvá od rána do rána a koná sa vždy v sobotu. Svadba pre obe skupiny Rómov predstavuje obrad, keď z dievčaťa sa stáva žena a ženích prevezme zodpovednosť za celú rodinu. U nich je hriechom bývať „na divoko“, čo sa stáva trendom hlavne u mladých v majoritnej spoločnosti, ktorí sa podľa nich boja prebrať zodpovednosť za toho druhého. Už sa vytráca potreba manželstva, keďže pre nich to symbolizuje len kus papiera.
Výber nevesty u olašských Rómov
U olašských Rómov je zvykom, že nevestu si vyberajú dohodou alebo útekom, a nie únosom. Pri zaplatení nevesty dodržujú tradície „pytačky.“ Ako to vyzerá pri pytačkách? „Nevestu ide vypýtať najváženejší postavený muž z rodiny ženícha, príde tam celá rodina so sprievodom hudby. Pred vstupom do domu vajda trikrát zabúcha palicou, to symbolizuje príchod pytača a vypýtanie si nevesty od rodičov. Potom hovoria: dozvedeli sme sa, že tu býva pekná nevesta. Následne otec nevesty a zvyčajne ešte dvaja, traja rodinní príslušníci diskutujú pri okne. Majú v ruke buď fľašu vína, alebo drahej pálenky. Ženíchov zástupca vytiahne peniaze, nevestin otec odmietne, tak vytiahne viac peňazí a keď sa dohodnú, pustia ich dnu a začne veľká oslava.“ Keď sa koná svadba, je veľká hostina: „Áno, príde veľa ľudí, do domu kultúry, prichádzajú hostia. Každá rodina, ako prichádza, je pre nich zahraná skladba a každý donesie drahé whisky. Oslavuje sa až do rána.“
Pohreb a spomienka na zosnulých
Prístup k pohrebu v rómskej komunite
Počas rozhovoru s respondentmi o téme pohreb prevládala pochmúrna nálada. Rodiny ťažko o tom rozprávali. Pohreb pre nich symbolizuje určitý obrad, kedy sa pozostalí lúčia so zosnulým a majú možnosť povedať mu to, čo počas života nestihli, ale hlavne, len to dobré. Ako sami tvrdia o zosnulom, len to dobré. Zosnulému do rakvy vkladajú jeho najobľúbenejšie veci, v predpoklade, že to využije na druhom svete. Pri porovnaní dvoch subetnických skupín Rómov žijúcich na Slovensku možno vo zvykoch pri nešťastnej životnej udalosti v minulosti a dnes badať určité rozdiely.
Vartovanie a smútočné zvyky u olašských Rómov
Vartovanie (bdenie rodiny nad zosnulým) sa v súčasnom svete vytráca. V minulosti však bolo bežné stráviť nad nebožtíkom tri dni. Nebol nikdy sám a pri jeho „poslednom odchode“ z tohto sveta sa pri ňom striedala rodina a blízki priatelia.
U olašských Rómov uvádzajú Stojka a Pivoň (2003, s. 120), že pred vartovaním sa najbližšia rodina musela zariadiť takto: „Keď zomrie otec, jeho žena si ostrihá vlasy, pretože dlhé vlasy znamenajú jej krásu a to žena, ktorej zomrie muž, nesmie ukazovať. Tiež dá zo seba dolu šaty, ktoré nosievala, keď jej muž žil a oblečie si len čierny odev od hlavy až po päty - je celá v čiernom. Keď zomrie žena, jej muž, synovia i dcéry si oblečú čierne oblečenie.“
V minulosti a v niektorých lokalitách i dnes sa zosnulému do rakvy dávali i jeho osobné a obľúbené predmety ako: víno, karty (ak rád hrával), bič (ak mal kone), palicu, peniaze, zlato (najčastejšie prstene), veľa kvetov a svätých obrázkov. Keď zomrela žena, do truhly jej vyskladali peknú látku, ktorá musela byť drahá a tiež obľúbené predmety (Stojka - Pivoň, 2003).
Hudba a obľúbené predmety u Rumungrov
U Rumungrov pri pochovávaní zosnulého hrávali jeho obľúbené piesne. Barányiová (2013, s. 34) uvádza, že „Rómske hudby stáli a formovali sa na schopnostiach primáša - bol nositeľom melodickej línie, ktorej prepožičiaval variabilnú individualizovanú podobu. Na ňu sa pripájala hra ostatných. Druhé husle (sekundárny primáš) mali za úlohu zosilniť melodické obrysy skladby. Úlohou kontrášov bolo harmonizovať melódiu, vytvárať dvoj-a-troj zvukmi vyplňujúci stredný hlas. Úlohou basy bolo udržiavať základný rytmus a mala aj dôležitý harmonický význam. Malá basa, violončelo, veľká basa - kontrabas udávajú v skladbe základný rytmus, čím zastávajú aj funkciu bicieho nástroja.“
Porovnanie rómskych tradícií medzi subetnickými skupinami
Hoci majú rómske tradície spoločné korene, medzi subetnickými skupinami, ako sú Olašskí Rómovia a Rumungri, existujú špecifické rozdiely, najmä v súvislosti s rodinnými udalosťami:
| Tradícia | Olašskí Rómovia | Rumungri |
|---|---|---|
| Narodenie dieťaťa | Matka sa očisťuje pred krstom, muž je najdôležitejšia osoba v rodine. | Rovnaká vážnosť pre chlapcov aj dievčatá, červená stužka na ruke dieťaťa. |
| Svadba | Výber nevesty dohodou, zaplatením alebo útekom, tradícia "pytačky". | Výber nevesty dohodou medzi rodičmi, svadba trvá od rána do rána. |
| Pohreb | Žena si ostrihá vlasy, nosí čierne oblečenie, do rakvy sa dávajú obľúbené predmety zosnulého. | Hrajú sa obľúbené piesne zosnulého, do rakvy sa vkladajú obľúbené veci zosnulého. |
V súčasnom dynamicky sa vyvíjajúcom svete sa menia i tradičné prvky rómskej kultúry. Rozdiely s minulosťou možno badať vo všetkých oblastiach rodinného i spoločenského života, počnúc krstom. Z výsledkov prieskumu autorov vyplýva, že samotné skúmané socio-kultúrne regulatívy nemajú podobu tradicionality. Prvky pôvodnej kultúry sa vytrácajú a nie sú nahradené inými, novými elementmi. Korene pôvodnej rómskej kultúry možno ešte nájsť u subetnickej skupiny Valašských (tzv. „olašských“) Rómov. Na druhej strane u tzv. „Rumugro“ Rómov nebadať žiadne tradície, zvyky či obyčaje uvádzané v normotvorných textoch o rómskej kultúre v minulosti.
tags: #cigansky #krst #michalovce