Veľká sobota, známa aj ako Biela sobota, Svätá a veľká sobota alebo Svätá sobota (lat. Sabbatum sanctum), je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou a je dôležitým dňom v kresťanskom kalendári, sláveným počas Veľkonočného týždňa. Pripomína deň, keď bolo telo Ježiša Krista uložené v hrobe po jeho ukrižovaní na Veľký piatok. Tento deň je tradične dňom ticha, pôstu a rozjímania. Vo večerných hodinách alebo v noci sa slávi Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista prostredníctvom Veľkonočnej vigílie, ktorá je bohoslužbou plnou symboliky.
Význam a Názvoslovie Veľkej soboty
Názov Biela sobota deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania. Názov “Biela sobota” pochádza zo starodávnej tradície, keď sa v tento deň krstili novopokrstení, ktorí si obliekali biele rúcho symbolizujúce čistotu a nový život.
Veľká sobota má hlboký duchovný význam. Je to čas, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu obetu a jeho zostúpenie do ríše mŕtvych. Tradične sa na Veľkú sobotu končia pôsty a v niektorých tradíciách sa svätí nový oheň a voda, ktoré sa potom používajú pri Veľkonočných obradoch.
Veľká sobota v Gréckokatolíckej Cirkvi
V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - „ríše mŕtvych“). Celá bohoslužba Veľkej soboty je plná protikladných udalostí - zármutku a potešenia, biedy a radostí, sĺz a smiechu.
Jeruzalemská (Nadhrobná) Utiereň
Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Táto utiereň má štruktúru ako pohreb a pripomína aj balzamovanie Pánovho tela. Hlavnou myšlienkou je, že Kristus svojou smrťou porazil smrť, ešte pred svojím vzkriesením zostúpil do podsvetia a zničil smrť, ktorá tam vládla. Zaznieva aj dogmaticky veľmi hodnotný kánon.
Večiereň s Liturgiou sv. Bazila Veľkého - Liturgia Krstu a Paschy
Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého, ktorej hlavnou myšlienkou je krst. Počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Liturgia sv. Bazila Veľkého obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista, a tiež s predobrazmi krstu (pôvodne sa krstilo počas týchto čítaní). Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Starozákonné čítania opisujú Božiu moc a zvrchovanosť nad akýmkoľvek kráľovstvom sveta a teda aj nad kniežaťom temnoty.
Charakteristickým momentom tejto bohoslužby je výmena chrámových prikrývok a kňazských rúch. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov. Osobitný spev, ktorý zaznieva počas liturgie, je "Vstaň, Bože, a súď zem".
Teologický aspekt Zostúpenia do Podsvetia
Vo svätú a veľkú sobotu oslavujeme telesné pochovanie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista a jeho zostúpenie do podsvetia, ktorým bol náš rod vyzdvihnutý a prešiel k večnému životu. Ježiš Kristus ako Boh prebýval v hrobe a zjednotil sa s telom. Svojou nesmrteľnou a božskou dušou, oddelenou smrťou od tela, zostúpil aj do podsvetia (vo ád, gr. hádes, hebr. šeol) a zničil smrť, ktorá tam vládla. Pánova duša nebola držaná v podsvetí ako duše ostatných svätých, pretože nepoliehala prarodičovskej kliatbe. V žiadnom prípade Pánovo telo netrpelo porušenie, ktoré prichádza pri odlúčení duše od tela, a tobôž nie pri uvoľňovaní tela a údov, čo sa deje po pochovaní.
Ježišovo vzkriesenie bolo oklamané snahou Židov. Po piatku pristúpili k Pilátovi a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.’ Myslíme si, že by bolo dobré, aby tvoja vrchnosť rozkázala vojsku zabezpečiť (hrob).“ Pilát im odpovedal: „Čo sa staráte o slová tohto zvodcu? Kedy povedal: Vstanem?“ Na Pilátov rozkaz sami šli a so svojimi vojakmi opatrne zabezpečili hrob, postavili stráž a zapečatili hrob, aby Pánovo vzkriesenie bolo oklamané. Pre tvoje nevypovedateľné zostúpenie, Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami.
Obnova Krstných Sľubov a Historická Prax
Liturgia Veľkej soboty historicky aj v súčasnosti zahŕňa udeľovanie iniciačných sviatostí katechumenom. Krst má byť nielen symbolom obrodenia človeka, ale skutočným aktom odumierania starému spôsobu života a oblečeniu si Krista, ako svojho Spasiteľa a Pána. To je vyjadrené práve pri obrade krstu zriekaním sa od všetkých hriešnych vášní a vplyvov zlého a následným zjednotením sa s Kristom.
V súčasnej praxi sa často koná aj obnova krstných sľubov, ako to bolo napríklad pri slávení večierne so svätou liturgiou sv. Bazila Veľkého v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Členovia spoločenstva Neokatechumenátnej cesty, oblečení v bielych rúchach so zažatými sviecami, predstúpili pred metropolitu Jonáša, kde spoločne aj s ostatnými veriacimi sa najprv trikrát zriekali zlého ducha a následne trojnásobne vyjadrili svoje zjednotenie s Kristom.
Prechod k Pasche
Bohoslužby v tento deň sa majú začínať polnočnicou, ktorá pripravuje na Paschu. Kristus vstal nebadane, nikto to nevidel, len anjeli boli svedkami. Po skončení obradov pred chrámom zaznieva radostné Christos voskrese! (Kristus vstal zmŕtvych!) a potom sa chrám otvára a veriaci doň vstupujú. Chrám je vysvietený, svietia všetky svetlá, ktoré sú v ňom, čo symbolizuje žiaru slávneho vzkriesenia nášho Pána.