Krst v Pravoslávnej Cirkvi

Sviatosť krstu je v kresťanstve považovaná za jednu z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho. Je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je to prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Hoci o svojom krste vieme od svojich rodičov, príbuzných a blízkych, a často poznáme svojich krstných rodičov, mnohí z nás si dnes kladú otázku: „Čo znamená krst v živote človeka?“ a „Prečo naši rodičia, bez nášho súhlasu, nás hneď po narodení dali pokrstiť?“ Tieto otázky poukazujú na potrebu hlbšieho pochopenia tejto svätej tajiny.

Teologický Význam Krstu

Odpovede na položené otázky dáva samotný Christos. On vysvetlil význam a zmysel svätej tajiny krstu v rozhovore so starcom Nikodémom. Christos sa vyjadril: „Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Nikodémova otázka o možnosti nového narodenia pre starca bola zodpovedaná s rovnakým dôrazom: „Ak sa nenarodíš z vody i Ducha nemôžeš vojsť do Božieho kráľovstva.“ Z uvedeného rozhovoru je jasne vidieť, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné, ale duchovné pre nový život v Christu a s Christom.

Prijatím krstu sa zbavujeme dedičného hriechu, ktorý nás zaťažil pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji, a taktiež ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojím konaním. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Christovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok. Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Christos. Písmo nám svedčí, že keď na misijnú činnosť posielal svojich učeníkov povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko čo som vám prikázal.“ Cirkev keď vykonáva krst, nekoná podľa ľudského príkazu, ale podľa príkazu Božieho.

Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s naším Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Christa k Otcovi.

Jánov Krst a Krst Ježiša Krista

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Christa, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Ježiš Kristus v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy aj Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody.

Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia. Preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vo vode na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Ježiš Kristus) silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom.“ Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské. Každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokstiť, Boh odpustil hriechy.

Christos, ako Boží Syn, však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, nakoľko odpustenie hriechov ako vtelený Boží Syn nepotreboval? Odpoveď na tieto úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Ježiš Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Christa bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy: „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Christos posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s našim krstom. Ak by Christos sa nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo forme holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

Pravoslávna Tradícia a Prax Krstu

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku nadväzuje na dedičstvo, ktoré bolo našim národom dané slovanskými apoštolmi, svätými Cyrilom a Metodom. Po potlačení ich diela na území Veľkomoravskej ríše v 9. storočí sa ešte udržiavala slovanská bohoslužba do začiatku 12. storočia v Čechách a na Slovensku, kde v jeho východnej oblasti pretrvala až do našej doby. Nič na tom nezmenilo ani zavedenie únie v r. 1649. Počiatky obnovenia pravoslávnej Cirkvi v Čechách, na Slovensku a Podkarpatsku spadajú do druhej polovice 19. storočia. V uhorskej časti rakúsko-uhorského štátu sa pravoslávie udržalo vo svojej liturgickej podobe s cirkevnoslovanským jazykom a osobitými karpatoruskými spevmi, aj keď veriaci ľud bol od polovice 17. storočia násilím nútený formálne prijímať cirkevnú úniu s Rímom. Iba pravoslávni Srbi v Uhorsku mali ako obrancovia štátu proti Turkom cirkevnú slobodu a udržali si pravoslávie.

Východné cirkvi si v prevažnej miere ponechali pôvodnú prax krstu ponorením, a to aj pri malých deťoch. Zároveň si ponechali pôvodnú prax udeľovania všetkých troch iniciačných sviatostí spolu - teda krstu, myropomazania (birmovania) a Eucharistie. V minulosti sa okrem toho krstilo prevažne na veľké sviatky, v byzantskom obrade to bolo najmä na Paschu (Veľkú noc), niekedy tiež na Bohozjavenie a Zostúpenie Svätého Ducha, o čom svedčí aj hymnus „Ktorí ste v Christa pokrstení, v Christa ste sa obliekli, Aliluia“, ktorý sa na božskej liturgii spieva namiesto Trisagionu. Najčastejšie sa krstilo na Veľkú sobotu večer počas večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého, konkrétne počas čítania 15 starozákonných čítaní, mimo chrámu, v baptistériu. Dnes sa väčšinou krstia deti zhruba na 40. deň po narodení.

Krst detí vs. dospelých

Rozdiel je aj v názore, či sa deti krstili v časoch apoštolov alebo nie. Za krst detí hovorí prax katolíckej, pravoslávnej, starokatolíckej, anglikánskej a niektorých protestantských cirkví (napr. luteránskych). Tiež to dokazuje stať zo Skutkov svätých apoštolov 16, 33: „V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci (aj deti).“ Na Východe sa viera nevníma tak striktne racionalisticky, ale skôr ako život v Kristovi a podľa Krista, účasť na živote Cirkvi ako Kristovho tela. Ak teda rodičia žijú v Cirkvi (v Kristovi), prirodzene vierou žije celá rodina a celá rodina má účasť na živote v Kristovi, preto je krst detí vnímaný ako prirodzená záležitosť.

Podľa tých, ktorí odmietajú krst detí (napr. baptisti a iné evanjelikálne a letničné cirkvi), mal byť človek najskôr rozhodnutý ísť za Christom, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom mohol byť pokrstený (Marek 16, 16: „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.“). Krst bol súčasne verejným vyznaním vnútorného presvedčenia a viery v Christa. Tieto cirkvi tvrdia, že ak by bolo možné očistiť človeka od hriechu krstom, potom obeť Ježiša Krista bola zbytočná, pretože krst poznali už v židovskej kultúre pred ukrižovaním Ježiša Christa.

Príprava na Krst

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Hneď ako sa budúci rodičia dozvedia, že čakajú dieťa, mali by sa za neho každý deň modliť a očakávanie narodenia dieťaťa spojiť s túžbou po krste. Slávnosť krstu je vhodné plánovať už počas tehotenstva.

Príprava na krst dieťaťa

1. Dohodnutie termínu: Najprv si dohodnite približný, nezáväzný termín s rodinou. Záväzný termín oznámte členom rodiny až po upresnení na farskom úrade.
2. Nahlásenie a krstný lístok: Nahlásiť krst a vyplniť krstný lístok môžu len rodičia dieťaťa, a to po telefonickej dohode stretnutia v kancelárii farského úradu.
3. Potrebné doklady: Rodný list dieťaťa.
4. Príslušnosť k farnosti: Kňaz môže pokrstiť dieťa, ktoré má trvalé bydlisko v jeho farnosti. Pokrstiť dieťa z inej farnosti je možné len vo výnimočných prípadoch a z veľmi vážnych príčin, pričom je potrebné vyžiadať si písomný súhlas kňaza farnosti bydliska (licentia).
5. Krstná náuka: Rodičia a krstní rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku, ktorá sa koná po dohode s kňazom, väčšinou deň pred krstom na farskom úrade.
6. Potrebné veci na krst: Krstná košieľka a krstná svieca.
7. Výber mena: Odporúča sa vybrať dieťaťu meno po svätcovi, pretože nemáme lepšie vzory, ani lepších pomocníkov ako svätých.

Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov.

Krst staršieho dieťaťa

Ak je dieťa v 2. ročníku základnej školy a ešte nie je pokrstené, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou Prvého svätého prijímania. Podrobnosti budú vysvetlené na farskom úrade.

Krst dospelého (Katechumenát)

V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát. Ak máte záujem o prijatie sviatosti krstu ako dospelý, prihláste sa na farskom úrade, kde vám budú ochotne poskytnuté všetky informácie. Pred prijatím sviatosti krstu musí uchádzač (katechumen) prejsť tzv. katechumenátom, čo je približne dvojročná príprava, počas ktorej sa oboznamuje s pravdami viery a je uvádzaný do kresťanského života. Katechumenát je aj o rozlišovaní a o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Po absolvovaní katechumenátu budú dospelí katechumeni pokrstení, pričom zároveň s krstom im bude vyslúžená sviatosť myropomazania a sviatosť Eucharistie (Prvé sväté prijímanie).

Priebeh Obradu Krstu

Samotný obrad svätého krstu má svoje špecifické prvky a symboliku. Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu, kedy si Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo. Vysluhuje sa za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka, sprevádzajú ich krstní rodičia. Obrad krstu vysluhuje kňaz za účasti rodičov, krstných rodičov a farského spoločenstva. Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup, kňaz a v Latinskej cirkvi aj diakon (v Pravoslávnej cirkvi diakon nie je riadnym vysluhovateľom).

1. Úvodný dialóg: Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Kňaz sa opýta rodičov na meno dieťaťa a čo si žiadajú od Božej Cirkvi, na čo odpovedia: „Krst.“ Kňaz následne vyzve rodičov, aby potvrdili, že sú si vedomí svojej povinnosti vychovávať dieťa vo viere, a krstných rodičov, či sú ochotní pomáhať im v tejto úlohe. Potom poznačí dieťa krížom na čele a vyzve aj rodičov a krstných rodičov, aby tak urobili. Nasleduje spoločná modlitba.
2. Zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery: Pri krstiteľnici sa koná obrad zrieknutia sa zlého ducha a vyznania viery, kde rodičia a krstní rodičia v mene dieťaťa odpovedajú na kňazove otázky:
   • Kňaz: Zriekate sa zlého ducha? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
   • Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
   • Kňaz: Aj všetkých jeho pokušení? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.
   • Kňaz: Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme? Rodičia a krstní rodičia: Verím.
   • Kňaz: Veríte v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca? Rodičia a krstní rodičia: Verím.
   • Kňaz: Veríte v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný? Rodičia a krstní rodičia: Verím.
   Po tomto vyznaní viery sa kňaz pýta, či chcú, aby dieťa bolo pokrstené v tejto viere, na čo rodičia a krstní rodičia odpovedajú: „Chceme.“
3. Samotný Krst: Kňaz krstí dieťa trojnásobným ponorením do vody (alebo poliatím vodou), hovoriac: „M. (meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca (poleje/ponorí dieťa do vody prvý raz), i Syna (poleje/ponorí dieťa do vody druhý raz), i Ducha Svätého (poleje/ponorí dieťa do vody tretí raz).“
4. Pomazanie svätým myrom (Chrismation): Po krste nasleduje dôležitá sviatosť Myropomazania (birmovania), ktorá je v Pravoslávnej Cirkvi neoddeliteľnou súčasťou krstu. Kňaz mlčky pomaže dieťa svätou krizmou (myrom) na temene hlavy so slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“
5. Odovzdanie bieleho rúcha a krstnej sviece: Potom kňaz odovzdá rodičom alebo krstnému otcovi/matke zapálenú krstnú sviecu a oblečie dieťa do bieleho rúcha so slovami: „M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Christa. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.“ Prijatie bieleho rúcha symbolizuje čistotu a nový život v Christovi. Súčasťou obradu je aj spievanie oslavného hymnu: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“.

Požiadavky na Krstných Rodičov

Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča v Pravoslávnej Cirkvi, je potrebné splniť určité podmienky:

• Aby ho určil krstenec, jeho rodičia alebo zákonný zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár či vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu.
• Aby zavŕšil šestnásty rok života.
• Aby bol pravoslávny veriaci, ktorý prijíma svätú Eucharistiu, je myropomazaný (birmovaný) a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. To znamená: zúčastňuje sa na bohoslužbách, žije príkladným životom viery, nie je rozvedený (ak žije v manželstve, to má byť sviatostné manželstvo) a nežije v konkubináte (partnerským životom v jednej domácnosti bez sviatosti manželstva).
• Aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným.
• Aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Úlohou krstného rodiča je dosvedčiť, že ten, kto sa krstí, je dostatočne pripravený na prijatie sviatostí a spolu s rodičmi preberá zodpovednosť za duchovnú výchovu dieťaťa. Krstný rodič má inšpirovať a viesť dieťa k aktívnej viere v Ježiša Christa.

Krst v Prípade Ohrozenia Života (Núdzový Krst)

Pod pojmom krst v núdzi rozumieme krst za špeciálnych okolností, kedy z rôznych dôvodov nebolo možné dieťa priniesť na krst do chrámu. V prípade hroziacej smrti môže krstiť prakticky ktokoľvek - aj nepokrstený človek - ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulku. Potrebný úmysel spočíva v tom, že chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí.

Laik môže krstiť v prípade, že sa niekto nachádza v nebezpečenstve skorej smrti a nie je prítomný kňaz. Ak ide o dospelého človeka, je potrebný jeho súhlas a želanie byť pokrstený a tiež to, aby si uvedomoval vážnosť konanej Tajiny a prijímal ju s vierou a láskou k Bohu. Ten, kto krstí, musí byť sám pokrstený veriaci pravoslávneho vierovyznania, môže to byť muž aj žena.

Krst vykonaný laikom sa má uskutočniť trojitým ponorením v čistej vode. Ak narýchlo nie je možné zabezpečiť dostatočné množstvo vody, alebo ak to nedovoľuje zdravotný stav krsteného, je možné krsteného trikrát poliať malým množstvom vody. Pri ponáraní do vody alebo polievaní vodou je potrebné vysloviť slová: „Krešajetsja rab Božij (meno) vo imja Otca, amiň, i Syna, amiň, i Svjataho Ducha, amiň“ (Krstí sa služobník Boží (meno) v mene Otca, amen, i Syna, amen, i Svätého Ducha, amen).

Ak človek pokrstený laikom alebo podľa skráteného poriadku Svätého krstu po tomto krste nezomrie, je potrebné ho neskôr dodatočne priviesť do chrámu, kde nad ním kňaz vykoná všetko to, čo nebolo možné vykonať hneď pri krste, teda najmä Tajinu Pomazania myrom, poriadok omývania svätého myra a postrihnutie vlasov.

Krst túžby a Krst krvi

V niektorých špecifických prípadoch, keď nie je možné prijať sviatosť krstu vodou, sa uznávajú aj iné formy krstu. Krst túžby je založený na úprimnom prianí veriaceho dať sa pokrstiť. Katechumenom, ktorí zomrú pred krstom, zaisťuje spásu ich vnútorná túžba prijať krst, pričom sa snažili žiť život v zhode s evanjeliom, čím sú duchovne pokrstení v okamihu smrti. Krst krvi sa týka mučeníkov, ktorí zomreli kvôli svojej viere v Christa ako nepokrstení. Keďže ovocie sviatosti krstu je odpustenie všetkých hriechov, sú takto „pokrstení“ všetci, ktorí obetovali svoj život na znak viery.

Vedenie Krstných Matrík

Mimoriadny význam má vedenie záznamov o krstoch. Kňaz zapisuje dôkladne ich mená a iné údaje o vyslúženom krste podľa predpísaného spôsobu do knihy pokrstených. Záznamy by mali obsahovať meno pokrsteného, dátum narodenia, dátum krstu, mená rodičov a krstných rodičov. Táto prax zabezpečuje oficiálne potvrdenie prijatia sviatosti a členstva v Cirkvi.

tags: #krst #v #pravoslavnej #cirkvi