Krst predstavuje základ celého kresťanského života, vstupnú bránu do života v Duchu a zároveň bránu, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sú veriaci oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti. Stávajú sa údmi Krista, sú začlenení do Cirkvi a dostávajú účasť na jej poslaní. Krst je sviatosť, prostredníctvom ktorej Cirkev prijíma nových členov a tak zachováva a rozširuje svoje jestvovanie. Je to však podstatne viac než iba obrad prijatia nových členov Cirkvi. Pretože je vstupným obradom do Božieho ľudu, je aj prvkom spásy.
Pre byzantskú teológiu je charakteristický tzv. Pavlovský pohľad na krst. Pre sv. Pavla je typické uchovanie vzťahu krstenca pomocou slovného spojenia s krstom (porov. Rim 5-6). V podstate sa to zakladá na podobnosti osudu Ježiša Krista a osudu kresťana. Tak ako Ježiš Kristus zomrel a vstal zmŕtvych, tak aj kresťan zomiera starému životu a vstáva pre nový život.
V udelení krstu vodou vidia cirkevní Otcovia určitú spojitosť medzi vodou a Svätým Duchom. Veď Svätý Duch sa vznášal nad vodami hneď pri stvorení sveta. Otcovia v náväznosti na to často citovali Izaiáša, Ezechiela a časti z Apokalypsy (porov. Iz 44, 3; Zj 22, 1-17; Ez 47, 1-12).
Ďalší Pavlovský názor je citeľný vo východnej teológii aj čo sa týka ponárania krstenca. Podľa sv. Pavla ponáranie a vynáranie sa z vody je vyjadrením narodenia a zomretia spolu s Kristom.
Východná teológia nazýva krst ako malé zmŕtvychvstanie, pretože cez túto sviatosť človek povstáva k novému životu.
Sviatosti kresťanskej iniciácie
V gréckokatolíckej cirkvi, podobne ako v iných východných cirkvách, sa spolu s krstom vysluhuje aj sviatosť myropomazania (birmovky) a podáva sa aj Eucharistia. Tieto tri sviatosti spolu tvoria sviatosti kresťanskej iniciácie, teda uvedenie do kresťanského života. Spoločným slávením týchto troch sviatostí sa uskutočňujú tri momenty jediného tajomstva - uvedenie do Kristovho tajomstva.
Teda kresťanská iniciácia - kresťanský začiatok - je zrod nového života s Ježišom Kristom, v Ježišovi Kristovi a pre Ježiša Krista.
Význam jednotlivých sviatostí iniciácie
- Krst: Človek je oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla.
- Myropomazanie: Krstenec je označený pečaťou daru Svätého Ducha. Je sviatosť, ktorá dopĺňa krst a udeľuje dary Ducha Svätého na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu. Otcovia mu pripisovali plnosť Svätého Ducha a vyniesli tak na povrch osobný aspekt. Súčasne videli v myropomazaní zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista.
- Eucharistia: Je úplné ukončenie iniciácie. Táto sviatosť je nielen spoločenstvom jednotlivcov s Kristom, hlavou mystického tela, ale aj spoločenstvom medzi všetkými veriacimi, členmi tela, ktoré žije nový život v Kristovi. Prijímanie tela a krvi vteleného Slova vedie kresťana k dokonalosti takým spôsobom, že už nežije on, ale v ňom žije Kristus (Gal 2, 20).
Sviatostné slávenie kresťanskej iniciácie je viditeľný znak, ktorý ľuďom udeľuje dar dobrotivosti, poskytnutej nebeským Otcom vo svojom vtelenom Synovi, a dáva večný život tomu, kto počúva Kristovo slovo a verí tomu, ktorý ho poslal (porov. Jn 5, 24).
Iba platne prijatým krstom sa človek stáva schopným prijať ostatné sviatosti.
Príprava na krst a jeho náležitosti
Rodičia sú povinní postarať sa, by deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.
Krst dieťaťa sa udeľuje deťom takých rodičov, ktorí veria a sú zjednotení s Kristom alebo túžia po zjednotení s ním.
Požiadavky pre krst dieťaťa:
- Odôvodnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckej viere.
- Súhlas aspoň jedného z rodičov, alebo toho, kto rodičov podľa práva zastupuje.
- Dieťa má byť pokrstené vo vlastnom farskom kostole rodičov, teda tam, kde majú trvalé bydlisko.
- Treba dbať aj o to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
Nahlásenie krstu a príprava:
Krst nahlási jeden z rodičov osobne na farskom úrade najneskôr dva týždne (v niektorých farnostiach tri týždne) pred zamýšľaným termínom krstu. Pri nahlásení krstu je potrebné predstaviť svoju situáciu: duchovný život, sviatostný život, ozrejmiť prípadné prekážky.
Príprava (náuka) na krst sa odporúča ešte pred narodením dieťaťa, hoci je možné ju absolvovať aj po jeho príchode na svet. Je však obtiažnejšie podstúpiť túto prípravu po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností.
Náuky pred vysluhovaním sviatostí kresťanskej iniciácie sú zvyčajne v piatky o 19:00 hod. na farskom úrade. Krstnú náuku absolvujú nielen rodičia, ale aj krstní rodičia.
Obsahom krstnej náuky je oboznámenie s významom sviatostí kresťanskej iniciácie pre človeka, záväzkami, ktoré z týchto sviatostí vyplývajú, i úlohami, ktoré rodičia žiadosťou o krst dieťaťa na seba berú. Taktiež je to duchovná i praktická príprava na slávenie obradov kresťanskej iniciácie.
Príprava na krst obnáša jedno vopred dohodnuté stretnutie, na ktoré je potrebné doniesť rodný list dieťaťa a krstné listy rodičov a krstných rodičov nie staršie ako 3 mesiace. Pre dohodnutie stretnutia a termínu krstu je potrebné kontaktovať farský úrad telefonicky alebo osobne v úradných hodinách.
Ak rodičia bývajú mimo našu farnosť, zabezpečia si ku krstu dieťaťa aj písomné dovolenie od kňaza z miesta ich aktuálneho bydliska. Ak boli rodičia krstení mimo našu farnosť, doložia svoje krstné listy, najlepšie ešte počas samotnej prípravy na vyslúženie sviatostí kresťanskej iniciácie.
Na krst je potrebné priniesť krstnú košieľku a krstnú sviecu.
Krstní rodičia: Podmienky a úloha
Je potrebné s veľkou zodpovednosťou pristúpiť aj k výberu krstných rodičov (resp. krstného rodiča) pre dieťa.
Nutné predpoklady pre krstného rodiča:
Podľa cirkevného práva (CCEO v kán. 685) sú potrebné nasledujúce podmienky, aby niekto mohol platne plniť úlohu krstného rodiča (kmotra):
- Musí byť pokrstený, myropomazaný a už prijať Eucharistiu.
- Musí byť katolík, bez ujmy (t.j. bez exkomunikácie alebo iného cirkevného trestu, ktorý by mu bránil v tejto úlohe).
- Musí mať úmysel túto úlohu zastávať.
- Musí byť označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje.
- Ak nie je vysluhovateľom krstu, nesmie byť otcom, matkou, ani manželom toho, kto má byť pokrstený.
- Nesmie vykonávať trest vyobcovania, vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nesmie byť pozbavený práva byť kmotrom.
- Musí dosiahnuť vek požadovaný partikulárnym právom (zvyčajne vek birmovania).
- Musí viesť život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.
Ak sa krstný rodič nemôže zúčastniť náuky v našej farnosti, prinesie potvrdenie od svojho kňaza, ktoré obsahuje informáciu o absolvovaní náuky vo svojej farnosti a tiež, že spĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo.
V prípade, že krstní rodičia nespĺňajú tieto podmienky a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť iba s jedným krstným rodičom.
Kto nemôže byť krstným rodičom:
V nadväznosti na podmienku, aby krstný rodič viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať, krstným rodičom nemôže byť:
- Kto nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách, sviatostnom živote).
- Kto neprijal sviatosť myropomazania (birmovania).
- Slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka).
- Len civilne zosobášený.
- Nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam).
- Kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.
Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok, sa nemôže stať krstným rodičom. Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič skladá krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev.
Liturgia a prijímanie Eucharistie vo východnom obrade
V byzantskom obrade sa bohoslužba slova nazýva liturgiou katechumenov, keďže v prvých storočiach tí, čo sa pripravovali na krst, mohli byť prítomní iba na tejto prvej časti bohoslužby, kde mali možnosť počúvať čítané a vysvetľované Božie slovo.
V byzantsko-slovanskom obrade sa Eucharistia podáva pod dvoma spôsobmi, teda ako telo a krv Ježiša Krista, a to lyžičkou. Tiež nie je potrebné, aby veriaci dával von jazyk, lebo to trošku sťažuje kňazovi podanie Eucharistie.
Preto sa žiada, aby sa do jedného obradu nezavádzali bezdôvodne prvky iného obradu a aby sa v liturgii vyhlo akémukoľvek synkretizmu. Podobne ako pri návšteve príbuzného, kde prijmete to, čo vám ponúknu, aj v liturgii je vhodné prijať to, čo ponúka daný obrad.
Keďže liturgia v Prešove, ktorej predsedal Svätý Otec, sa slávila v byzantskej forme, aj podávanie svätého prijímania sa konalo vo forme vlastnej byzantskej tradícii.
Eucharistia je živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Prijímanie tela a krvi vteleného Slova vedie kresťana k dokonalosti takým spôsobom, že už nežije on, ale v ňom žije Kristus (Gal 2, 20). Eucharistia je vďakyvzdanie, ktoré raz navždy priniesol na kríži na svojho Otca. Skrze obetu Eucharistie sa vylieva milosť spásy na jeho telo, ktorým je Cirkev.
Celého kresťanského života sa kladú základy krstom, myropomazaním a Eucharistiou.
Praktické informácie a upozornenia
V niektorých farnostiach sa sviatosti kresťanskej iniciácie vysluhujú zvyčajne v sobotu o 10:00 hod. Časy a termíny predkrstných náuk a samotného vyslúženia kresťanskej iniciácie sú na základe dohody s kňazom.
Zakončením prijatia iniciačných sviatostí je obrad „uvedenia do cirkvi“, ktorý sa uskutoční na začiatku nasledujúcej nedeľnej svätej liturgie.
Dôležité upozornenie: V poslednom čase sa znova rozšíruje pohanský zvyk, dávať deťom na ruku čiernu šnúrku alebo náramok v naivnej viere, že dieťa je touto šnúrkou „chránené“. Keďže ide o poveru nezlučiteľnú s kresťanskou vierou, dôrazne Vás žiadame, aby ste túto poveru ako aj praktiku zanechali ešte pred udelením sv. krstu.
Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.
Taktiež, ak idete k príbuznému, známemu či priateľovi na obed alebo na večeru, nenesiete si v taške svoj vlastný príbor a taniere, ale prijmete to, čo vám ponúkne. Podobne sa očakáva aj prístup veriacich k liturgii.