Kresťania si 25. decembra pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Tento deň má hlbší duchovný rozmer, než si mnohí uvedomujú. Liturgická tradícia oslavuje 25. december ako Narodenie Pána, ľudovo sa tento deň nazýva Boží hod. Slovo „hod” môže pochádzať z duchovných hodov, ktoré veriaci prežívali v kostoloch počas adventného obdobia, alebo sa spája s hojnosťou vianočného stola.
Cirkev oficiálne uznala 25. december ako deň narodenia Krista až v siedmom storočí, hoci východná cirkev už od štvrtého storočia oslavovala Ježišovo narodenie 6. januára. Presný dátum jeho príchodu na svet nepoznáme. Súčasný systém datovania ustanovil okolo roku 525 mních Dionysius Exiguus, ktorý určil, že Ježiš sa narodil 25. decembra roku 753 rímskeho kalendára (A.U.C.), čím sa rok 754 AUC stal rokom 1 AD.
Biblický príbeh a cesta do Betlehema
Podľa evanjelií Mária prešla s Jozefom peši 150 kilometrov do Betlehema, pretože cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Mária podstúpila náročnú cestu napriek tomu, že bola v pokročilom štádiu tehotenstva. V meste nenašli ubytovanie, a tak sa dieťa narodilo v provizórnych podmienkach. Tento výjav zachytávajú betlehemy, ktoré počas vianočného obdobia zdobia kostoly aj námestia.
Náš dnešný obraz Vianoc je kompiláciou dvoch evanjelií. Evanjelista Matúš spomína mudrcov z východu vedených hviezdou, zatiaľ čo Lukáš sa sústredí na pastierov, ktorým anjel zvestoval radostnú novinu. V betlehemoch preto vidíme malého Ježiša na slame, obklopeného Máriou, Jozefom, pastiermi a zvieratami (ovcami, oslom, volom či ťavou). Traja mudrci prinášajú symbolické dary - kadidlo, zlato a myrhu.
Pôvod tradície a svätý František z Assisi
Za tradíciu betlehemov vďačíme svätému Františkovi z Assisi. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v lesnej jaskyni neďaleko dedinky Greccio v talianskej Umbrii jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Bol to vlastne prvý živý betlehem, kde boli prítomné aj postavy Márie, Jozefa a zvierat.
Tento zvyk sa rýchlo rozšíril po celom Taliansku a neskôr do celej Európy. V chrámoch vznikali betlehemy s figúrkami rôznej veľkosti. Najbohatšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a jezuitských chrámoch, kde boli postavy v životnej veľkosti odievané do drahých šiat. To v 18. storočí viedlo cisára Jozefa II. k zákazu stavania betlehemov v kostoloch pre ich neúmernú honosnosť, čo však paradoxne prispelo k tomu, že zvyk zľudovel a presunul sa do domácností.
Betlehem dnes: Mesto chleba a Bazilika Narodenia Pána
Mesto Betlehem (v preklade „Mesto chleba“) sa nachádza na palestínskom území, necelých desať kilometrov od Jeruzalema. Srdcom mesta je Bazilika Narodenia Pána, jeden z najstarších kresťanských chrámov. Pôvodnú baziliku postavil cisár Konštantín nad jaskyňou, v ktorej sa podľa tradície narodil Ježiš. Dnešná podoba pochádza z čias cisára Justiniána (6. storočie).
Vnútri baziliky sa nachádza Jaskyňa narodenia, kde miesto Kristovho príchodu označuje 14-cípa strieborná hviezda. Počet cípov symbolizuje trikrát štrnásť pokolení od Abraháma po Krista. V jaskyni sa nachádza aj kaplnka jasličiek s mramorovou doskou. Zaujímavosťou je, že pôvodné jasle boli pravdepodobne kamenné, aké arabskí pastieri používajú dodnes.
Tabuľka: Prehľad vianočných osláv v Betleheme
| Dátum | Cirkev / Udalosť |
|---|---|
| 24. december | Rímskokatolícka cirkev (Latinský patriarcha) |
| 6. január | Grécka pravoslávna cirkev |
| 18. - 19. január | Arménska pravoslávna cirkev |
Slovenské betlehemy a ľudové tradície
Na Slovensku sa predvádzanie vianočných mystérií začalo šíriť v 15. storočí. Prevládali najmä drevené vyrezávané betlehemy, pričom najvýznamnejšie rezbárske centrá vznikali v okolí banských miest. Okrem statických betlehemov sa rozšírila aj tradícia prenosných jasličiek v podobe jednoduchej skrinky, ktorú koledníci nosili po domoch.
Významné slovenské betlehemy
- Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej: Monumentálne dielo rezbára Jozefa Pekaru (1980-1995). Je 8,5 metra dlhé a obsahuje 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Zobrazuje nielen biblický výjav, ale aj slovenské dejiny a remeslá.
- Banskoštiavnický betlehem: Autorom je Peter Chovan. Toto dielo má dĺžku 21 metrov a obsahuje 800 postavičiek. Zachytáva históriu banského mesta vrátane ťažby zlata a striebra.
- Terchovský betlehem: Unikátny vyrezávaný betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda, ktorého tradícia vznikla v roku 1976.
Vianočné symboly a zvyky
K vianočnej tradícii neodmysliteľne patrí aj Betlehemské svetlo, symbol pokoja a mieru, ktorý skauti roznášajú do miest a dedín. Rovnako dôležité sú vianočné pohľadnice. Hoci tradícia ich posielania vznikla v Anglicku (1843), niektoré pramene pripisujú prvenstvo Talianovi Nicolovi Mellinimu už v roku 1709.
Ľudová tradícia na Slovensku predpisovala na Boží hod (25. december) úplný odpočinok a rozjímanie. Rodiny sa schádzali pri spoločnej modlitbe a vianočnom stole, ktorý symbolizoval Božiu štedrosť. Fyzický kontakt s posvätnými miestami, liturgické slávenia a koledy robia Vianoce v Betleheme aj v našich domovoch nezabudnuteľnými.