Deň vzniku Slovenskej republiky je štátnym sviatkom a zároveň aj dňom pracovného pokoja. Oslavujeme ho od roku 1993 na počesť vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Vznik Slovenskej republiky
30. decembra 1992 o polnoci oficiálne zanikla Česko-slovenská federatívna republika a od 1. januára 1993 Slovenská republika začala písať svoju vlastnú históriu. Vďaka pokojnému rozdeleniu federatívnej republiky si Slovenská republika ihneď získala medzinárodný kredit. Okamžite bola uznaná svojimi susedmi i medzinárodným spoločenstvom a od 19. januára 1993 sa stala členom Organizácie spojených národov.
Cirkevné sviatky 1. januára
Pre mnohých je 1. január dňom, keď v nich doznieva atmosféra z predošlého dňa plného osláv a zábavy. Katolícka cirkev oslávi 1. januára sviatok Panny Márie Bohorodičky. Veriaci si v tento sviatok pripomínajú udalosť, keď podľa záznamu v Evanjeliu sv. Lukáša, osem dní po narodení "obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš." Túto udalosť si cirkev pripomínala v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána sa už od 6. storočia slávil 1. januára a sviatok mena Ježiš bol v nedeľu medzi 1. a 6. januárom alebo 2. januára. Osmy deň po Vianociach bol donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána, hoci pôvodne to bol mariánsky sviatok. Svedčili o tom aj modlitby pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých sa Cirkev odvolávala na zásluhy Panny Márie.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa oba spomínané sviatky nahradili slávnosťou Panny Márie Bohorodičky. Od roku 1969 si katolícka cirkev pripomína Slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Cirkev si ňou pripomína dôležitú úlohu Márie v diele spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze.
Oslava materstva
Sviatok je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla - „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“ Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) je titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r. 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.
Sviatok Panny Márie Bohorodičky
Sviatok Obrezania Pána a Sviatok Mena Ježiš
Cirkev už od 6. storočia tradične slávila 1. januára sviatok Obrezania Pána a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola, tak 2. januára. Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš.“ Sviatok Obrezania Pána bol však pôvodne mariánsky sviatok, ako o tom svedčili modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých sa Cirkev odvolávala na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa konali v Chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 - 707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie.“
Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 - 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú katolícku cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v r. 1721. Dňa 1. januára sa v Bratislave už tradične koná v Katedrále sv. Martina slávnostná sv. omša za účasti najvyšších predstaviteľov štátu.
Štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni
Štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni sú určené zákonom č. 241/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch upravuje zoznam týchto dní.
Práca počas sviatkov
Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považuje za nepodstatné. Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z.z. aj Zákonník práce.
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12,00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja (na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra).
Odmeňovanie za prácu vo sviatok
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v ZP stanovená. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť.
- Čerpanie náhradného voľna nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, ani dohodnúť v kolektívnej zmluve.
- Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna.
- Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný.
Príklad 1: Čerpanie náhradného voľna
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5h (týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5h). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa ZP zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5h, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.
Príklad 2: Práca cez sviatok a nadčasy
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 10h (pracuje v 8 hodinových zmenách), t.j. pracoval 2h nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5€/h, priemerný zárobok je napr. 6€/h.
Situácie, kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok
V prípade, ak zamestnancovi ušla v dôsledku sviatku mzda, t.j. Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp. Zamestnanec pracuje na 12h zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1. september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Mesačná mzda a sviatky
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Príklad 3: Krátenie mzdy
Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín (keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný). Jeho mesačná mzda je 550 Eur (hodinový podiel je 3,44 € a priemerný zárobok predstavuje 4,30 €/h). V KZ resp. v pracovnej zmluve nie je dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mesačná mzda krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (5 dní v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5€. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Zamestnanec má ustanovený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Jeho hodinová mzda je 4 € a priemerný zárobok 5 €. Fond pracovného času v mesiaci je 21 pracovných dní, z toho 1 deň predstavuje sviatok. Zamestnanec v dôsledku sviatku odpracuje 160 hodín (20 dní).
Vedúci zamestnanci a práca vo sviatok
V zmysle § 122 ods.5 ZP je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Aby bolo jasné, ako sa tzv. radový zamestnanec líši od vedúceho zamestnanca, treba odcitovať, že podľa § 9 ods. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku - minimálna výška podľa ZP, resp. 122 ods.4 ZP hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku).