Kto môže prijať krst

Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Je to prvá sviatosť, v ktorej Pán Boh očisťuje dušu od dedičného hriechu a posväcuje ju. Bez krstu nemožno prijať iné sviatosti. Krstom je človek znovuzrodený do nového života a oblečený do Krista.

Čo je krst a jeho význam

Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné „áno“. V prípade malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia.

Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi (KKC 1214) krst znamená:

• Baptismus (po latinsky) - podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje.
• Baptizein (po grécky) - čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie.

Krst je prvá a hlavná sviatosť na odpustenie hriechov. Zjednocuje nás s Kristom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a dáva nám Ducha Svätého. Je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu a otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami.

Kto môže prijať krst?

Všeobecné požiadavky

Prijať sviatosť krstu môže každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. Krst je odpoveďou človeka na Božie volanie, preto človek musí povedať svoje slobodné „áno“. Človek, ktorý chce prijať kresťanskú vieru, nemení svoj pohľad na svet, vstupuje totiž na cestu učenia sa (katechumenát), na ktorej sa pripravuje prijať Boží dar v krste. Osobným obrátením a krstom sa stáva novým človekom, živým údom Kristovho tela - Cirkvi.

Cirkev nebráni nikomu prijať krst, len ho v určitých prípadoch odďaľuje, kým ten človek nebude schopný splniť všetky tri podmienky a prijať krst. Viera, ktorá sa vyžaduje na krst, nie je viera dokonalá a zrelá, ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať.

Krst detí

Cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý sa nás bezvýhradne ujíma. Keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia. Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je úplne nezaslúžený dar.

Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili krst. Kresťanskí rodičia majú uznať, že táto prax zodpovedá aj ich úlohe starať sa o život, ktorý im zveril Boh. Pre krst detí sú dôležité tieto skutočnosti:

• Krst detí predpokladá, že kresťanskí rodičia budú pokrstené dieťa uvádzať do viery a do kresťanského života.
• Ten, kto dieťaťu odopiera krst pre nesprávne chápanú liberálnosť, dopúšťa sa na ňom bezprávia. Tak ako nemožno dieťaťu odoprieť lásku, pre ktorú sa samo tiež dokáže rozhodnúť až neskôr, nemali by veriaci rodičia odopierať svojmu dieťaťu Božiu milosť v krste, ak sa nechcú na ňom dopustiť príkoria.
• Tak ako sa každý človek rodí so schopnosťou rozprávať, čo sa však musí naučiť, tak sa každý človek rodí i so schopnosťou veriť, musí sa však viere učiť.
• Kňaz môže pokrstiť len dieťa, ktoré patrí do jeho farnosti. Ak dieťa už chodí do školy, je potrebné, aby pred krstom navštevovalo aspoň dva roky hodiny náboženskej výchovy. Ak je Vaše dieťa v 3. ročníku základnej školy a ešte stále nie je pokrstené, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou Prvého svätého prijímania.
• Pre to, aby dieťa mohlo byť pokrstené, sa vyžaduje súhlas aspoň jedného z rodičov alebo zákonného zástupcu a opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Ak taká nádej úplne chýba, krst sa má odložiť.

Krst dospelých

Dospelý človek môže byť pokrstený jedine na základe osobného rozhodnutia. Príprava dospelých, takzvaný katechumenát, trvá spravidla dva roky. V rámci prípravy na prijatie sviatosti krstu je aj príprava k svätej spovedi, svätému prijímaniu a birmovaniu. Všetky tieto sviatosti prijme dospelý po dvojročnej príprave spolu vo Veľkonočnej vigílii, alebo v jeden deň inokedy vo veľkonočnom období.

Katechumenát alebo formácia katechumenov má za cieľ umožniť im, aby ako odpoveď na Božiu iniciatívu a v spojení s určitým cirkevným spoločenstvom priviedli k zrelosti svoje obrátenie a svoju vieru. Ide o formáciu celého kresťanského života, ktorou „sa učeníci spájajú s Kristom, svojím Učiteľom. Preto treba katechumenov náležite zasväcovať do tajomstva spásy a do mravného života podľa evanjelia a posvätnými obradmi, ktoré sa majú sláviť postupne, treba ich uvádzať do života viery, liturgie a lásky Božieho ľudu“ (KKC 1248).

Katechumeni „sú už spojení s Cirkvou, už patria do Kristovej rodiny a nezriedka už žijú životom viery, nádeje a lásky“. „Matka Cirkev ich už ako svojich zahŕňa láskou a starostlivosťou“ (KKC 1249).

Krst v mimoriadnych situáciách

Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, katechumeni a všetci ľudia, ktorí síce nepoznajú Cirkev, ale pod vplyvom milosti úprimne hľadajú Boha a usilujú sa plniť jeho vôľu, môžu sa spasiť, aj keď neprijali krst.

Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, liturgia Cirkvi nás povzbudzuje, aby sme dôverovali v Božie milosrdenstvo a modlili sa za ich spásu. V prípade nebezpečenstva smrti môže dieťa pokrstiť ktokoľvek, pri splnení obvyklých podmienok.

Ako sa udeľuje sviatosť krstu

Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutočnosť vyjadroval už Jánov krst pokánia.

Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi. A preto ešte nasleduje pomazanie olejom, oblečenie bieleho rúcha a zapálenie krstnej sviece.

Kto môže krstiť?

V obvyklých prípadoch udeľuje sviatosť krstu biskup, kňaz alebo diakon. V prípade núdze môže platne pokrstiť každý kresťan, ba dokonca každý človek, aj nepokrstený. Musí mať pritom úmysel konať to, čo koná Cirkev, keď krstí. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať krstnú formulu - „...meno..., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého.“ a mať úmysel robiť to, čo koná aj Cirkev.

Úloha a požiadavky na krstných rodičov

Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je priniesť dieťa spolu s rodičmi na krst a usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia. Krstní rodičia prijímajú zodpovednosť, spolu s rodičmi dieťaťa, za kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi.

Krstnými rodičmi môžu byť len jeden krstný otec a jedna krstná matka, alebo iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka. Pre túto úlohu platia nasledujúce podmienky:

• Má mať minimálne 16 rokov.
• Nemôže to byť vlastný otec alebo matka krstenca.
• Má mať prijaté všetky iniciačné sviatosti, t.j. krst, sväté prijímanie, sviatosť birmovania.
• Ak žije v manželstve, má to byť platne uzavreté sviatostné manželstvo.
• Nemá byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným (napríklad rozvedený, žijúci v konkubináte). Ak je rozvedený a nežije v ďalšom zväzku, musí mať od svojho biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam.
• Má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, má byť schopný a ochotný plniť túto ekleziálnu službu.
• Má byť praktizujúci kresťan-katolík.

Ak niekto nepraktizuje a neprijíma katolícku vieru, ak sa neusiluje o napĺňanie záväzkov vlastného krstu a birmovky, ak nie je aktívnym a nezúčastňuje sa bohoslužieb, nemôže v tom pomáhať druhému. Ak sa z vážnych dôvodov nemôže zúčastniť krstu, môže byť zastúpený.

Svedok krstu

Cirkev pripúšťa aj úlohu tzv. svedka krstu. Svedok krstu nie je krstný rodič. Rodičia si zvolia krstného rodiča a ďalšia osoba môže byť svedok krstu, ak nespĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Nekatolík môže byť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča. Katolík nemôže vystupovať pri katolíckom krste v úlohe svedka krstu - buď je krstným rodičom, alebo nie je. Nepokrstený nemôže byť ani svedkom krstu.

Príprava na krst

Rodičia dieťaťa a krstní rodičia sa majú zúčastniť predkrstovej náuky (prípravy) s kňazom. Tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Odporúča sa, aby rodičia a krstní rodičia vykonali sviatosť zmierenia a prijali sväté prijímanie počas svätej omše. Príprava rodičov a krstných rodičov môže prebehnúť už počas očakávania narodenia dieťaťa. O krst dieťaťa žiada po narodení aspoň jeden z rodičov (nie starí rodičia alebo iní príbuzní) v kancelárii farského úradu.

Pri krste sa odporúča, aby bolo dieťa v náručí otca alebo matky (ak niet otca). Rodičia so sebou ku krstu donesú krstnú sviecu a krstnú košieľku.

Význam krstného mena

Menom, ktoré dostávame pri krste, nám Boh hovorí: „Po mene ťa zavolám, ty si môj“ (Iz 43,1). Pri krste sa človek nerozplýva v nejakom anonymnom božstve, ale ním sa práve potvrdzuje jeho jedinečnosť. Dostať pri krste určité meno znamená, že Boh ma pozná; povedal mi svoje „áno“ a navždy ma prijíma v mojej nezameniteľnej individuálnosti. Nemáme lepšie vzory ani lepších pomocníkov ako svätých. Ak je mojím patrónom svätec, mám u Boha priateľa, ktorý za mňa oroduje. Je vhodné, aby rodičia vyberali meno pre svoje dieťa zo zoznamu svätých alebo blahoslavených, aby dieťa malo v nich vzor, svojho nebeského patróna, a tak malo možnosť prosiť o jeho príhovor.

Účinky a dôsledky krstu

Pri krste sa stávame údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených. Byť pokrstený znamená ponoriť svoj osobný životný príbeh do prúdu Božej lásky. Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno krst opakovať. Krst je narodením pre nový život v Kristovi. Tu sú jeho kľúčové účinky:

1. Odpúšťa dedičný hriech (u starších i všetky časné hriechy): Krst tým, že dáva život v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a obracia človeka k Bohu. Krst udeľuje tomu, kto ho prijíma, milosť očistenia od všetkých hriechov. Pokrstený človek získava posväcujúcu milosť, ktorá ho pomocou božských čností (viera, nádej, láska) robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho.
2. Vtláča do duše nezmazateľný znak, preto je táto sviatosť neopakovateľná: Pokrstený, včlenený krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy.
3. Sviatostne pripodobňuje kresťana Ježišovi a robí ho novým stvorením: Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením“ adoptívnym Božím synom, ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti, Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého. Novým narodením v krste sa dieťa stáva údom (členom) Kristovej cirkvi, bude žiť v Kristovi.
4. Pokrstený človek sa stáva členom Cirkvi, má účasť na poslaní Cirkvi a na jej prorockom, kňazskom a kráľovskom úrade: Stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Z krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud Novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví.
5. Pokrstený môže pristupovať k ostatným sviatostiam: Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam.
6. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu: Podľa Pánovej vôle je nevyhnutne potrebný na spásu ako sama Cirkev, do ktorej krst vovádza.

Hoci pokrstený človek, rovnako ako aj jeho dieťa, zažije v živote ťažké chvíle, starosti, úzkosti, hriech, chorobu a smrť, nikdy na to nie je sám. Kresťan vie, že je s ním Boh, ktorý ho povedie a pomôže mu bojovať proti pokušeniam.

Osobné svedectvá a pohľady na krst

Krst je posvätnou chvíľou, keď sa krstenca dotýka Boh. Profesor Miloš Lichner, katolícky teológ a kňaz, vysvetľuje: „Všetky sviatosti sú viditeľné úkony, ktoré ustanovil Kristus, aby nám nimi udeľoval neviditeľnú Božiu milosť. Krst je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela.“ Zároveň zdôrazňuje rozdiel medzi krstom detí a dospelých: „Najdôležitejším rozdielom je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov.“

Svedectvo o krste v dospelosti (16 rokov)

Jedno svedectvo hovorí: „Mal som šestnásť rokov. Mne a staršej sestre ponúkla mama chodenie na krstnú náuku. Súhlasil som rád. Trojmesačné obdobie pred krstom bolo krátke, ale intenzívne. Okrem náboženských vedomostí som mohol preniknúť do živého spoločenstva Cirkvi.“ Hoci jeho rodičia a starí rodičia boli pokrstení katolíci, počas totality nepraktizovali svoju vieru z ideologických dôvodov. On sám bol však vždy vedený k hodnotám pravdy, slušnosti a spravodlivosti. „Rodičia mi dali základ dobra, na ktorý mohla nadviazať nadprirodzená milosť. Krstná milosť očistila moje charakterové vlastnosti a vliala mi nové sebavedomie. Kostol mi ďalej otvoril nové voľnočasové možnosti.“ Tento človek sa stotožňuje s praxou krstiť malé deti, pretože krst je nezaslúžiteľný dar, ktorý pôsobí blahodarne a umožňuje podieľať sa na Božej nadprirodzenej milosti.

Svedectvo o krste v dospelosti (29 rokov)

Ďalšia žena prijala sviatosť krstu vo veku 29 rokov, na Bielu sobotu. „V Boha som určitým spôsobom verila vždy, rodičia nás k viere viedli. Na škole som navštevovala náboženskú náuku z vlastného presvedčenia. Vnútorne som sama cítila, že sa chcem dať pokrstiť. Nad týmto krokom som rozmýšľala niekoľko rokov.“ Priznáva, že na začiatku mala pochybnosti, ale príprava s dekanom zmenila jej skeptický pohľad na Cirkev. „Zrazu som sa na naše stretnutia začala tešiť, bolo to pre mňa neskutočne prínosné. Naučila som sa veľa nových vecí. Bude to znieť možno zvláštne, no mám pocit, že po krste mi tak vnútorne odľahlo. Akoby som sa zbavila nejakého bremena. Sviatosť krstu mi priniesol väčší pokoj a viac si uvedomujem, že chcem byť dobrým a milujúcim človekom.“

Svedectvo o krste v dospelosti (24 rokov, prechod z inej cirkvi)

Iný muž bol pokrstený vo veku 24 rokov, hoci vyrastal v Evanjelickej Cirkvi a.v. „Boha som začal viac spoznávať asi vo veku štrnásť rokov. Ovplyvnil ma v tom čase i jeden z najťažších momentov života, a tak som Boha začal viac hľadať.“ Cez spoločenstvo mladých kresťanov sa začal viac zaujímať o rímskokatolícku cirkev. „Začal som pociťovať, že v tej rímskokatolíckej ide o viac. Že tá moc a Tajomstvo svätej Eucharistie je proste niečo veľké. To ma tam ťahalo, pozývalo vstúpiť, vstúpiť do Eucharistie. Nebyť len pozorovateľom z vonkajšej strany.“ Pre neho je krst veľkou milosťou, ktorá mu dáva väčšiu radosť a vďaka sviatostiam cíti väčší pokoj.

Tieto svedectvá ukazujú, že životom kráča mnoho ľudí s rôznymi históriami, pôvodmi a zázemím. Niekedy sa Boh dotkne človeka v najneočakávanejších chvíľach, a ten potom túži darovať mu svoj život a vydať sa na cestu, ktorú začne krstom.

tags: #kto #moze #prijat #krst