Význam krstu ohňom a Duchom Svätým

Krst je jednou z najdôležitejších sviatostí v kresťanstve, s hlbokým teologickým významom a bohatou históriou. V tomto článku sa zameriame na význam a symboliku krstu, s dôrazom na krst ohňom a krst Duchom Svätým.

Význam slova „krst“

Slovo „krst“ je preložené z gréckeho slova baptizein, ktoré znamená „namočiť, ponoriť“. V slovenčine jeho význam poodhalí ruské slovo „krest“, ktoré znamená krst i kríž zároveň. Pri krste teda máme do činenia s krížom. Znamením kríža žehnáme krsteného, znamenie kríža kladieme na jeho život, aby sme naznačili, že v tomto znamení má svoj život zachránený a ochránený.

Slovo krst v pôvodnej gréckej reči Novej zmluvy (baptidzein) znamená ponoriť, vnoriť do vody, umyť, obmyť. Tým je naznačený nielen fakt, že pri krste používame vodu, ktorá obmýva človeka, ale zároveň v duchovnej rovine je podčiarknuté, že pri krste sme ponorení do Krista. Stávame sa jedno s Ním.

Hodnotu krstu dáva Kristus

Krst svätý si nevymyslela cirkev. Krstiť prikázal sám Pán Ježiš Kristus. On ustanovil krst svätý slovami: „Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal, Ajhľa ja som s vami po všetky dni až do konca sveta“ (Matúš 28, 18 - 20). Nekrstíme preto, že by sme azda my dali krstu nejakú hodnotu. Krstíme, lebo Pán Ježiš nám to prikázal a my veríme Jeho slovu, poslušne ho rešpektujeme. Pán vložil do úkonu krstu svoju prítomnosť, dal mu hodnotu i zasľúbenie (Marek 16, 16).

Biblický pohľad na krst

Ustanovenie krstu pochádza priamo od nášho Pána Ježiša Krista, ktorý na počiatku svojho verejného pôsobenia slávnostne vyhlásil: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5). Grécky pojem pre krst baptismos doslova znamená kúpeľ alebo umývanie (sa), ako to naznačil svätý Pavol, ktorý povedal, že Ježiš nás spasil „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy vo Svätom Duchu“ (Tít 3, 5).

Svätý Ján Zlatoústy († 407) poznamenáva: „Toto mystické očistenie (krst) sa nazýva aj kúpeľ znovuzrodenia.“ Krst sa nazýva aj pokresťančenie, pretože nás robí kresťanmi, nasledovníkmi Krista (Sk 11, 26), lebo „všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Tým, že sme krstom boli mysticky zjednotení s Kristom, už nepatríme sami sebe, ale Kristovi (porov. 1 Kor 6, 19).

Pred svojím nanebovstúpením náš Pán poveril svojich učeníkov a prostredníctvom nich svoju Cirkev, aby učili všetky národy a urobili všetkých kresťanmi, keď povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 18 - 20). „Krst je pečaťou večného života a naším znovuzrodením v Božom Duchu, aby sme sa stali nielen deťmi ľudí, ale aj deťmi večného Boha“ (porov. Augustín, List 98, 6).

Svätý Ján Krstiteľ nám hovorí, že nás nekrstí človek, ale Kristus, keď hovorí: „Prichádza mocnejší, ako som ja… On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom“ (Lk 3, 16). Z tohto dôvodu, keď nás kňaz krstil, nepovedal: ‚Ja ťa krstím,‘ ale: ‚Boží služobník NN sa krstí v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.‘ Takto kňaz ukázal, že to nebol on, kto nás pokrstil, ale Boh v Blaženej Trojici“ (porov. sv. Bazil Veľký, O Svätom Duchu, XV, 36).

Evanjelium podľa Lukáša o krste

Lukášov text o krste pri Jordáne, zvlášť o krste Pána, len podčiarkuje vážnosť chvíle, a to vďaka podobnému okamihu, keď Jozue uvádza Izraelitov do prisľúbenej krajiny Jahveho po opustení egyptského otroctva i blúdenia na púšti. Pokrstený Ježiš je vo zvyšku Lukášovho evanjelia, od 3. kapitoly (krst v Jordáne) sám krstiteľom. Je prvým a rozhodujúcim očisťovateľom od nánosu hriechu, ťažoby chorôb, zmätku falošného smerovania života, smogu ilúzií, slepoty falošných projektov i hrmotu priemyselnej slávy. Je ten, ktorý prináša oheň, ako to na záver evanjelia zhodnotia i emauzskí pútnici: „Či nám nehorelo srdce, keď nám vysvetľoval Písma i naše vlastné dejiny?“ (Lk 24, 32).

Celý zámer Lukáša na stránkach jeho evanjelia sa dá zhrnúť do mena slávnosti Krst Pána. Krst Pána je teda výpoveďou tak o pokrstení samotného Ježiša, ako aj je správou o tom, že Ježiš krstí ohňom Ducha. Evanjelium Lukáša nám tú prvú pravdu vypovedá v prvých troch kapitolách, tú druhú vo zvyšných dvadsaťjeden kapitolách jeho evanjeliovej správy. Na ich rozdeľujúcom či spájajúcom rozhraní je voda rieky Jordán, pričom na jednej jej strane je Ján Krstiteľ a jeho misijná činnosť, ako aj jeho uväznenie a poprava, a na strane druhej je Jánom pokrstený Ježiš, ktorý svojím slovom, činmi a zmŕtvychvstalou smrťou krstí človeka i celé dejiny. Voda krstu a voda ohňa Ducha spája Krstiteľa s Mesiášom, a tým človeka bez Boha s Bohočlovekom.

Krst ohňom

Keď Ján Krstiteľ hovorí o krste Svätým Duchom, tak hovorí, že Ježiš „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16). Toto je slovná figúra, ktorá sa nazýva hendiadys, teda jedna pravda vyjadrená dvoma spôsobmi: Svätý Duch je oheň, ktorý spáli plevy hriešnosti. Po obrátení je teda jednou z najhlavnejších činností Ducha vo veriacom celoživotný boj proti hriechu v ľudskom srdci. Oheň je čistiaci prostriedok, niečo, čo nie je veľmi príjemné, kým robí svoju prácu. Ježiš bol bez hriechu a On nepotreboval byť očistený, ale my áno. Majte odvahu požiadať Ježiša, aby vás pokrstil svojím ohňom. Požiadajte Ho, aby vo vás vykonal očistnú prácu, aby ste mohli byť vhodnou nádobou pre použitie.

Oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého. Prorok Eliáš, ktorý „povstal… ako oheň“ a ktorého „slovo blčalo ohňom sťa fakľa“ (Sir 48,1), svojou modlitbou privolal oheň z neba na obetu na vrchu Karmel ako predobraz ohňa Ducha Svätého, ktorý pretvára to, čoho sa dotkne. Ján Krstiteľ, ktorý ide pred Pánom „s Eliášovým duchom a mocou“ (718) (Lk 1,17), zvestuje Krista ako toho, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16), Duchom, o ktorom Ježiš povie: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12,49). V podobe „ohnivých jazykov“ spočinie Duch Svätý v turíčne ráno na učeníkoch a naplní ich sebou. Skutky 2:2-4 ukazujú, že nastal z neba hluk, ako keď sa preženie silný závan, a naplnil celý dom. A ukázali sa im jazyky akoby z ohňa, rozdelili sa a na každom z nich sa usadil jeden (ale jazyk ich nezahalil a ani doň neboli ponorení).

V Matúšovi 3:11 Ján Krstiteľ hovorí: „Ja... vás krstím vodou, pretože sa kajáte; ale ten, čo prichádza po mne [Ježiš Kristus], je silnejší ako ja, ktorému nie som hoden zobuť sandále.“ Lukáš 3:16, 17 ďalej dodáva: „On [Ježiš Kristus] vás bude krstiť... ohňom. V ruke má vejačku, aby dôkladne vyčistil svoj mlat...“ A v Lukášovi 17:29, 30 sa píše: „V deň, keď vyšiel Lót zo Sodomy, pršal oheň a síra z neba a všetkých ich zničila.“

Krst Duchom Svätým

Vo všetkých štyroch evanjeliách stavia Ján Krstiteľ do protikladu svoj vlastný krst vodou (vonkajší a symbolický krst pokánia) a úžasnú premenu srdca Ježišom, ktorú nazýva krst Svätým Duchom (Mt 3:11; Mk 1:8; Lk 3:16; Jn 1:33, porovnaj Sk 11:16). Avšak - a toto je dôležité - toto vyliatie Ducha muselo počkať, kým Boží Syn neponesie trest za hriešnikov na kríži.

Svätý Duch je zdrojom nového narodenia, alebo narodenia zhora, ktoré dáva duchovný život ľudskej bytosti, ktorá je vo svojej prirodzenosti mŕtva v hriechoch a prestúpeniach (Ef 2:1-3; Jn 3:1-8; Tít 3:5). Toto nové narodenie sa nedá vyvolať žiadnym ľudským spôsobom, či už manipuláciou, emóciami alebo rozumovým presviedčaním. Všetko, čo sa narodilo z tela (ľudský pôvod) bude totiž telom a nie novým životom Ducha (Jn 3:6).

Vďaka službe Svätého Ducha má Boh Otec a Boh Syn dom v srdci muža alebo ženy, ktorý/á sa znovu narodí (Jn 14:15-24). Tým, že nás Svätý Duch privádza do spoločenstva s Trojjediným Bohom, nás aj uisťuje o večnej láske, ktorou Boh Otec, Boh Syn a on sám, Boh Svätý Duch, miluje svoj ľud od vekov na veky.

Podľa Novej zmluvy jedinou činnosťou Ducha Svätého, ktorá sa týka ľudí zo sveta, je usvedčovanie. Usvedčuje svet o našom hriechu, o Kristovej spravodlivosti a o súde. Apoštolom Ježiš sľubuje že Duch pravdy ich „uvedie do (…) celej pravdy.“ To znamená, že ich naučí význam Ježišových vecí. Podrobne im vysvetlí celé Otcovo zjavenie, ktoré videli v Ježišovi. Svätý Duch nás neuvádza do novej pravdy. Namiesto toho nám, apoštolskej cirkvi, sprístupňuje bezchybné zjavenie Otca v Ježišovi, o ktorom svedčí Nová zmluva.

Zmysel kresťanského krstu

Krst je teda aj zápisom do Božej školy. Je to tá najpotrebnejšia škola. V nej má význam tak pre časnosť, ako aj pre večnosť. Kresťanský krst vo vode je vonkajším symbolom toho, že krstená osoba sa úplne, bezvýhradne a bezpodmienečne oddala prostredníctvom Ježiša Krista konaniu vôle Jehovu Boha. Lukáš 3:21 uvádza: „Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš.“ Marek 1:9, 10 dodáva: „[Ježiša] Ján... pokrstil v Jordáne.“

Matúš 28:19 hovorí: „Preto choďte a robte učeníkov...“ Skutky 8:12 uvádzajú: „Keď však uverili Filipovi...“ Náboženský historik Augustus Neander napísal: „Viera a krst boli vždy vzájomne spojené; a tak je nanajvýš pravdepodobné... že krst novorodencov [v prvom storočí] nepoznali.“ Prvý list Jána 1:7 hovorí: „Keď však chodíme vo svetle, tak ako on sám je vo svetle...“

Skutky 2:38 uvádzajú: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista na odpustenie vašich hriechov.“ Viedol krst sám osebe k odpusteniu ich hriechov? Bolo to povedané Židom, ktorí boli spoluzodpovední za smrť Krista (pozri verše 22, 23). Ich krst by poskytol doklad o tom, že už uverili v Ježiša ako Mesiáša, Krista. Jedine tak im mohli byť odpustené ich hriechy.

V 1. Korinťanom 1:2; 12:13, 27 sa píše: „Vám, ktorí ste boli posvätení v spojení s Kristom Ježišom, povolaným za svätých... Lebo všetci sme boli pokrstení jedným duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, a všetci sme dostali piť jedného ducha.“ Ján 3:5 hovorí: „Ak sa nenarodí niekto z vody a ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ Človek sa ‚narodí z ducha‘ pri krste týmto duchom. Ako ukazuje Lukáš 12:32, túto výsadu má iba „malé stádo“.

Ďalej 1. Korinťanom 12:13, 29, 30: „Lebo všetci sme boli pokrstení jedným duchom v jedno telo... Sú azda všetci apoštolmi?... Konajú azda všetci mocné skutky? Majú azda všetci dary uzdravovania?“ 1. Korinťanom 15:29 hovorí: „Ináč čo budú robiť tí, ktorí sú krstení preto, aby boli mŕtvi?“ Grécku predložku hyper, ktorá je tu preložená ako „za“, možno preložiť aj ako „nad“, „v prospech“, „namiesto“, „s cieľom“ atď.

Krst je teda nielen očistením od hriechov, ale aj zjednotením s Kristom a vstupom do spoločenstva Cirkvi. Ako veriaci sme povolaní robiť viac, než len ísť v nedeľu ráno do cirkvi. Sme povolaní robiť viac, než len dodržiavať predpísané rituály. Určite sme povolaní robiť viac, než len pokropiť našu hlavu vodou alebo byť ponorený do vody pri krste.

V odpovedi na otázku Jakubovej a Jánovej matky, ktorá sa Ho pýtala, či by jej synovia mohli sedieť po Ježišovej pravici a ľavici, keď príde do svojho kráľovstva (pozri Matúš 20:20-21), Ježiš odpovedal, že nevie čo si prosí. O akom krste to Ježiš hovoril? On už predsa bol pokrstený Jánom v rieke Jordán a zároveň prijal krst Duchom Svätým (pozri Marek 1:9-11). Ježiš hovoril o krste ohňom. Oheň je čistiaci prostriedok, niečo, čo nie je veľmi príjemné, kým robí svoju prácu. Ježiš bol bez hriechu a On nepotreboval byť očistený, ale my áno.

Krst nemluvniat

Pri takých veciach, ktoré sú pre dieťa dobré, neotáľame (napríklad s očkovaním proti chorobám). Pri takomto postupe by sa dieťa pravdepodobne nenaučilo hovoriť, vyrástla by z neho zaostalá, škrekot vydávajúca bytosť. Ak vieme, že žiť v cirkvi je správne - biblické a duchovne osožné, dávame dieťatku možnosť rásť v spoločenstve cirkvi. Keďže vieru považujeme za dôležitú - bez nej nie je možné páčiť sa Bohu (Židom 11, 6) - nebudeme dieťaťu odopierať Božiu milosť. Dáme ho pokrstiť a budeme ho učiť o Pánu Bohu slovom i príkladom svojho života, aby dieťa od malička rástlo vo vedomí: Viem Komu patrím. - Nepatrím na stranu hriechu, ale Spasiteľovi Pánovi Ježišovi Kristovi.

Niektorí hovoria, že nie je dobré krstiť deti, lebo krst musí byť prejavom ich viery. Takúto požiadavku v Biblii nenachádzame. Biblia hovorí, že krst je kúpeľom znovuzrodenia (Títovi 3, 5). Ktoré dieťa sa samé žiadalo narodiť? - Ani jedno. Každé sa narodilo bez vlastného pričinenia. Znovuzrodenie je Duchom Svätým spôsobený začiatok nového života. Ide o narodenia zhora, nie o to, čo môže vypôsobiť naše rozhodnutie. Krst nemluvniat neberie pokrstenému osobnú slobodu rozhodovania. Zahŕňa to, že dieťa zrastá s Kristom ako ratolesť do vínneho kmeňa (Ján 15,1-8). Sú aj suché ratolesti, alebo ratolesti, ktoré neprinášajú ovocie (vernosť, krotkosť, zdržanlivosť /Galatským 5, 22-23a/). Z Neho čerpať miazgu (duchovnú výživu). Niektoré však, žiaľ, nečerpajú.

Kroky krstu v byzantskom obrade

Praktické aspekty krstu

Kedy požiadať o krst?

Hneď ako sa budúci rodičia dozvedia, že čakajú dieťa, mali by sa za neho každý deň modliť, a očakávanie narodenia dieťa spojiť s túžbou po krste. Slávnosť krstu je vhodné plánovať už počas tehotenstva. O krst žiada po narodení dieťaťa aspoň jeden z rodičov (nie starí rodičia alebo iní príbuzní) v kancelárii farského úradu (po každej sv. omši). Treba priniesť so sebou rodný list bábätka. Zvykne sa krstiť vo farskom chráme pri krstiteľnici v sobotu o 11:00 a v nedeľu pri sv. omši.

Krstní rodičia

Dieťa by malo mať krstného otca a krstnú matku. Nekatolík, okrem pravoslávneho veriaceho, nemôže byť krstným rodičom katolíckemu dieťaťu. Od najstarších čias Cirkvi úlohou krstných rodičov bolo dosvedčiť, že ten, kto sa chce stať kresťanom, je dostatočne pripravený na prijatie sviatosti kresťanského zasvätenia: krst, birmovanie a Eucharistiu. V prípade malých detí, krstní rodičia spolu s ich rodičmi verejne v mene dieťaťa urobili vyznanie viery. V súčasnosti dieťa alebo dospelý, ktorý má byť pokrstený, má mať aspoň jedného krstného rodiča. Starodávnym zvykom Cirkvi je, že krstenec má aj krstného otca a zároveň aj krstnú mamu.

Požiadavky na krstného rodiča:

• katolík nad šestnásť rokov
• bol na prvom svätom prijímaní
• je pobirmovaný
• praktizuje kresťanskú vieru
• ak je zosobášený, jeho manželstvo musí byť uznané Cirkvou
• nie je postihnutý nijakým kánonickým trestom (napr. rozvedený, žijúci v konkubináte)
• nie je otcom alebo matkou dieťaťa

Tieto kritéria sú platné aj pre birmovného rodiča. Krstným rodičom nemôže byť katolík, ktorý nie je pobirmovaný; alebo žije vo vzťahu, ktorý Cirkev neuznáva za platné manželstvo; alebo nepraktizuje vieru alebo vystúpil z Cirkvi; je vlastným alebo adoptívnym rodičom krstenca. Krst nie je súkromnou záležitosťou, ale verejnou liturgiou a prijatím do spoločenstva Cirkvi. Preto, Cirkev požaduje primerané kvality od veriaceho, ktorý má byť krstným rodičom. Osoba, ktorá nie je katolíkom alebo nežije v súlade s kresťanskou vierou, jednoducho neposkytuje takúto možnosť a príklad zrelého kresťana. Ak niekto nepraktizuje a neprijíma katolícku vieru, ak sa neusiluje o napĺňanie záväzkov vlastného krstu a birmovky, ak nie je aktívnym a nezúčastňuje sa bohoslužieb, ako bude v tom pomáhať druhému?!

Svedok krstu

Cirkev dovoľuje, aby kresťan z inej kresťanskej cirkvi (luterán, kalvin, anglikán) bol svedkom krstu za predpokladu, že jestvuje aspoň jeden krstný rodič. Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča. Katolík nemôže vystupovať pri katolíckom krste v úlohe svedka krstu. Buď je krstným rodičom, alebo nie je. Ak nemá birmovku, nemôže byť ani krstným rodičom ani svedkom krstu. Nepokrstený nemôže byť ani svedkom krstu.

Pozvanie za krstného rodiča je zároveň pozvaním k podieľaniu sa na náboženskej výchove a duchovnej formácii krstného syna / dcéry. Krstný rodič má ho inšpirovať a viesť k aktívnej viere v Ježiša Krista. Toto sprevádzanie je posilnené neskôr tým, že si ho pokrstený zvolí aj za birmovného rodiča.

Ako sa pripraviť na sviatosť krstu?

Krst je posvätnou chvíľou, keď sa krstenca dotýka Boh. My sme pri tomto Božom dotyku, a preto máme byť v stave posväcujúceho priateľstva s Bohom. Na krst sa pripravia rodičia, krstní rodičia vykonaním si sv. spovede, aby mohli ísť na sv. prijímanie počas sv. omše. Odporúča sa, aby pri krste bolo dieťa v náručí otca alebo matky (ak niet otca). Obrad krstu vysluhuje kňaz za účasti rodičov, krstných rodičov a farského spoločenstva.

Prečo deťom vybrať meno po svätcovi?

Nemáme lepšie vzory, ani lepších pomocníkov ako svätých.

Ako po krste žiť

Krst to nie je iba obrad, ale nová kvalita života. Sme včlenení do Ježišovej smrti a vzkriesenia. Nebojte sa byť sami svoji ako Boží. Nemôžeme žiť pre Krista, ale čo chceme my. Pamätajme: sme draho kúpení (1. Kor. 6,20). Teda Boha máme oslavovať svojím telom i svojím duchom.

tags: #krst #ohnom #vyznam